Eliada - naprieč náboženstvami

Príbeh o Zlatej ratolesti je príbehom násilnej smrti, ktorá je ale nevyhnutná a očakávaná v tom zmysle, že každý kráľ lesa je vrahom a viem, že bude zavraždený. Muži zmierení so svojom osudom bojovali o túto pozíciu po storočia, napriek brutalite tohto rituálu. Naše pochopenie smrti po storočia formovalo kresťanstvo a v súčasnosti je pohľad na smrť a snaha o oddialenie smrti dôsledkom aj postmoderného chápania a očakávaní od života. Smrť bola pre starovekého človeka, nechcem povedať, že niečím prirodzeným, pretože je to tá najprirodzenejšia vec v prírode. Ale v porovnaní s naším dnešným chápaním a strachu zo smrti, bol staroveký človek takpovediac zmierený so svojim osudom.
Smrť neznamenala koniec, nič, prázdnotu, neexistenciu. Smrť bola jedným z prechodových rituálov a existencia človeka, už samozrejme v inej forme, pokračovala ďalej. Podoby tejto existencie sa naprieč kultúrami rôznia. Rovnako univerzálnou je nevyhnutnosť smrti, ktorá zasiahne všetkých, od obyčajného človeka, cez kráľa ale nevyhnú sa jej ani bohovia.

V dnešnej časti Eliady si povieme práve o zabíjaní bohov a o tom, ako súvisí so zabíjaním Kráľa lesa v Nemi. 

Náš jazyk nepozná výraz, ktorý by naplno zodpovedal výrazu tabu, ale toto slovo sme ale dokázali pochopiť a vyznačenie „tabuizovaného“ rozpoznať. Slovo pochádza z Polynézie a spolu s termínom „mana“ predstavujú základné pojmy polynézskych náboženských predstáv. Prvým Európanom, u ktorého máme zaznamenané rozpoznanie a pochopenie pojmu tabu, bol moreplavec James Cook. Cook si tento pojem takpovediac všimol počas svojich ciest Polynézskymi ostrovmi v rokoch 1769-1778. Je zaujímavé, že pojem „mana“, ktorý označuje posvätnú silu v pozitívnom slova zmysle, pochopil a popísal až misionár R.H.Codrington v roku 1891.

Fenomény, ktoré dokážeme popísať ako tabu nachádzame po celom svete a vo všetkých historických obdobiach. Aj v dnešnej spoločnosti dokážeme identifikovať oblasti, ktoré sú tabu. Dôležité je, že tabu nie je zákon v zmysle právneho učenia. Tabu je zakázané nie pre to, že ho zakazuje nejaká právna moc, resp. svetská inštancia. Zákaz tabu vychádza zo sféry sacrum. Zákaz je priamo spojený s posvätnom a bez tohto prepojenia na transcendenciu nemá zmysel.

Samozrejme, dnes si niektoré tabu dokážeme vysvetliť na základe medicíny alebo poznatkov prírodných vied. Nesmieme ale zabudnúť na to, že v čase, keď sa tabu konkrétnej spoločnosti formovalo, tieto poznatky k dispozícii neboli. Na druhej strane poznáme aj tabu, ktoré je výlučne náboženského charakteru a nevieme ho vysvetliť iným spôsobom.

Napríklad ...

... tých mnoho príkladov z celého sveta sa dozviete v najnovšom podcaste.

Kontaktná mágia predstavuje druhé veľké odvetvie tzv. sympatetickej mágie. Frazer týmto pomenovaním označuje tie javy, ktoré vychádzajú z predstavy, že veci, ktoré boli raz spojené, zostanú spojené aj po tom, čo boli od seba úplne oddelené.

V tomto vzťahu následne platí zásada, že čokoľvek, čo sa stane veci A sa nevyhnutne stane aj veci B a naopak. 

V podcaste sa dozviete, aké formy kontaktnej mágie sú vo svete najrozšírenejšie a, že podobné princípy kontaktnej mágie využívali domorodci z Austrálie, južnej Ameriky ale aj roľníci v Nemecku. 

Rovnako si niečo povieme o postave kúzelníka, ktorý v kmeňovej spoločnosti zastával verejnú funkciu. 

Viete, aký minerál vás ochráni pred opitím? Aké zviera musíte chytiť, aby vám netuhli prsty pri hraní na lutne? A (osobne dúfam, že neviete) k čomu je dobrá ukradnutá kosť z ľavého predlaktia ženy, ktorá zomrela pri pôrode prvého dieťaťa?  

Takmer v každej spoločnosti sveta nájdeme viery a praktiky, ktoré by sme mohli pomenovať ako mágia. J.K.Rowling vytvorila nádherný svet plný mágie, ktorý dodnes ovplyvňuje populárnu kultúru. Pri vytváraní sveta Harryho Pottera sa autorka inšpirovala skutočnými, resp. etnologicky a antropologicky doloženými magickými praktikami.  James G. Frazer sa vo Zlatej ratolesti venuje mágii z antropologického hľadiska. preskúmal obrovské množstvo etnografického materiálu a na jeho základe definoval teóriu mágie.  Samozrejme, nie tak ako sa ju učil Harry na Rokforte, ale definoval ju podľa princípov, ktoré tvoria základ viery v jej "fungovanie".  

V dnešnej časti Eliady si povieme o princípoch homeopatickej mágie, ktorá je založená na princípe - podobné vytvára podobné.

Tento rok si pripomíname 80. výročie úmrtia významného kultúrneho antropológa Jamesa Georgea Frazera. Pri tejto príležitosti sa bližšie pozrieme na jeho životné dielo, ktoré dodnes ovplyvňuje ako antropológiu, tak religionistiku. Dielo Zlatá ratolesť bolo po prvý krát publikované na konci 19. storočia a medzi rokmi 1906-1915 vyšla kniha vo svojej finálnej podobe v dvanástich zväzkoch. 

Toto monumentálne dielo sa snaží odpovedať na otázku podstaty rituálu, ktorý sa dotýka práve Zlatej ratolesti. Vergílius vo svojom epose Aeneada popisuje, ako po rade veštice Sibyly hrdina Aeneas prichádza k posvätnému stromu a láme z nej Zlatú ratolesť. Pomocou nej sa následne dostáva do podsvetia. V historickej dobe skutočne existoval posvätný háj bohyne Diany, v ktorom tento posvätný strom strážil kňaz, nazývaný aj Kráľ lesa.

Každý kráľ lesa bol ale vrahom. Aby sa totiž nový kňaz dostal do úradu, musel zabiť svojho predchodcu. Nový kňaz prijal svoj úrad aj so svojím nevyhnutným osudom - smrťou rukou nového adepta na pozíciu Kráľa lesa. 

Frazerova Zlatá ratolesť v sebe skrýva odpoveď na podstatu nie len toho rituálu, ale venuje sa aj podstate mágie a predstavuje širokú kompiláciu komparatívnej religionistiky. Napriek kontroverziám a kritike si Zlatá ratolesť získala v priebehu 20. storočia významné postavenie nie len v akademických kruhoch, ale aj v modernej kultúre a ovplyvnila aj dielo H.P. Lovecrafta, T.S. Eliota, Jamesa Joycea, Ernesta Hemingwaya ale aj režiséra Francisa Forda Coppola či speváka Jima Morrisona pri písaní skladby "Not to Touch the Earth".

Dnešná časť podcastu je venovaná oslavám jari. Dozviete sa, aké prvky zohrávajú ústrednú úlohu v oslavách príchodu jari a aká je ich mytologická podstata. Zistíte, prečo je pred oslavou jari nutné vynášať Morénu a akú úlohu pri tom zohráva oheň. 

Nezabudla som ani na veľkonočnú klasiku - oblievačku a šibačku - v ktorých sa miesia magické predstavy s mytologickou podstatou vody a rastlinstva. 

V súvislosti s Veľkonočnými sviatkami som sa zamerala aj na tradície, ktoré sú s nimi spojené a na prvý pohľad nevychádzajú z kresťanstva- vajíčka a veľkonočný zajac.

Všetky tieto zvyky, rituály a tradície spája spoločná podstata - znovuzrodenie. Jari, prírody, Ježiša, života ako takého. 

Sviatky jari teda spoločne odhaľujú spoločné mystérium - mýtus o večnom návrate. 

Na základe novozákonných textov vieme, že udalosti Ježišovej smrti sa odohrávali počas židovského sviatku Pesach. V dnešnej časti Eliady sa dozviete, čo tento sviatok predstavuje v židovskej kultúre. 

Pesach je jedným z najstarších židovských sviatkov a pripomína vyslobodenie Židov z Egypta. Hlavnou časťou sviatku je sederová večera, počas ktorej sa znovu sprítomňuje príbeh o vyslobodení z Egypta. 

Pesach sa slávi od 15. do 22. nisana a tohtoročný Pesach pripadá na 27.3. až 4.4.. 

Kresťanstvo je v súčasnosti najrozšírenejším náboženstvom sveta, ale začínalo pomerne skromne. Predstavte si, že ste Riman v rokoch 30-36, hoci ešte neviete, že po Kristovi, tak počítate, že je približne rok 780 Ad Urbe Condita (od založenia Mesta/Ríma) a vy trávite jar v Jeruzaleme. V tom vašu každodennú prechádzku preruší - znova - nejaká poprava. Nemôžete prejsť k svojmu obľúbenému pekárovi, pretože, ako sa dozvedáte od početných prizerajúcich sa, nejaký Žid sa vyhlásil za Mesiáša - znova - a hlásal, aby ľudia milovali blížneho svojho. 

Koľká drzosť! Ani sa nečudujete, že ho Pilát nechal ukrižovať. 

Dav sa konečne rozpustí a vy už pravdepodobne o tomto Židovi, viac nebudete počuť. O pár rokov neskôr si ale všimnete, že váš otrok má progresívne názory ako ,,Ja nie som vec" - ,,Mám dušu" či ,,Odpúšťam ti". Kto to čo porobil s vaším rímskym svetom? 

Ježiš z Nazareta, zvaný Kristus. 

Kresťanstvo sa zrodilo v spoločnosti v dobe napätia, pod cudzou nadvládou a s očakávaním záchrany pred týmto stavom. Ježiš, ako prorocká postava spĺňa "kritériá", ktoré religionisti vzťahujú na takéto typy postáv v dejinách náboženstiev. Jeho revolučné hlásanie prinieslo očakávanú a požadovanú zmenu do konzervatívnej spoločnosti, zaťaženej rituálom. 

Vypočujte si, ako sa zo židovskej apokalyptickej sekty stalo Kresťanstvo. 

Už túto stredu - 17. februára, budú kresťania po celom svete oslavovať Popolcovú stredu. Popolcovou stredou sa začína pôstne obdobie, ktoré sa končí najdôležitejším sviatkom kresťanstva - Veľkou nocou. Nasledujúce týždne preto venujem Veľkej noci - o jej predkresťanských koreňoch, teologickom význame, symbolike ale budem hovoriť aj o ľudových tradíciách, ktoré sa na Slovensku s veľkonočným obdobím spájajú. 

Dnešná časť predstavuje akýsi úvod do problematiky. Kresťanstvo, respektíve Ježišovo posolstvo nezačalo z ničoho nič, vo vákuu, absolútne neovplyvnené okolitým svetom. Ježiš pôsobil v konkrétnej dobe v konkrétnych udalostiach, v spoločnosti so svojimi problémami a historickým odkazom. 

Pre pochopenie kresťanstva a udalostí, ktoré sa odohrali počas rokov Ježišovho pôsobenia, musíme poznať dobu, v ktorej sa udalosti Nového zákona odohrávajú. 

Židovský štát bol pod nadvládou cudzích mocností a prebiehali tu zápasy o moc, kultúrnu identitu a Židia medzi sebou polemizovali o postavení Mojžišovho Zákona. 

Náboženstvá vznikajú ako reakcia na dobu - buď smerujú ku konzervativizmu, alebo chcú napraviť existujúci zlý systém. Kresťanstvo nie je výnimkou. 

Čínsky nový rok je oslavou nového lunárneho roka, ktorý znamená aj začiatok nového kalendárneho obdobia, podľa znamení čínskeho zverokruhu. Tento rok sa začína rok byvola. Na túto slávnosť sa pripravuje viac ako miliarda ľudí, nie len samotnej Číne, ale aj v krajinách, ktoré boli čínskou kultúrou ovplyvnené a v diaspórach po celom svete. 

V dnešnej časti podcastu sa dozviete, prečo je červená taká dôležitá, aké zvyky a jedlá sú najrozšírenejšie a čo s tým majú lampáše. 

Konfucianizmus bol po dvetisíc rokov oficiálnou čínskou ideológiou, bol všeobecne prijímanou sústavou morálnych a etických kategórií a hodnôt, ako aj praktickou vedou pri riadení štátu. 

Termín konfucianizmus je západného pôvodu a nemá čínsky ekvivalent. Najbližšími čínskymi termínmi sú výrazy RU 儒 a RUJIA 儒家. Výraz RU odkazuje k osobám a RUJIA k postupnosti osôb, rodokmeňu predávania určitého učenia. V tomto zmysle začína rujia Konfuciom v 6. storočí pr. Kr. 

Konfucius je jedno z mála mien, ktoré je v súvislosti s Čínou známe po celom svete. Je významnou postavou svetovej kultúry, rovnako ako Buddha či Sokrates, pretože svojím učením spôsobil kvalitatívny šok, nielen v dejinách čínskej kultúry, ale v rámci celkovej reflexie o človeku. Na rozdiel od svojich indických, či gréckych súčasníkov, Konfucius nebol filozofom, ani nebol zakladateľom náboženského smeru. Jeho výnimočnosť ale spočíva v tom, že po tisícročia utváral čínske myslenia a ako prvý prišiel so všeobecne platným etickým poňatím človeka v celej jeho úplnosti. 

Predtým, ako sme sa narodili, sme boli súčasťou TAO. Boli sme bez tvaru a nerozlíšení od tao a neboli sme podrobení zrodeniu a smrti, rastu a zániku. V tomto stave nie je žiadna forma, žiadna myseľ, žiadne telo, žiadne zmysly a žiadne pocity.

Keď sa spojí rozmnožovacia energia otca a matky, je energia za taa vtiahnutá do lona matky, aby v ňom vytvorila zárodok. Zárodok predstavuje oddelenie od tao: prijíma formu a je rozlíšiteľné od tao. Zárodok je uzatvorený v matkinom tele, nemá žiadny kontakt so svetom smrteľníkov a preto jeho energia ostáva nepoškvrnená a pôvodná.

Ako zárodok rastie, pokračuje aj jeho diferenciácia a vývoj. Keď je forma dokončená, vychádza z matkinho tela, aby sa stal samostatnou bytosťou. Pri svojom prvom kontakte so svetom sa jeho vnútorná energia rozdelí na tri zložky energie: ROZMNOŽOVACIA – ŤING; ŽIVOTNÁ – ČCHI; DUCHOVNÁ – ŠEN. Súčasne sa od seba myseľ a telo začínajú vzďaľovať.

Ako sa z dojčaťa stáva dieťa, mladý a dospelý človek, začnú sa tieto tri energie vytrácať. Rozmnožovacia energia sa vytráca sexuálnym pudom, životná sa vyčerpáva vývojom emócií a duchovná energia je oslabovaná vzrastajúcou činnosťou mysle.

Únik energie spôsobuje zlé zdravie, starnutie a smrť.

Prax vnútornej alchýmie začína vedomím, že únik energie je v živote príčinou fyzických a duševných problémov. Pomocou vnútornej premeny je možné energiu, ktorú sme získali pri narodení, znovu získať. Môžeme dosiahnuť zdravie a dlhovekosť a vrátiť sa do pôvodného nerozlíšeného stavu, aby sme sa spojili s tao.

Dlhovekosť je znovunadobudnutie zdravia a spomalenie procesu starnutia. Nesmrteľnosť je uvoľnenie ducha, aby sa po smrti tela znovu spojil s tao.

Dlhovekosť je prostriedkom k nesmrteľnosti. Predĺženie života v ríši smrteľníkov nám poskytne čas k príprave na to, aby sme ju opustili správnym spôsobom.

Taoizmus je najvlastnejším svetonázorm Číny. Do súčasnosti prestupuje všetkými aspektami čínskej kultúry. Taoizmus vychádza z prehistorických šamanistických predstáv, a v priebehu histórie sa premenil na ucelený filozofický systém. Jeho základný text - Tao te ťing - je dodnej jedným z najobtiažnejších filozofických textov svetovej literatúry. 

V dnešnej časti podcastu som sa zamerala na počiatky taoizmu v šamanizme a dozviete sa niečo o tom, čo by mohlo znamenať TAO. 

Podmieňovací spôsob je na mieste, pretože akákoľvek definícia je popisom niečoho, čo Tao už nie je. 

Tao je cesta, je nepomenované a nepomenovateľné. 

V náboženskej viere a praktikách sú vyjadrené najhlbšie nádeje a obavy človeka. Štúdium čínskych náboženstiev vám povie mnoho o základných hodnotách čínskej civilizácie. Prostredníctvom jeho poznania môžeme hlbšie uvažovať o našich vlastných hodnotách. V ďalšej časti podcastu Eliada sipovieme niečo bližšie o ranej čínskej spoločnosti, ktorá položila základy čínskej civilizácie. Dozviete sa o zaujímavosti o Chanoch, čínskom jazyku, umení kaligrafie alebo aj o čínskom sochárstve. 

12. februára bude 1,4 miliardy ľudí na svete oslavovať začiatok nového lunárneho roka – roka byvola. V našej tradícii tento sviatok nazývame čínsky nový rok, ale  v Číne sa nazýva  aj jarný festival či sviatok lampášov, v mongolstvu Tsagaan Sar, v Tibete Losar, v Japonsku Shogatsz, v Kórei Seollal a vo vietname Tet. Lunárny nový rok oslavujú aj v Singapure, v Indonézii, Malajzii, Mjanmarsku, Thaisku, Kambodži, na Filipínach a na Mauríciu, rovnako ako v diaspórach po celom Západnom svete. S očakávaním tohto obľúbeného sviatku sme sa preto rozhodli venovať nasledujúce týždne ázijským náboženským tradíciám, konkrétne tým, ktoré boli ovplyvnené čínskou civilizáciou. Kým sa ale presunieme do súčasnej situácie v juhovýchodnej Ázii, musíme si objasniť to, na akých základoch stojí čínska náboženská tradícia. Bude to trochu náročná cesta, pretože Naše videnie sveta založené na monoteistickej tradícii, lineárnom chápaní času a na gréckej filozofii nám tu nepomôžu, a musíme sa posnažiť vidieť svet z novej filozofickej perspektívy. V dnešnej časti Eliady si predstavíme povahu ázijských náboženských tradícií a povieme si niečo o počiatkoch čínskych náboženských predstáv.

Počas roka sa tvorivé sily prírody vyčerpávajú, všetko rastie, starne a umiera. Sily biokozmického diania preto musia byť obnovované v rituáloch nového roka. V napätom očakávaní konca roka 2020 si povieme prečo archaickému človeku tak veľmi záležalo na oslavách nového roka a akými rituálmi zabezpečoval to, aby vesmír nevybuchol. 

Viete, čo sú roráty a kde sa vzal adventný veniec? V čom je výnimočný kostol v  Lipovskej  Tepličke? V ktorom roku sa po prvý krát rozsvietil vianočný stromček na Námestí sv. Petra v Ríme? Kto prináša vianočné darčeky a ako Coca Cola naštartovala kariéru jedného z nositeľov darčekov sa dozviete v našom najnovšom podcaste, ktorý sme venovali VIANOCIAM. 

Toto je príbeh z dávnych čias. Z čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a zoslali na ľudstvo osud utrpenia ... v ďalšej časti religionistického podcastu si predstavíme úvod do gréckeho náboženstva. Príbehy gréckych báji a legiend patria medzi nám najznámejšie mytológie a dodnes je zdrojom inšpirácie a rôznych prerozprávaní. Práve preto, že grécka mytológia je nám taká známa, budeme ju rozoberať postupne, aby sme mohli dať priestor všetkým obľúbeným bohom, hrdinom ale aj netvorom a padúchom.

Rok 1950 bol rokom hanobenia náboženskej slobody v Československu. Bola vypovedaná zmluva so Svätou stolicou, boli zavedené prísnejšie proticirkevné zákony, boli zrušené kláštory, mnísi a mníšky boli zatvárané do internačných táborov, cirkevní predstavitelia boli zatýkaním, pričom jediným dôvodom zatknutia bola práve ich náboženská príslušnosť. A napokon 28. apríla 1950 bola počas udalosti, ktorá bola zapamätaná ako ,,Prešovský sobor“, zrušená Gréckokatolícka cirkev. Na sobore bol prijatý Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa, ktorým bola zrušená únia s Rímom, ktorá bola uzatvorená v roku 1646. Doslova zo dňa na deň, z hodiny na hodinu sa 258 357 gréckokatolíkov na Slovensku stali pravoslávni veriaci. Rozhodnutie soboru bolo nelegitímne a bolo výsledkom stalinského protináboženského boja 50. rokov 20. storočia. Tento čin bol protiústavný a nemal podporu ani u veriacich, ani u duchovných predstaviteľov.

O Prešovskom sobore som hovorila s dekanom Gréckokatolíckej teologickej fakulty, prof. Petrom Šturákom. 

Vedeli ste, že oheň vznikol pri kopulácii? Zaujíma vás, ako kult predkov sponzoroval lovcov lebiek? O dobrých a zlých duchoch, o fungovaní melanézskej spoločnosti a o tom, ktorá ryba bola dôležitejšia ako predkovia, sa dozviete v najnovšej časti nášho podcastu.

Každá spoločnosť na svete v sebe zahŕňa rozdelenie na posvätný a profánny svet. Tieto dva svety sú navzájom nezlúčiteľné, ale prechod medzi nimi je za určitých podmienok možný. Biologické zmeny, dospievanie a starnutie človeka sa odrážajú v jeho socio-kultúrnom prežívaní prostredníctvom iniciačných rituálov. Prostredníctvom nich sa jeho spoločenské postavenie sa mení a prislúchajú mu nové roly. Rituály sú tak formalizované vzorce chovania, ktoré sú spojené s určitými sociokultúrnymi príležitosťami. V mnohých kultúrach sveta je integrálnou súčasťou iniciačných rituálov dramatické znázornenie smrti a znovuzrodenia. V dnešnej časti podcastu sa dozviete, prečo je to tak a taktiež si predstavíme, akú formu mala iniciačná smrť vo vybraných afrických spoločnostiach. 

Človek vytváral mýty od nepamäti. Sú odrazom jeho skúsenosti s prírodou a sebou samým. Mytológia je prvotným myšlienkovým prazákladom civilizácie, spoločenskej organizácie, práva a morálky. Mytológia je nositeľkou ideologickej sily, ktorá zjednocuje spoločenstvo, ktoré v ňu verí. Vďaka tomu mýty pretrvali a ovplyvňujú nás dodnes. Nemyslíme tým len tradičné príbehy o bohoch a hrdinoch, ale aj mýty moderného sveta, ktoré nás ovplyvňujú a konštruujú našu realitu každý deň. V druhej časti podcastu si povieme o tom, čo je mýtus, ako ovplyvňuje tých, ktorí v neho veria a ako je to s mýtom komunizmu a národného socializmu. 

Ako môžeme študovať náboženstvo? Aj na túto otázku vám odpovieme v úvodnej časti nášho podcastu. Ako religionisti sa najčastejšie stretávame s otázkou ,,Čo to študujes?" po ktorej veľmi často nasleduje ,,A to z teba bude kňaz / mníška?" . SPOILER ALERT - Nie, nebude. Religionistika je antropologická empirická veda, čo znamená, že sa orientuje na človeka a prostredníctvom overiteľných faktov prednáša svoje závery. Religionistika neodpovedá na otázku, či existuje Boh. Je tu pre to, aby popisovala univerzálny kultúrny jav - náboženstvo.