Bratislavský samosprávny kraj

Druhý ročník súťaže 2024 Pamätáte si ešte? je vyhlásený a témy sú známe: Otvorené hranice / 35 rokov od Nežnej revolúcie Povedali o SNP / 80 rokov od vypuknutia SNP. Ppráce treba tento rok odovzdať do 20. októbra 2024. Tešíme sa na všetkých účastníkov súťaže. Aby sa Vám lepšie tvorilo, pripravili sme pre vás nový podcast s názvom: Ako umelecky a kreatívne spracovať orálnu históriu? Literárne dielo a dokumentárny film. Veríme, že vám pomôže zorientovať sa v tvorbe a tešíme sa na vaše práce.

Aktuálne štatistiky hovoria, že antibiotiká používame príliš často. A to aj vtedy, keď to nie je medicínsky indikované. Dôsledkom je, že začíname byť čím ďalej tým viac rezistentní voči takejto liečbe. Keď potom príde k naozaj vážnej infekcii, nemáme v rukách účinné zbrane. Vysoká spotreba antibiotík zhoršuje vyhliadky najmä u najzraniteľnejších pacientov – onkologických, transplantovaných či imunokompromitovaných. Aký typ antibiotík sa najčastejšie predpisuje, ktorá veková skupina užíva antibiotiká najviac a prečo užívanie 3-dňových antibiotík nie je vždy správna cesta odpovedá v podcaste Bratislavského kraja jeho lekár Tomáš Szalay.

"Najviac hrdý som na to, že rozvoj kraja sa nezastavil. A to aj napriek obmedzeniam, či už finančného alebo systémového charakteru. Dokázali sme pokračovať v rozbehnutých projektoch a dokonca začať aj nové," povedal Juraj Droba v podcaste Bratislavského kraja "Považujem za veľmi dôležité, že sme nezatvorili oči pred narastajúcimi problémami mladých ľudí a spustili sme pomáhajúci projekt zameraný na duševné zdravie detí s názvom „Je OK, ak nie si OK“. Sily sme spojili s občianskym združením IPčko, ktoré má v tejto oblasti obrovské skúsenosti a najmä výsledky. Cieľom je pomáhať žiakom, učiteľom, ale aj rodičom a najmä dať vedieť, že v tom nie sú sami. Že pomoc existuje. Projekt mal veľký ohlas, preto v ňom pokračujeme aj v tomto roku, " dodal predseda BSK.

Vypočujte si tretí diel podcastu s hosťom Ervínom Hrozánym, ktorý ako štvorročný zostal so svojim otcom zo ostnatým drôtom po emigrácii matky do USA. Túžba stretnúť sa s mamou a postarať sa o ňu v jej ťažkej chorobe ho dostala na deväť mesiacov do väzenia v Ilave. Svojho sna sa však nevzdal a cez hranice sa mu podarilo utiecť na druhý pokus. Ervín sa usadil Arizone, kde žije dodnes. Roky pracoval pre americkú leteckú spoločnosť, vďaka ktorej precestoval celý svet. Moderuje Juraj Bača.

V 80. rokoch 20. storočia emigrovalo z Československa mnoho Slovákov, ktorí chceli zažiť lepší život a šťastie v Amerike. Jednými z nich bola aj rodina Patrície Juraškovej. So svojimi rodičmi a súrodencami emigrovala do USA v roku 1986, kde žila šesť rokov. Aký bol život za veľkou mlákou, čo všetko ako dieťa musela Patrícia prežívať, čo rodinu primälo vrátiť sa späť a aký bol návrat do Československa v roku 1992 odhalí ďalšia časť podcastu Bratislavského kraja v rámci blížiaceho sa podujatia Víkend zatvorených hraníc. Tohtoročnou témou sú deti a mladí ľudia za železnou oponou. Preto si nenechajte ujsť nové pohľady a príbehy ľudí, ktorí si zažili dopad bolševickej propagandy na vlastnej koži. Podujatie Víkend zatvorených hraníc sa uskutoční 10. novembra v KD – Kino Malacky a 11. novembra 2023 pod Cyklomostom slobody v Devínskej Novej Vsi. Vypočujte si druhý diel podcastu s hostkou Patríciou Juraškovou, ktorá ako malé dieťa so svojou rodinou v roku 1986 opustila Československo. Dôvodom emigrácie do USA bolo ich náboženské presvedčenie a niekoľkoročné vyhrážky, ktoré im chodili do poštovej schránky. Po páde železnej opony sa v roku 1992 vrátili späť do slobodného Československa. Ako tieto veľké zmeny prežíva malé dieťa a s čím všetkým sa musí neskôr vysporiadať sa dozviete v tejto časti. Moderuje Juraj Bača.

Pozývame vás spoznávať železnú oponu ako prvok totalitného režimu, ktorý zasiahol do každodenného života obyvateľov Československa v rokoch 1948 – 1989. Témou druhej série podcastu sú deti a mladí ľudia za železnou oponou.  

Hosťom prvého dielu je Peter Mikle riaditeľ Archívu Ústavu pamäti národa, ktorý okrem iného bude hovoriť, ako sa deti a mladí ľudia pred rokom 1989 nevedomky stávali súčasťou represívneho režimu na hraniciach. 

Moderuje Juraj Bača.  

Atrakcií, ktoré počas leta ponúka Bratislavský samosprávny kraj (BSK), je neúrekom. Dokonca ani mnohí domáci obyvatelia častokrát netušia čo všetko môžu zažiť. Predseda BSK Juraj Droba vybral tie naj tipy na letné dobrodružstvo. Ak ich vyskúšate, možno zistíte, že víkendovať alebo dovolenkovať sa dá aj v tom našom malebnom Bratislavskom regióne.

Bratislavský samosprávny kraj rozbehol rekonštrukcie viacerých kultúrnych pamiatok. Ktoré tú sú, či ide všetko podľa plánu a kedy budú prístupné verejnosti, to sme sa pýtali župana Juraja Drobu. A keďže sa začalo leto, v podcaste nájdete aj "županské" tipy na výlety. "Pamiatky v Bratislavskom kraji dlhé roky chátrali. To sa nám podarilo zmeniť. Pustili sme sa do najväčšej záchrany pamiatok v histórii župy," uviedol Juraj Droba. Moderuje: Lucia Forman

Problémy mladých ľudí sa často bagatelizujú. Mnohí rodičia si dokonca ani nedokážu priznať, že ich dieťa môže mať nejaký duševný problém a potrebuje psychologickú pomoc a podporu. V dnešnej uponáhľanej, stresujúcej dobe plnej chaosu sú na mladých kladené veľké nároky. V snahe pomôcť mladým ľuďom, ale aj učiteľom a rodičom, spustili Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci s občianskym združením IPčko projekt „JE OK, AK NIE SI OK.“ Ide o iniciatívu, ktorá je pomocnou rukou a signálom mladým ľuďom, že pomoc existuje, že v tom nie sú sami. Psychologická pomoc prostredníctvom chatovej a e-mailovej poradne môžu nájsť napr. na webe www.niesomok.sk, ktorá je k dispozícii nonstop, anonymne a bezplatne. Na webe nájdu však aj užitočné odporúčania ako riešiť rôzne krízové situácie. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pre pedagógov a psychológov, supervízie pre školy, riešenie akútnych problémov, ako aj práca so žiakmi, vydávanie tlačovín. Aké sú napríklad varovné signály, ktoré si treba všímať, aby sme mohli pomôcť si môžete vypočuť v podcaste BSK so zástupcami OZ IPčko. Hostia: Marek Madro a Zuzana Juráneková z občianskeho združenia IPčko Moderuje Lucia Forman

„Hoci nerád, musím byť zvestovateľom apokalypsy,“ hovorí lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay. V zdravotníctve chýba personál - lekári a sestry. Čakacie doby na operácie sú šialene dlhé, rádovo sú to mesiace. Kapacitná priepustnosť ambulancií je nedostatočná. Nemocnica v Malackách ohlásila, že hrozí koniec urgentného príjmu a veľký problém má aj urgentný príjem v bratislavskej univerzitnej nemocnici. A to je len časť spomenutých vecí, ktoré kolabujú. "Je to zlé a nezačne sa to rýchlo zlepšovať. Práve naopak. Zotrvačnosťou sa to bude ešte dlho zhoršovať. Roky sa nič neriešilo a peniaze sa použili zlým spôsobom - napríklad na celoplošné testovanie. Z tohto nie je jednoduchá cesta von. Aj počas pandémie sa ukázalo, že náš systém je absolútne nepripravený na krízové situácie. A ani peniazmi problém nevyriešime," dopĺňa Szalay. Podľa Szalaya riešenia musíme hľadať inde. "Hľadať priestor pre optimalizáciu, pretože v súčasnsom systéme zbytočne preháňame pacientov. Robíme vyšetrenia, ktoré by sa robiť nemuseli. Nastúpiť budú musieť aj nepopulárne rozhodnutia a riešenia. A čo je najdôležitejšie, ľuďom musíme začať hovoriť pravdu." Moderuje Lucia Forman

Až tri štvrtiny obyvateľov Bratislavského kraja cestujú autom. Nemožno sa potom čudovať, že cesty sú preplnené a v zápchach strácame nielen čas, ale občas aj nervy. Prečo je tomu tak? Ako motivovať ľudí vrátiť sa späť do verejnej dopravy?

Diskutovali sme s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégií Bratislavského samosprávneho kraja a Petrom Jesenským, analytikom Inštitútu regionálnej politiky.

Moderuje Michal Feik - riaditeľ odboru komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja

Opäť raz nastala situácia, že to čo bolo pripravené, dohodnuté, zrazu nebude. Týka sa to Novely zákona o liekoch v súvislosti s očkovaním proti chrípke lekárnikmi. Po tejto zmene volali odborné kruhy dlhšie. Pracovali na tom, vysvetľovali, spísali argumenty a pripravili všetko tak, aby sa tento úkon stal štandardom a trendom ako to je v iných krajinách sveta a EÚ. Avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia sa z neznámych dôvodov rozšírenie očkovania proti sezónnej chrípke v lekárňach zmietlo zo stola. A pritom očkovanie proti chrípke je najúčinnejšia prevencia pred týmto ochorením a pomáha chrániť aj pred závažnými prejavmi chrípky. Materiál Novela zákona o liekoch 362/2011 Z.z , kde boli aj nové kompetencie očkovanie v lekárňach, bol v medzirezortnom pripomienkovanom konaní. Vo vládou schválenom materiáli však očkovanie lekárnikmi vypadlo. "Zdravotníctvo nie je excel. Treba vidieť reálny stav v teréne, nie tvoriť od stola," hovorí v podcaste lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay.

Počas Veľkonočných sviatkov budú v Bratislave fungovať dve ambulantné lekárske pohotovosti pre dospelých, jedna detská ambulantná pohotovosť a 5 zubných pohotovostí. K ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých, pre deti a dorast majú pohotovostnú službu v Bratislave lekárne. Úlohou lekárenskej pohotovosti je vydať lieky pacientom ošetreným na ambulancii lekárskej pohotovostnej služby pre dospelých, deti a dorast, pričom pohotovostné ambulancie sú bežne v čase od 8:00 do 22:00. V pohotovostnej lekárni sa prednostne vydávajú lieky na recepty z pohotovostí, nejde o každodennú prevádzku lekárne. Najväčšiu záťaž na pohotovostné lekárne počas sviatkov často predstavujú ľudia, ktorí si prišli kúpiť voľnopredajné lieky. Tak, ako sa nechodí na ambulantnú pohotovostnú službu na preventívnu prehliadku , nechodí sa do pohotovostnej lekárne pre „bežné“ lieky napr. proti bolesti, pre vitamíny a sunar. Moderuje Lucia Forman.

46 okresov a len 5 krajov. Taký je návrh nového územno-správneho členenia, ktorý pred pár dňami doslova unikol na verejnosť. Bratislavský samosprávny kraj upozorňuje, že reformu verejnej správy treba dokončiť, nie pokaziť. "To, čo samosprávy na Slovensku v skutočnosti potrebujú, je dokončenie decentralizácie verejnej správy. Najprv musíme vyriešiť kompetencie a financovanie samospráv, až potom kresliť nové usporiadanie okresov a krajov. Vláda k tejto téma pristupuje úplne opačne. Žiaľ, rezort vnútra chystá zásadnú reformu fungovania samospráv, do ktorej samosprávy vôbec nie sú zapojené." Ako vznikol nový návrh na územno-správne členenie Slovenska? Treba zrušiť alebo ponechať okresy? Zaniknú niektoré kraje? Ako treba usporiadať kompetencie a financie? Viac už sa dozviete v rozhovore s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégii Bratislavského samosprávneho kraja.

Okrem mora tu nájdete prakticky všetko - hory, jazerá, historické pamiatky, či chutnú gastronómiu. Napriek svojmu kultúrnemu a prírodného dedičstvu však kraj čelí rôznym problémom ako je nízky počet prenocovaní alebo nerovnomerná návštevnosť jednotlivých mikroregiónov. Nehovoriac o tom, že na rozvoj turizmu chýbajú aj zdroje financovania. Prečo je turizmus na Slovensku podceňovaný segment hospodárstva? V čom je jeho potenciál pre Bratislavský kraj? Akí turisti k nám vlastne chodia? Ako ich prilákať? A kto by to všetko mal financovať? V podcaste s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégií BSK, už tradične hľadáme odpovede na zložité spoločenské problémy okolo nás. Tentokrát sme hovorili o cestovnom ruchu. Moderuje Michal Feik.

Predseda BSK Juraj Droba a poslanci práve v týchto dňoch dokončili Programové vyhlásenie župy na roky 2022- 2026. Túto netradičnú tradíciu začala župa v predchádzajúcom volebnom období. Najnovší dokument obsahuje 83 konkrétnych projektov a opatrení, ktoré zvýšia kvalitu života obyvateľov Bratislavského kraja. Rovnako pomenúva najpálčivejšie problémy, ktoré sa kraja bytostne dotýkajú. Ich zoznam nevznikol od zeleného stola, ale je výsledkom zberu dát a analýz priamo v území, pretože do tohto procesu sa zapojili všetci kľúčoví aktéri. Viac sa už dozviete v podcaste s Jurajom Drobom. Moderuje Lucia Forman

Ročne slovenský pacient navštívi lekára desaťkrát. V okolitých krajinách je to však tri či štyrikrát. Lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay v najnovšom podcaste vysvetľuje prečo je to tak. Rovnako zodpovedá aj na najčastejšie dotazy pacientov. Najväčší dopyt bol po informácii ohľadom zdravotnej karty. Kde končí a ako sa k nej pacient dostane, keď mu lekár odíde do dôchodku, zomrie alebo sa presťahuje. Časté boli aj otázky: Čo má pacient robiť, keď lekár nedvíha telefón, Prečo sa dlho čaká na odborné vyšetrenia? A pozreli sme sa aj na to, či musí mať lekár zastupovanie počas svojej neprítomnosti. Odpovede na otázky nájdete vo videu.

Moderuje Lucia Forman

Starnúce obyvateľstvo, nedostatočné kapacity zariadení sociálnych služieb, a aby toho nebolo málo, tak aj čoraz viac ľudí ohrozených chudobou. Áno, aj v najbohatšom regióne Slovenska, v Bratislavskom kraji. Aké kompetencie má župa v oblasti sociálnych vecí? Ako sa dá riešiť nedostatok kapacít v zariadeniach sociálnych služieb? Čo spôsobuje problém ľudí bez domova či chudobu? Ako je to s civilizačnými chorobami, pribúda takýchto ľudí? V podcaste s názvom STRATÉGIE hľadáme odpovede na zložité spoločenské problémy okolo nás. Hosťom bola Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. Moderuje Michal Feik.

Keď sa rodičom narodí dieťa so zdravotným postihnutím je to doslova šok. Rodina častokrát ani netuší, čo všetko sa ňu valí. Častokrát si myslia, že to zvládnu sami, opak je pravdou. Po čase sú unavení, vyhoretí. A čo je najdôležitejšie, bez potrebnej podpory a pomoci takémuto dieťaťu a jeho rodine môže dôjsť k ohrozeniu jeho vývinu a súčasne k riziku sociálneho vylúčenia dieťaťa a jeho rodiny.

Existujú však viaceré druhy sociálnych služieb, ktoré môžu rodičia a ich deti, po splnení podmienok stanovených v zákone o sociálnych službách,  využívať.  Tieto sociálne služby zohľadňujú nielen individuálne potreby dieťaťa, ale aj potreby a možnosti jeho rodiny. Niektoré z nich sú v kompetencií obcí a niektoré v kompetencii vyšších územných celkov.

Bratislavský samosprávny kraj má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 14 zariadení sociálnych služieb, z toho v siedmich z nich je možné poskytovať sociálnu službu aj deťom, a to  v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v rehabilitačnom stredisku. Mladistvým so zdravotným postihnutím od 16 rokov je možné poskytovať sociálnu službu aj v zariadení podporovaného bývania. V prípade, ak je vývin dieťaťa z dôvodu zdravotného postihnutia ohrozený, rodičom a ich deťom do siedmich rokov veku je poskytovaná služba včasnej intervencie, a to nielen ambulantnou formou, ale aj terénnou formou v domácom prostredí.

Prvú pomoc nájdu rodičia na Úrade BSK v kancelárii prvého kontaktu pre oblasť sociálnych vecí, kde poradia, ako riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu, ako napr. vyplniť žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu či žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.

V podcaste, ktorý vznikol v spolupráci s o.z. Rozvoj dieťaťa, sa dozviete, aké kompetencie má kraj, aké obec, ako treba zažiadať o sociálnu službu, ako sa pracuje s deťmi v zariadeniach a mnohé ďalšie užitočné informácie.

Bratislavský samosprávny kraj prispieva k prevencii onkologických ochorení očkovaním. Ide o očkovanie proti ľudskému papilomavírusu, ktorý je medzi ľuďmi mimoriadne rozšírený. Počas svojho života sa s ním stretnú až štyria z piatich ľudí. Postihuje nielen ženské pohlavie, ale aj mužské, o čom sa veľa nehovorí. Preto osveta a prevencia je veľmi dôležitá a častokrát býva lacnejšia, ako potom následné liečenie.   Štvrtý očkovací deň realizuje BSK v piatok 10. 3. 2023 v Zdravotnom stredisku Rovniakova 1 v bratislavskej Petržalke a to od 13tej hodiny. Na očkovanie je potrebná registrácia, ktorú nájdete tu:   Viac informácií sa dozviete na bratislavskykraj.sk

Moderuje Lucia Forman

Sucho, horúčavy, ale aj povodne či extrémne výkyvy počasia. To všetko sú dôsledky meniacej sa klímy. Vo svete pribúdajú ľudia, ktorí žiadajú rázne kroky vedúce k riešeniam klimatickej zmeny. 

Je zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou? Je možné ju spomaliť alebo zvrátiť? Aké sú riešenia? A najmä, čo môžeme urobiť pre zmenu klímy my, obyvatelia obcí a miest.

Viac sa dozviete v rozhovore s Michalom Sabom, podpredsedom Bratislavského samosprávneho kraja pre životné prostredie.

Moderuje Michal Feik

Peniaze by aj boli, nie sú ľudia, hovorí lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay. V zdravotníctve chýbajú všeobecní lekári, pediatri, či špecialisti. Treba niečo robiť, motivovať mladých lekárov, rovnako uľahčiť výchovu všeobecných lekárov. Sú tu peniaze z Plánu obnovy, tak ich poďme vyčerpať a lepšie prerozdeliť pre všetky okresy. Ideálne, ak by o tom priamo rozhodovali kraje, ktoré lepšie poznajú situáciu v regióne.

Znečistené ovzdušie, horúčavy, sucho, povodne. A k tomu 224 environmentálnych záťaží. 

To sú len niektoré z problémov v oblasti životného prostredia v Bratislavskom kraji.  

Ako sa od revolúcie zmenilo životné prostredie? Máme sa báť, že voda raz nebude? Čo bude s Vrakunskou skládkou? Čo konkrétne môžeme na úrovni miest a obcí robiť, aby sme zmiernili dôsledky zmeny klímy? Ako dokážu samosprávy šetriť energie?  

Aj o tomto je náš podcast s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja.  Moderuje: Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie a propagácie

Do ambulantného sektora by mal štát naliať dodatočné financie, konkrétne 283 miliónov eur. Či to bude stačiť a ako to ovplyvní chod ambulancií, to sa už budem pýtať lekára kraja pána Tomáša Szalaya.

Dopravné kolóny, hluk, prach. V zápchach strácame čas a trpí aj životné prostredie. Až 73 % obyvateľov Bratislavského kraja cestuje autom, kým verejnou dopravou len 27 %.   Aké sú príčiny, ale hlavne, aké sú riešenia. O tom sa rozprával Michal Feik s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégii Bratislavského samosprávneho kraja.

Zdražovanie či inflácia sú témou číslo jeden. Dotýkajú sa každého z nás. A aj samosprávy sa museli vysporiadať s výpadkom príjmov.  Bratislavský samosprávny kraj musel škrtať rozpočet a urobiť personálne úspory. Napriek tomu podniká všetky kroky, aby sa rozvoj kraja nezastavil. Obyvatelia kraja sa môžu tešiť na viaceré dokončené projekty z oblasti kultúry, školstva, dopravy či sociálnej oblasti.

Lekári zažívajú v poslednom období nebývalý nápor. Dôvodom je aj aktuálny nárast akútnych respiračných ochorení. Ako pomôcť odvrátiť kolaps ambulancií? Čo máme robiť, keď nás alebo naše dieťa "skolí" chrípka? Kedy zostať doma a kedy vyhľadať lekársku pomoc? Ako súvisí nedávna pandémia koronavírusu so súčasnými respiračnými chorobami?  Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v najnovšom dieli relácie Zdravotníctvo bez servítky s lekárom Bratislavského kraja Tomášom Szalayom.

Zavádzanie poplatkov u ambulantných lekárov v dôsledku energetickej krízy vyvoláva veľké vášne tak na strane lekárov, ako aj pacientov. Na tento fakt však samosprávne kraje, analytici, pacientske organizácie, i združenia ambulantných lekárov mesiace upozorňovali.  "Vláda musí urýchlene dofinancovať ambulantný sektor. V opačnom prípade sa bude ďalej zhoršovať dostupnosť ambulantnej starostlivosti, budú sa predlžovať čakacie doby a budú vznikať nové kreatívne poplatky," upozorňuje lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay.  Kto schvaľuje cenníky u lekára? Kedy môžu lekári vyberať poplatky? Aké poplatky sú dovolené a aké nie?  Odpovede sa dozviete v ďalšej časti relácie ZDRAVOTNÍCTVO BEZ SERVÍTKY S TOMÁŠOM SZALAYOM.

V Bratislavskom kraji chýbajú ambulantní lekári, špecialisti, pediatri či zdravotné sestry. Lekári odchádzajú do zahraničia, a narastá aj ich počet v postproduktívnom veku. Trápime aj sa so zastaraným vybavením a chýbajú nám absolventi stredných zdravotníckych škôl a univerzít. Toto všetko svedčí o tom, že zdravotná starostlivosť potrebuje veľké zmeny.

Jedným z problémov, o ktorom sa v poslednej dobe veľa rozpráva, je nedostatok pediatrov. Aké sú riešenia? O tom sme sa rozprávali s pediatričkou, Tatianou Spevákovou, ktorá na viacerých projektoch spolupracuje s Bratislavským samosprávnym krajom. "Žiaden pediater dieťa neodmietne. My tam budeme, až kým nevyšetríme posledného pacienta," hovorí v rozhovore.

Situácia z pohľadu pacienta vyzerá dosť tristne, a z roka na rok zhoršuje. Ambulantná starostlivosť je stále viac nedostupná. Navyše, po skončení pandémie zostalo nahromadené množstvo zdravotnej starostlivosti, ktorá pacientom nebola poskytnutá. Tieto problémy tlačíme pred sebou ako buldozér.  

Prečo je tomu tak? Aké sú riešenia? Dozviete sa v rozhovore s lekárom Bratislavského kraja Tomášom Szalayom, ktorý bez servítky pomenuváva veci tak, ako sú.

Má vaše dieťa kašeľ, horúčku alebo problémy s dýchaním? Nachádzame sa v období zvýšeného výskytu akútnych respiračných opatrení. Dôsledkom toho sú lekári preťažení a pacienti majú problém dostať sa k lekárovi. Kedy ostať doma a kedy vyhľadať lekársku pomoc? Čo má rodič robiť, aby sa dieťaťu čo najskôr uľavilo? Kedy zbystriť pozornosť a vybrať sa čo najskôr na pohotovosť? Ako odľahčiť preťažené ambulancie?  

Odpovedá pediater Jakub Gécz z oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb.  

V júli 1988 o tretej ráno vyštartovalo z opusteného miesta pri slovenskej ceste smerom na Malacky rogalo. Sedel v ňom 24-ročný Josef Hlavatý, ktorý sa chystal utiecť z komunistického Československa. A nebol sám. Na chrbte mal priviazaného trojročného syna Davida. Jeho manželka s druhým synom v rovnakom čase emigrovali počas dovolenky v Juhoslávii. Všetci sa napokon šťastne zvítali v Rakúsku. Útek Josefa Hlavatého sa našťastie skončil úspešne, čo však nemôžeme povedať o stovkách obetí železnej opony v bývalom Československu. V záverečnom diely podcastu Stoj, kto tam?! si vypočujete jeho napínavý životný príbeh. Moderuje Juraj Bača.

Hostkou štvrtej časti podcastu je Zuzana Mistríková. Vyštudovala filmovú a divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení, kde ju zastihli udalosti Nežnej revolúcie. Od prvých chvíľ sa stala aktivistkou študentského hnutia a spoluzakladala Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl. Dňa 24. novembra 1989 sa ako zástupkyňa študentského hnutia objavila v televíznom Štúdiu Dialóg v diskusii so zástupcami komunistickej strany. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bola zvolená za hnutie VPN do Slovenskej národnej rady, pričom mala vtedy iba 23 rokov. V roku 1992 odišla z aktívnej politiky. Moderuje Juraj Bača.

Hostkou tretej časti podcastu je Emília Pastvová. Bývalá politická väzenkyňa, ktorá dlhé roky pracovala v Ústave pamäti národa ako dokumentaristka. Pochádza z rodiny, ktorú v 50. rokoch 20. storočia kruto zasiahla kolektivizácia. V 80. rokoch minulého storočia ju pre vieru odsúdili na štyri mesiace za marenie dozoru nad cirkvami. Po odpykaní trestu mala šesť rokov problém sa riadne zamestnať. V roku 1986 začala pracovať vo Zväze invalidov, kde sa aktívne venovala nevidiacim. Vo svojej dokumentačnej činnosti sa venovala tým, ktorí boli odsúdení za opustenie republiky (emigranti). Moderuje Juraj Bača.

Hostkou druhej časti podcastu je Júlia Ševčíková. V roku 1969 jej dvaja súrodenci emigrovali, kvôli čomu dostala nepriaznivý kádrový posudok a nemohla študovať medicínu. Jej snom bolo pomáhať ľuďom, čo sa jej splnilo povolaním zdravotnej sestry.

V súvislosti so svojím náboženským presvedčením a tým, že jej dvaja súrodenci žili na „západe“ sa dostala spolu so svojou rodinou do hľadáčika Štátnej bezpečnosti. Sledovanie a návštevy neznámych mužov v ich domácnosti boli súčasťou ich života.

Od roku 1980 dostávala výhražné listy s podozrením, že pochádzali od ŠTB. Keďže sa s manželom báli o svoje deti, rozhodli sa, že emigrujú. V roku 1986 sa im podarilo vybaviť cestovnú doložku a vycestovali do Juhoslávie, odkiaľ odišli žiť do USA. Na Slovensko sa spolu s rodinou vrátila v októbri 1992 a žije tu doteraz. Moderuje Juraj Bača.

Železná opona tiahnuca sa od Barentsovho mora až k Bosporu delila Európu približne 40 rokov na východný socialistický blok a západný slobodný, demokratický blok. Pozývame Vás spoznávať železnú oponu ako prvok totalitného režimu, ktorý zasiahol do každodenného života obyvateľov Československa v rokoch 1948 – 1989. Hosťom prvého dielu podcastu je Peter Mikle riaditeľ Archívu Ústavu pamäti národa. Vo svojom výskume sa venuje činnosti Pohraničnej stráže na území Slovenska v rokoch 1948 – 1989. Je autorom viacerých  vedeckých štúdií a odborných článkov. Moderuje Juraj Bača.