HIKING.SK podcast

Na morskom kajaku zažijete slobodu a divočinu, ktorá je často za hranicou komfortnej zóny. Outdoorová nátura je preto dôležitejšia ako skúsenosti s pádlovaním. Odmenou je šnorchlovanie v inak nedostupných zátokách, či noc na odľahlej pláži pod hviezdami.

Ako začať s vodnou turistikou? Aký výstroj je lepšie mať od začiatku vlastný a ktorý si radšej požičiavať? Čo znamená cvaknúť sa, prečo sa všetko môže háčik a aký je rozdiel medzi pádlom a veslom? Akú sú možnosti vodnej turistiky v okolí Bratislavy a aké je to splavovať veľký Dunaj? To sú otázky, na ktoré sme hľadali odpovede s Tomášom Lukačovičom a Petrom Verčekom z Vodáckeho centra.

O pinových skialpových viazaniach sme sa rozprávali s Borisom Mládekom z outdoor predajne YakRysy

O výbere a starostlivosti o skialpové lyže sme sa rozprávali s Viktorom Devečkom a Broňou Brtáňovou, ktorí na Liptove navrhujú a vyrábajú lyže pod značkou Forest Skis.

V treťom a záverečnom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) sa rozprávame s Ivkou Smolkovou o strave, zásobovaní, vode a návrate do bežného života po ukončení trailu. Pridávame aj odporúčania pre ľudí, ktorí by sa chceli vybrať na CDT.

V druhom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) pokračujeme s Ivkou Smolkovou rozprávaním o vybavení, samote a zveri na trase.

Diaľková trasa Continental Divide Trail (CDT) v USA je menej známou sestrou Pacifickej hrebenovky. Tento rok ju prešla slovenka Ivka Smolková. 4072 kilometrov jej trvalo 145 dní.

Legendárny Trail Biely Kríž nad Bratislavou oslavuje 10 rokov svojej existencie. Za tento čas sa pre trailbuilderov výrazne zlepšili podmienky, no v komunite kleslo nadšenie. Bikeri radšej jazdia, ako by pomohli na brigádach.

S enviro-reportérom Tomášom Grečkom z Denníka N hľadáme odpoveď na otázku, prečo by mali ísť voliť aj turisti a outdooroví nadšenci, ktorých politika nezaujíma.

Hoci je Zamkovského chata vo Vysokých Tatrách v postupnej rekonštrukcii už roky, až do tohtoročnej letnej turistickej sezóny si bežný návštevník mohol nič nevšimúť. Polovica novej chaty totiž vznikala za starou chatou. Až tento rok zbúrali pôvodný objekt a na jeho mieste teraz vzniká druhá polovica nového. S chatárkou Jankou Kalinčíkovou sme sa rozprávali o tom, aké etapy mala reknštrukcia a prečo pristúpili k zbúraniu pôvodnej namiesto jej rekonštrukcie.

Horolezec Tomáš Fedorko hovorí, že strach musí ostať na úpätí hory. Jeho vášňou je voľné lezenie bez istenia, tzv. free sólo, ktoré vykonáva vo Vysokých Tatrách. Vždy, keď začne liezť, musí cítiť, že prežíva prítomný okamih, strach ho neparalyzuje a dostáva sa do stavu dokonalého splynutia s prostredím, vraví v rozhovore.

Riaditeľ NP Slovenský kras Milan Olekšák si myslí, že jaskyne na území parku by mal spravovať park a nie centralizovaná organizácia Správa slovenských jaskýň. Takto sa odčerpáva zisk mimo regiónu, čo je svetovou raritou.

Gabriela Kalašová je novou riaditeľkou národného parku Malá Fatra. Novú zonáciu, ktorá ráta so 43 percentami územia v bezzásahovej zóne, má pripravenú na odbornom základe. Aktuálne o nej vyjednáva s neštátnymi vlastníkmi, ktorých podiel na území národného parku dosahuje asi 90 percent, čo je najviac spomedzi slovenských národných parkov. Tí s návrhom otvorene nesúhlasia, hoci im navrhuje zachovanie práva poľovníctva. Za hlavné ohrozenie národného parku ale považuje vysokú návštevnosť. Osobitne uvádza skialpinizmus ako príčinu úbytku kurovitých vtákov, najmä tetrova hoľniaka. Zástupcu skialpinistov alebo horolezcov v rade národného parku nemá. Ich funkciu podľa jej slov "supľuje zástupca oblastnej organizácie cestovného ruchu", pritom táto organizácia združuje podnikateľov v cestovnom ruchu a okolité samosprávy, nie outdoorovú verejnosť.

Juraj Koreň známy pod prezývkou Ďurifuk je extrémny paraglajdista, horolezec a dobrodruh. Kombinuje horolezectvo s lietaním. Na Antarktíde liezol s Mišom Sabovčíkom tisícmetrovú stenu vyše 8 hodín a dolu zleteli za 8 minút. Jeho kráľovskou disciplínou sú bivakové lety, pri ktorých preletí stovky kilometrov. Je to niečo ako diaľková turistika s padákom. 

Nový riaditeľ národného parku Nízke Tatry Marek Kuchta hodnotí svojich prvých sto dní vo funkcii. Hovorí, že by chcel zóny voľného pohybu a prírodné kempy vo východnej časti pohoria, no teraz je prioritou zonácia parku. Jej prijatie je podmienkou na presun všetkých štátnych pozemkov pod jeho správu. V rozhovore vysvetľuje, prečo správa nechce povoliť nové cyklotrasy a obhajuje postup strážnej služby. 

Viktória Michalčíková vymenila referentskú prácu na úrade za chatárčenie na Chate pod Hrbom na pomedzí Poľany a Veporských vrchov. Najviac si cení, že na chatu chodia dobre naladení srdeční ľudia, ktorí sa veľa usmievajú a nikdy nemajú s ničím problém. 

Na konci epizódy si môžete vypočuť jednu skladbu Buchajtramky

"Negatívne vnímam požičiavanie elektrických kolobežiek v Gaderskej doline. Sú veľmi tiché, rýchlo jazdia a ohrozujú peších turistov a rodiny. Stretávam sa s množstvom sťažností. Bude nutné násjť pravidlá fungovania," hovorí v podcaste nový riaditeľ Národného parku Veľká Fatra Eudard Apfel. Regulácii turizmu v parku sa chce širšie venovať, no najprv chce získať dáta o pohybe ľudí v parku. Nové turistické chodníky neplánuje, no chce, aby vznikla sieť chodníkov pre prírodný turizmus, ktoré budú určené na sprevádzanie. Vo Veľkej Fatre bolo totiž zmapovaných množstvo pralesov.

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaným riaditeľom NP Poloniny. Po reforme národných parkov uspel vo výberovom konaní. V podcaste sme sa s ním rozprávali o jeho prvých krokoch, zonácii, zastavení ťažby v doline Zbojského potoka, či o mäkkom turizme, ktorý chce v parku rozvíjať hlavne formou cykloturistiky. V príprave je takmer stokilometrový Poloniny trail. 

Karpatská vandrovka je filatropický turistický pochod vo Volovských vrchoch s cieľom v Košiciach. So Zuzanou Suchovou z Karpatskej nadácie sa o jej trinástom ročníku rozprával Ľubo Mäkký.

Okrem medveďov sa rozprávame aj o vlkoch a rysoch, ktoré tiež patria medzi veľké šelmy. 

Mišo Diviak je autor knihy poviedok Bujón v šumienke, ktorá v týchto dňoch vychádza už v treťom vydaní. Rozprávali sme sa s ním o vzťahu k prírode, horským športom, dobrodružstvu a tiež rozoberáme ako došlo k tomu, že jeho kniha nesmie na prvý pohľad bizarný názov. 

Kaľamárka na Poľane je lezcami veľmi vyhľadávaná oblasť. V okolí ale nie je žiadne zázemie a lokalita preto vysokým záujmom ľudí trpí. Architektka Diana Šajdová to chce zmeniť a v tesnom dotyku postaviť kemp. Bude sa volať Štand a má byť postavený na pricípe minimálnych zásahov do prírodného prostredia. 

S riaditeľom Pieninského národného parku sa rozprávala Soňa Mäkká

Hiking.sk oslavuje 20 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme zorganizovali diskusiu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom v horskej osade Železnô v Nízkych Tatrách. Hovorili sme o reforme národných parkov a o ďalších aktuálnych udalostiach v ochrane prírody. Moderuje Soňa Mäkká.

Najlepšie sa cíti na českých pieskovcových skalách. Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Má fenomén českého turistu, ako archetyp nezodpovedného návštevníka hôr, oporu v dátach? Ako zmenila korona návštevnosť hôr a čo to znamenalo pre horskú službu? Aký je záujem o prácu horského záchranára a čo musí človek spĺňať, aby sa ním mohol stať? Nie sú záchranári v konflikte záujov, keď si zároveň mnohí z nich privyrábajú ako horskí vodcovia alebo horskí sprievodcovia? Soňa Mäkká sa o týchto a mnohých ďalších témach rozprávala s riaditeľom Horskej záchrannej služby Marekom Biskupičom, ktorý na tomto poste v januári nahradil Jozefa Janigu. 

Útulňa Ďurková pod Chabencom je na polceste medzi útulňou a horskou chatou. Nachádza sa asi na polceste medzi Chopkom a Donovalmi, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier. S chatárom Tomášom Luptákom sme sa rozprávali o histórii chaty, súčasných možnostiach a tiež o tom, ako sa za posledných 12 rokov postupne menia jej návštevníci. 

Po dlhoročnom chatárovi Stanovi nastúpil na Chatu pod Borišovom po výberovom konaní na jeseň 2021 nový chatár Michal Brun, známy najmä z Tatier pod prezývkou Fredy. Pôsobil na Zamkovského chate, Chate pri Zelenom plese a na Zbojníckej chate. Rozprávali sme sa s ním o jeho prvých mesiacoch pod Borišovom, o zimnej sezóne, stave chaty, čo sa na nej už podarilo a čo plánuje. 

V jarnom období je väčšie riziko stretnutia vodiacich medvedíc, turisti sa však podľa Jaroslava Slašťana nemusia obávať. Podľa skúseností zásahového tímu pre medveda hnedého nebezpečné strety s medveďom hrozia skôr poľovníkom, lesným robotníkom a hubárom. 

Najjednodušou možnosťou pre snowboardistov ako sa dostať do voľného terénu je vyšliapať si kopec na snežniciach. Prečo to nie je optimálne a prečo radšej skúsiť splitboarding, pri ktorom sa šliape podobne ako na skialpoch, sme sa rozprávali s Mišom Rusinom. Okrem potrebného vybavenia preberáme zaujímavé lokality ako Japonsko, Sachalin či Krétu.

Lyžovanie s voľnou pätou je tradičná lyžiarska disciplína, ktorá má pôvod v nórskej oblasti Telemark. Podľa nej je aj pomenovaná. O telemarkových oblúkoch, potrebnom vybavaní, terénoch, no aj o špecifickej telemarkovej komunite sme sa rozprávali s Jakubom Demáčkom. 

Backcountry lyžovanie stojí medzi bežkovaním a skialpom. Kam je vhodné, aké treba mať naň predpoklady a akú výbavu potrebujete rozoberáme s Milanom Schnorrerom. 

CHKO Záhorie tvoria dve výrazne odlišné časti – lužné lesy pri rieke Morava a borovicové lesy na pieskoch Záhorskej nížiny. Správa CHKO sa  stará aj o rezervácie mimo svojho hlavného územia. Napríklad o tok poslednej divokej nížinnej rieky Rudava. O týchto prírodných hodnotách aj rizikách, ktoré ich ohrozujú, sa rozprávala Soňa Mäkká s riaditeľom Tomášom Olšovským. 

Soňa Mäkká sa rozprávala s poslankyňou Annou Zemanovou (SaS), ktorá je spolupredkladateľkou zákona

Silvester v roku 1978 na Chate pod Suchým bol ako vždy vydarený. Lyžiarsky zájazd z nemocnice Brno tvorila dobre zohratá partia dospelých ľudí, ktorí na našu chatu chodievali už takmer pravidelne. Oceňovali romantiku chaty bez elektriny, jej krásnu polohu na samote pod fatranským hrebeňom, interiér s typickým malofatranským vybavením a ich lyžiarskym nárokom vyhovoval aj malý vlek, na ktorom boli vlastne sami.

Je 22. decembra a ja sa chystám na posledný nákup pred Vianocami. Chatu už síce máme nabitú potravinami na celú zimu, avšak ešte je treba priviezť údeniny a mäso, ovocie a zeleninu a poslednú dávku posteľného prádla. No a samozrejme mám aj zoznam vecí od manželky, ktoré musím nakúpiť. 

Profesionálny vodič Ondrej Sokol je autorom kníh z prostredia autobusovej dopravy v Nórsku. V podcaste bude reč o jeho knihách Ako som vozil Nórov, o turistike v Nórsku a aj o súčasnej situácii s dopravou v Bratislavskom samosprávnom kraji, po tom, čo Slovak Lines nahradila Arriva.

Čo si treba kúpiť na zimnú turistiku a čo z letného vybavenia sa dá používať aj v zime? Aké turistické topánky, spodné prádlo, či bundu treba mať? Je špeciálne vybavanie, ktoré je nevyhnutné na zimu? Ako ostať aj v treskúcej zime celý deň v pohode? Aj na tieto otázky hľadáme odpoveď v ďalšom dieli série o vybavení s Mišom a Ľubom. 

Odstup 1,5 metra pri predchádzaní cyklistov nie je nová povinnosť pre vodičov, je len spresnením existujúceho pravidla. V novele zákona o cestnej premávke sú podľa Dana Kollára z Cyklokoalície dôležitejšie novinky. Novej epizóde Hiking podcastu sa s ním rozprával Ľubo Mäkký.

Okrem delobuchov riaditeľ Michal Kalaš nevidí v prevádzke súčasných vysokohorských chát výraznejší dopad na prírodu. Je ale proti budovaniu nových chát. Tlak je napríklad na znovupostavenie chaty pod Rozsutcom na Medziholí. Súčasnú hustotu chát považuje za dostatočnú, pretože národný park by mal mať oblasti, kde má príroda prednosť pred ľudskou činnosťou.

Začína neďaleko čílskeho Santiaga a končí v Patagónii. Meria vyše 3000 kilometrov a v teréne nie je vôbec značená. Ide viac o expedíciu ako diaľkovú turistiku. V Hiking podcaste sme privítali cestovateľa, diaľkového turistu a fotografa Matúša Lašana, ktorý ju spolu s manželkou vyskúšal. 

"Na Slovensku nie je lesnícky subjekt s celkovo nižšou ťažbou dreva ako majú Mestské lesy v Bratislave," hovorí zástupca riaditeľa Marek Páva a dodáva, že aj keby ťažili maximálne množstvo, výnos z dreva by zďaleka nepokryl náklady na prevádzku lesoparku. To, že postavili rekreačnú funkciu lesa nad všetky ostatné, je podľa neho spoločenská objednávka a pre mesto sú to dobre vynaložené prostriedky. O bratislavský model zonácie lesov registruje obrovský záujem aj z iných miest. 

Neštátni vlastníci lesov nesúhlasia s pripravovanou reformou národných parkov, hoci sa ich priamo netýka. Navrhujú, aby sa transformovali na prírodné parky, čo by znamenalo ich faktické zrušenie. V diskusii Hiking.sk diskutujú Milan Ovseník z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov a Marián Jasík z občianskeho združenia Prales a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízky Tatry. 

"Sadí sa len to, čo sa má vyrúbať. Pri sadení umelo vnášame stromčeky do prostredia, ktorému vôbec nerozumieme. Len sa spoliehame, že takto to robili generácie pred nami. Takto vytvorené smrekové monokultúry sú zjednodušenou atrapou lesa, kde stromy žijú v strese," hovorí europoslanec PS/SPOLU Michal Wiezik. V národných parkoch by sa podľa neho mala výsadba nechať na prírodu. Aby to dobre fungovalo, je potrebná dostatočná jadrová zóna, v ktorej by sa človek mal prírodným procesom len prizerať a nesnažiť sa ich riadiť. 

Čo si myslí Wiezik o pripravovanej reforme národných parkov, najnovšom memorande o porozumení, či vzťahu Borisa Kollára k ochrane prírody si môžete vypočuť v rozhovore so Soňou Mäkkou.

Titulná foto: Denník N / Ján Krošlák

Vyrúbané lesy, environmentálne záťaže, dymiace komíny, nekonečné repkové monokultúry, zdevastované kaštiele, marginalizované komunity. Aj také je Slovensko, ktoré zachytáva dokumentarista a environmentalista Tomáš Hulík vo svojom projekte Odvrátená strana Slovenska. Predstavil ho vo forme filmu, výstavy a teraz pripravuje knihu. Rozprávali sme sa s ním o nápade aj realizácii tohto projektu ale aj o fotografovaní divej prírorody, či jeho novom angažmáne ako riaditeľa bratislaveskej ZOO. 

Titulná fotografia: N / Vladimír Šimíček

CHKO Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Sú tu zachovalé rašeliniská, chladnomilné rastliny aj mnohé postglaciálne relikty, čiže druhy, ktoré sa zachovali od poslednej doby ľadovej. S krajinárom Mariánom Hablákom zo správy CHKO Horná Orava sme sa rozprávali o týchto druhoch, o zonácii, ktorá tu platí od roku 2003 a tiež o problémoch, medzi ktoré patrí najmä nelegálna výstavba vo voľnej krajine a na brehoch Oravskej priehrady.