Index

McDonald's aj Coca-Cola. Známe značky, ktoré ruský trh opustili krátko po začiatku vojny vo februári 2022. Rady na hamburger boli posledné dni pred odchodom v centre Moskvy rovnaké, ako keď americký fast food do krajiny v roku 1990 prišiel.

Prešli dva roky od začiatku vojny a firmy sa rozdelili na tri tábory. Tie, čo odišli, tie, čo v Rusku stále podnikajú, a tie, čo odišli iba naoko. Inými slovami, ich tovar do Ruska tečie cez krajiny blízke Putinovmu režimu a na pulty obchodov sa dostáva pod iným než oficiálnym názvom.

Ktoré firmy takto fungujú, kto v Rusku stále podniká a dá sa vôbec dnes, po dvoch rokoch, len tak zbaliť biznis a bez povšimnutia Kremľa z krajiny odísť?

Eva Frantová sa v podcaste Index pýta ekonomického redaktora magazínu Index a denníka SME Jozefa Tvardzíka.

_

Noviny nám začínajú umierať pred očami. Nechal sa počuť bývalý šéfredaktor britského denníka The Guardian Alan Rusbridger. A má pravdu. Na prvú si to možno nevšimneme, svet médií však už dvadsať rokov zažíva jednu obrovskú krízu, ktorá zjavne nekončí.

V USA dostalo len v januári výpoveď približne 500 reportérov, prepúšťajú pritom aj renomované denníky ako Los Angeles Times či ikonický denník Time. Na Slovensku sme sa zase dostali do stavu mediálnych púští – teda oblastí, kde žiadna lokálna televízia či noviny už ani nepôsobia.

Je za tým zle nastavené financovanie, pokles reklamy s príchodom gigantov ako Meta či Google alebo neschopnosť ľudí platiť si predplatné? A čo vôbec zánik médií v kontexte dnešnej doby znamená? Ustoja mediálne domy tlak alternatívy a čoraz nižšie príjmy?

Eva Frantová sa v podcaste Index rozprávala s Martinou Hilbertovou, analytičkou Transparency International Slovensko a s Filipom Struhárikom, redaktorom a editorom Denníka N, ktorý sa špecializuje na dianie v online žurnalistike a digitálnych médiách. _

Bývať vo vlastnom by chceli mnohí, v poslednom čase však pribúdajú dôvody, prečo to nie je tak jednoduché. Jedným z nich je aj fakt, že banky už neposkytujú stopercentné hypotéky, našetrených tak treba mať aj niekoľko desiatok tisíc eur.

A keď už ich máme, rátať treba aj s vysokými úrokmi, ktoré v súčasnosti dosahujú takmer päť percent, čo znamená, že samotnú nehnuteľnosť neraz preplatíme minimálne raz.

Ako získať potrebných dvadsať percent z ceny nehnuteľnosti, ako sa v časoch vysokých úrokoch rozhodnúť pre vhodnú fixáciu a čo ak na hypotéku nedosiahnem vôbec? Aké mám alternatívy?

Eva Frantová sa v špeciálnej brandovej epizóde podcastu Index pýtala Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Tento diel vám prináša Inštitút moderného spotrebiteľa.

_

Je krátko po vzlete, lietadlo sa nachádza päť kilometrov nad zemou, keď sa zrazu odtrhne záslepka núdzových dverí. Nasleduje dekompresia, z diery v trupe vyletujú telefóny, ďalšia technika, ale aj kúsky oblečenia.

Aj keď sa pilotom podarilo so strojom bezpečne pristáť, na pretras sa opätovne dostala bezpečnosť lietadiel, ktoré opúšťajú výrobné haly spoločnosť Boeing. Niet sa čo čudovať, po technickej chybe na stroji typu MAX, ktorá si v rokoch 2018 a 2019 vyžiadala viac ako 340 ľudských životov, je Boeing doslova pod drobnohľadom verejnosti.

Čo spôsobilo incident z januára, prečo má Boeing v poslednom čase toľko problémov s kvalitou, je lietanie na jeho strojoch bezpečné a aká je vôbec história tohto giganta vo svete komerčných lietadiel?

Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index rozpráva s ekonomickým redaktorom denníka SME a magazínu INDEX Jozefom Tvardzíkom.

Investovať do akcií, dlhopisov alebo do realitných fondov? S kým sa poradiť a na čo sa nezabudnúť opýtať?

Téma kam s peniazmi sa v posledných rokoch úspešne posúva od kúpy investičných bytov smerom ku kapitálovým trhom. Investovať chcú viacerí, často však nevedia, či riešenie ponúkané finančným poradcom je to najlepšie, nechápu systému poplatkov alebo vôbec netušia, čo by bolo pre nich vzhľadom na vek či investovanú čiastku najlepšie.

Čo všetko by sme mali brať do úvahy pri zostavovaní investičného portfólia, na čo si dať pozor a ako zistiť, či investičný poradca, s ktorým komunikujeme naozaj vie, čo robí?

Aj o tom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozprávala s Michalom Kasanom, wealth management directorom investičnej skupiny WOOD & Company.

Tento diel vám prináša WOOD & Company.

_

Keď do nového roka vstupujete po časoch pandémie, následnej vojny a energetickej kríze, často je namieste pocit, že už nás ani z pohľadu ekonomiky nič nemôže prekvapiť. Po rokoch naozajstných zvratov sa však o to ťažšie predpovedá, čo bude ďalej.

Národná banka Slovenska sa o to pokúsila vo svojej zimnej makroprognóze, kde okrem celkového vývoja ekonomiky posudzuje aj ďalšie aspekty, ako je vývoj na pracovnom trhu či to, ako sa tento rok zmení dostupnosť bývania.

Na čo sa teda v tomto roku pripraviť? Skončí sa zdražovanie, porastú mzdy a čo v praxi prinesú všetky sociálne opatrenia, s ktorými prišla nová vláda?

Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index pýtala vedúceho oddelenia prognóz a modelov Národnej banky Slovenska Miroslava Gavuru.

_

Ak by ste sa ľudí začiatkom minulého roka pýtali, čo čakajú, že sa v ekonomike za najbližších dvanásť mesiacov stane, mnohé by sa predikovalo len ťažko.

Vláda domácnostiam aj podnikom ponúkla štedrú energo pomoc, ceny ostatných komodít – vrátane potravín – však ostávali na maximách a potrebný rast úrokových sadzieb, ktorý mal krotiť infláciu, doslova zmrazil realitný trh.

Do toho všetkého si Slovensko prešlo parlamentnými voľbami, po ktorých nasledovali bleskové návrhy vlády, ako dostať do rozpočtu viac peňazí, ale bez výrazného šetrenia.

Čo konkrétne z pohľadu ekonomiky znamenal rok 2023? Ako sa vyvíjala inflácia, pracovný trh a čo sa stalo s úsporami ľudí? Zlacneli nehnuteľnosti natoľko, že sa ich kúpa oplatí viac ako v minulosti aj napriek vysokým úrokovým sadzbám?

Aj o tom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom.

_

Pár dní do Vianoc a Slovensko opäť rieši rozpočet. Po tom, čo úradnícka vláda predložila na jeseň verziu, v ktorej sa príjmy rovnali výdavkom a ktorá bola skôr povinnou jazdou zo zákona ako realitou, kabinet Roberta Fica bleskovou rýchlosťou, teda za menej než dva mesiace, pripravil svoju návrh.

Ten pritom podľa premiéra zohľadňuje potrebné šetrenie, no zároveň neznižuje sociálny štandard Slovákov. Viacerí ekonómovia však s týmto tvrdením tak úplne nesúhlasia. Hlavne pokiaľ ide o šetrenie.

Aký rozpočet to teda zase máme na stole, šetrí sa v ňom vôbec a bolo by jeho neschválenie do konca roka naozaj takou katastrofou?

Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index pýta predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha.

Kritická situácia, ktorá vyústi do tisícok ľudí na ulici z dôvodu ich neschopnosti splácať. Takéto a podobné reči viedli dnešní predstavitelia vládnej koalície ešte v predvolebnej kampani. Vraj s úrokmi treba bezodkladne niečo robiť a oni s nimi zatočia hneď, ako dostanú možnosť.

Netrvalo dlho a Ficova vláda prišla s riešením. To má pomôcť nielen tým, čo hypotéku už majú, ale aj mladým, ktorí nad ňou ešte len uvažujú.

Čo konkrétne vláda navrhuje, či by vôbec mala riešiť vzťahy medzi bankou a dlžníkom a či čakať na vládne riešenie, alebo radšej problém riešiť s bankou, aj na to sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index pýta finančného analytika Swiss Life Select Pavla Škriniara.

Európska komisia ich označuje za to najlepšie, čo v rámci vedy a výskumu na Slovensku máme. Teoreticky by im to malo uľahčiť prístup k finančnej podpore z verejných zdrojov, realita je však niekde úplne inde.

Startupy z prostredia biotechnológie, elektromobility, medicíny, financií či obrany, ktorých zakladatelia sa poväčšine na Slovensko vrátili s cieľom urobiť niečo pre krajinu, o zdroje zo štátneho rozpočtu musia opakovane doslova bojovať.

Ako je to s podporou inovačného ekosystému na Slovensku, čím si aktuálne prechádzajú najinovatívnejšie startupy v krajine a čo sa môže stať, ak nezískajú potrebnú podporu?

Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index rozprávala so spoluzakladateľkou spoločnosti Everifin Janou Malečkovou.

_

Tesne pred voľbami v roku 2020 ich narýchlo schválila Pellegriniho vláda. Trináste dôchodky tak boli prvý nesmierne nákladný oriešok, s ktorým sa Igor Matovič a jeho kabinet po nástupe do funkcie museli popasovať. Nakoniec ich zmenili na adresnú pomoc, ktorej výška zvýhodňovala penzistov s nižšími dôchodkami.

Nová vláda však avizuje zmeny. Trináste penzie chce vyplácať vo výške tých priemerných. Každý dôchodca by si tak mal prilepšiť o 606 eur.

Čo takéto zvýšenie urobí s naším sociálnym systémom, sú naozaj dôchodcovia tí, ktorí štedrejšie sociálne dávky potrebujú najviac, a hrozí, že vláda s cieľom vykryť tento výdavok siahne v budúcnosti aj na II. pilier?

Aj na to sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index pýta predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha.

_

Za posledných 50 rokov sa vo väčšine krajín s vysokými príjmami zvýšil podiel žien na pracovnom trhu. Od roku 1980 sa zmiernila aj príjmová priepasť. Ženy však stále pracujú zriedkavejšie ako muži a ak aj pracujú, zarábajú menej.

Aj toto odznelo pri predstavovaní práce, za ktorú profesorka Harvardovej univerzity Claudia Goldinová získala Nobelovu cenu za ekonómiu. Jej cieľom bolo zistiť dôvody, ktoré posledných 200 rokov ovplyvňovali postavenie žien na trhu práce.

Na čo Goldinová prišla, sú dôvody nerovnosti na pracovnom trhu dnes a pred 200 rokmi rovnaké, a čo sa bude musieť zmeniť, aby ženy skutočne zarábali rovnako ako muži?

Aj to sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index pýtala šéfky IT akadémie Mini Tech MBA Mirky Uhnak.

_

Zvýšenie daňového bonusu a prídavku na dieťa dokopy na 200 eur sa stalo ústrednou agendou bývalého premiéra a neskôr ministra financií Igora Matoviča. Ich zachovaním dokonca podmieňoval vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Nechcel vraj, aby sa šetrilo na rodinách s deťmi.

Zvýšené prídavky tak fungujú od januára, a ak ich súčasná vláda nezruší, platiť budú až do konca budúceho roka.

Kto z rodičov však má nárok na plných 200 eur, v ktorých krajoch rodičia dostávajú suverénne najmenej a je takýto systém vôbec spravodlivý?

Aplikácia Slovensko v mobile, cez ktorú si neprečítate ani správy alebo web Slovensko.sk, ktorý nevyhľadáva intuitívne. Navyše, návody, ako ho používať sú natoľko zložité, že sa mnohí nakoniec rozhodnú navštíviť úrady radšej osobne.

Finančná skupina Arca Capital sa do povedomia bežnej verejnosti dostala pred niekoľkými rokmi. Správy o tom, že do nej sumou niekoľko stotisíc eur zainvestovala aj manželka Igora Matoviča, nahradili informácie o insolventnosti skupiny.

Reštrukturalizácia skupiny vrátane jej slovenskej dcéry Arca Capital Slovakia už trvá niekoľko rokov a riziko, že nezabezpečení veritelia – ktorých sú mimochodom tisíce – svoje peniaze nikdy neuvidia, sa stále zväčšuje.

Pritom len urobili to, čo mnohí – s vidinou rýchleho a vysokého zisku skúsili zarobiť. V podobnej situácii sa preto môže ocitnúť naozaj hocikto.

O tom, v akom štádiu sa aktuálne finančná skupina nachádza, či sa vedenie spoločnosti môže dostať pred súd, ale aj o tom, ako predchádzať naoko výhodnému, no príliš riskantnému investovaniu, v novej časti podcastu Index rozpráva ekonomický redaktor denníka SME Jozef Ryník.

Moderuje Eva Frantová.

V Seredi aj v Galante už roky kúria teplom zeme. Onedlho podobný scenár čaká aj Kežmarok a vrty v Ďurkove pri Košiciach zrejme po dvadsiatich rokoch ožijú takisto.

Opakovane sa spomína aj možnosť postaviť v Prešove, respektíve v Žiari nad Hronom geotermálnu elektráreň, ktorá by bola prvá svojho druhu na Slovensku.

Ako to teda s geotermálnym potenciálom v krajine naozaj je, a prečo ho investori nevedia využívať naplno? Čo sa môžeme učiť od Islandu, a kedy sa budovanie nových geotermálnych zdrojov oplatí?

Aj o tom v novej časti podcastu Index rozpráva hydrogeológ zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Fričovský.

Moderuje Eva Frantová.

_

Nerobiť do budúcnosti nič, je extrémny hazard s verejnými financiami. Povedal koncom augusta ešte stále poverený premiér Ľudovít Ódor s tým, že Slovensko je medzi najhoršími v Európskej únii čo sa týka deficitu a udržateľnosti. Budúca vláda tak bude mať čo robiť.

Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska zároveň predstavil súbor šetriacich opatrení, ktoré novému kabinetu môžu slúžiť ako inšpirácia.

Rátajú však strany, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vytvoria novu koalíciu, so šetrením? Čo chce reálne robiť Smer, Hlas a SNS a prečo ďalšie zadlžovanie štátu ovplyvní každého z nás?

Aj o tom sa v novej časti podcastu Index rozpráva Eva Frantová s ekonomickým redaktorom denníka SME Jozefom Ryníkom.

Aj keď volebné programy strán nie sú smerodajné a, ako sa hovorí, papier znesie veľa, aspoň do istej miery dokážu napovedať, akým smerom sa tá ktorá strana plánuje uberať.

Kým niektorí však svojej vízii o budúcnosti Slovenska venovali vyše 300 strán, iní všetko zhrnuli do desaťbodovej zmluvy.

Aký je teda pohľad politikov na verejné financie a ich konsolidáciu? S akými riešeniami prichádzajú a ktoré z nich vôbec dávajú zmysel? A čo školstvo a zdravotníctvo? Programy ktorých strán sa im venujú dostatočne?

Na to všetko v novej časti podcastu Index odpovedá analytik INESS Martin Vlachynský.

Moderuje Eva Frantová.

_

Až 90 percent finančného majetku Slovákov je stále uloženého v bankách. Podľa Národnej banky Slovenska na finančných trhoch, ktoré spoľahlivo dokážu prekonať infláciu a generovať zhodnotenie, investuje len šesť percent z nás.

Mnohých odrádza neskúsenosť, aj nevedomosť. Zmätok majú v spôsobe investovania, ale aj v tom, do čoho peniaze vôbec vložiť.

Podľa čoho sa teda rozhodovať, ak má človek voľných niekoľko desiatok tisíc eur alebo sa len obáva, či bude mať dosť peňazí na dôchodku? A ako to je so zdaňovaním výnosov z investovania?

Aj na to v novej časti podcastu Index odpovedá investičný stratég digitálnej platformy Moneyhoon Michal Nalevanko.

Moderuje Eva Frantová.

_

Dlhujú nie stovky tisíc eur, ale milióny. Keď im na podvody prídu daniari, poväčšine je už neskoro. Firmu síce pošlú do konkurzu, majetok však nájdu len zriedka a viac urobiť nevedia.

Nie, nejde o ojedinelý prípad daňového podvodu. Na Slovensku sú takýchto firiem desiatky. Štát sa im darí okrádať vďaka naučeným vzorcom podnikateľského správania. Nevadí, že ich nemôžu uplatňovať večne, stačí aj pár rokov, kým si poriadne nezarobia.

Čo všetkých nekalých podnikateľov na Slovensku spája? Ako sa im darí obchádzať zákony bez povšimnutia a prečo na to doplácame my všetci?

Aj o tom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s ekonomickým redaktorom magazínu Index a denníka SME Tomášom Vašutom.

Slovensko na 23. mieste z pomedzi krajín Európskej únie, Česko na štrnástom.

V roku 2015 sa naprieč Európou prepravilo 19 miliárd ton tovaru. Až tri štvrtiny cestu absolvovali v nákladiakoch.

Do roku 2030 však množstvo prepravovaného tovaru stúpne ešte o pol miliardy ton. Bez väčšieho zapojenia železníc to bude znamenať, že na cestách pravdepodobne pribudne ďalší milión kamiónov.

Sú ale železnice na niečo také pripravené? Máme dosť vagónov, ako je na tom infraštruktúra a čo Slovensko? Nebudú nás nákladné vlaky kvôli katastrofálnej infraštruktúre obchádzať ešte viac ako doteraz?

Aj na to v novej časti podcastu Index odpovedá Martin Polák, poradca pre nákladnú dopravu z Medzinárodnej železničnej únie v Paríži.

Moderuje Eva Frantová.

_

Úrokové sadzby sa za posledný rok a pol dostali spod jedného percenta na takmer štyri. Šlo o prirodzenú reakciu finančných inštitúcií na politiku Európskej centrálnej banky. Pre ňu je navyšovanie sadzieb jedným z nástrojov ako spomaliť infláciu.

Niektorí analytici tvrdia, že ide o prirodzené obdobie čistenia trhu, ktoré sa opakuje približne každých desať rokov. Naopak, politici sa stavajú do roly spasiteľov a prichádzajú s opatreniami, ako ľudí z tejto finančnej šlamastiky vyviesť.

Čo to vlastne navrhujú, sú obavy zo straty strechy nad hlavou zmysluplné a ako sa na vysoké úroky môže dlžník pripraviť aj sám? Na to všetko v novej časti podcastu Index odpovedá analytik Matej Dobiš z Finančného kompasu.

Moderuje Eva Frantová.

Odklon od fosílnych palív a masívne budovanie obnoviteľných zdrojov energie je jedným z cieľov Európskej únie už od roku 2019, kedy predstavila prvý významnejší dokument na túto tému – európsku Zelenú dohodu.

Vypuknutím vojny na Ukrajine vo februári minulého roku sa jej snaha o uhlíkovú neutralitu ešte zvýraznila. Primárnym cieľom sa stal odklon od ruských fosílnych palív.

O to prekvapivejšie sú výsledky analýzy Medzinárodnej agentúry pre energetiku, v ktorej prvé miesto v množstve investícií do obnoviteľných zdrojov za tento rok obsadila Čína. A to nielen pokiaľ ide o výrobu elektrických áut a elektrobatérií, ale aj o rozmach solárnej energie.

O čo sa Čína svojím prvenstvom snaží? Čo to znamená pre zvyšok sveta a pre Európu? Staneme sa opäť závislí na svetovej veľmoci, tentokrát v otázke dôležitých komponentov pre solárne panely či elektromobily?

Na všetky tieto otázky v novej časti podcastu Index odpovedá Matej Horňák, ekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.

Moderuje Eva Frantová.

_

Najväčšia poisťovňa s približne dvojtretinovým podielom na trhu a skoro tromi miliónmi poistencov. Zároveň však s dlhmi v desiatkach miliónov eur, ktoré sa roky rieši len opakovaným dofinancovaním zo strany štátu.

So Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) sa spájajú viaceré kauzy, ale aj obavy analytikov, že už v lete nebude mať na preplácanie zdravotnej starostlivosti.

Čo sa to v jedinej štátnej poisťovni vlastne deje? Majú sa poistenci báť, že ich v súkromných či špecializovaných ambulanciách neošetria, pretože bude meškať s preplácaním úkonov? A zbaví sa vôbec niekedy svojho dlhu?

Aj o tom v novej časti podcastu Index rozpráva Beáta Havelková, podpredsedníčka predstavenstva VšZP.

Moderuje Eva Frantová.

Apartmány drahšie o 20 až 30 percent, jedlo v reštaurácii v priemere o 15 percent. Také sú skúsenosti slovenských turistov, ktorí sa toto leto rozhodli oddychovať v Chorvátsku.

Mnohých vyššie ceny prekvapili a strhla sa nová móda. Sociálne siete okrem fotiek mora zaplnili aj tie s pokladničnými bločkami. V komentároch sa striedajú tvrdenia, že je za tým hlavne inflácia, no nájdu sa aj prípady, kde sa za hlavného vinníka považuje zavedenie eura, ku ktorému v Chorvátsku došlo v januári.

O tom, ako to s cenami v Chorvátsku vlastne je, či sú naozaj také premrštené, a či za ne môže nová mena, sa v novej časti podcastu Index Eva Frantová rozpráva s ekonomickým redaktorom denníka SME a magazínu INDEX Jozefom Tvardzíkom.

Spoločne sa pozrú aj na to, či existuje spôsob, ako v Chorvátsku ušetriť a či sa oplatí kúpa nehnuteľnosti na tamojšom pobreží.

Viac ako polovica Slovákov nevie, čo znamená úrok a približne polovica zase nerozumie, čo znamená istina.

Aj takéto nelichotivé sú výsledky prieskumu 365.bank, ktorého cieľom bolo zistiť úroveň finančnej gramotnosti v oblasti čerpania úverov.

Požičiavanie nám však ide aj napriek tomu. Len za minulý rok sme si z bánk prostredníctvom spotrebných úverov vybrali v priemere 200 miliónov eur mesačne.

Prečo Slovensko nerozumie svetu peňazí a aké to má reálne dôsledky? Čo robia krajiny, kde podobný problém nemajú, inak? Je chyba v školách a vyrieši to kurikulárna reforma?

Aj o tom sa v novej časti podcastu Index Eva Frantová rozpráva s Martinou Boliburchovou z občianskeho združenia Zmudri, ktoré sa venuje aktívnemu vzdelávaniu mladých aj na tému finančnej gramotnosti.

V Európe sa v roku 2021 vyprodukovalo viac ako tri miliardy litrov priemyselne vyrábanej zmrzliny v hodnote takmer šesť miliárd eur. Na jedného obyvateľa únie sa tak v európskych zmrzlinových fabrikách vyrobí 7,2 litra zmrzliny.

Kým Európa je vo výrobe zmrzliny viac menej sebestačná, čo potvrdzujú aj štatistiky zahraničného obchodu, Slovensko takmer celú svoju spotrebu pokrýva dovozom zo zahraničia. Ak má niekto chuť na domácu výrobu, väčšinou treba zájsť priamo do zmrzlinárne.

Ako vôbec funguje zmrzlinový biznis? Dokážu si zmrzlinári za pár mesiacov naozaj zarobiť toľko, aby vydržali do budúcej sezóny?

Ako zvládajú súčasnú situáciu spojenú s potravinovou infláciou a ako veľmi im uškodilo chladné počasie začiatkom leta?

Aj o tom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s Jurajom Feketem, šéfom zmrzlinárne Timi Amo v bratislavskej mestskej časti Ružinov.

V druhom pilieri si na Slovensku sporí viac ako 1,7 milióna ľudí a ich majetok dokopy presahuje 12,6 miliardy eur.

Na to, že tvorí celkom podstatnú časť dôchodkov a ide v podstate o jediné peniaze v rámci sociálnych odvodov, ktoré reálne človek sporí pre seba a nie sú použité na dôchodky súčasných seniorov, sa oň aktívne zaujíma prekvapivo málo ľudí.

Od mája však postupne začínajú platiť zmeny, ktoré so sebou priniesla minuloročná novela, a ktoré majú značne navýšiť zhodnotenie úspor ľudí v II. pilieri. Tie najväčšie sa dejú práve v júli.

Čo sa teda mení, na čo si dať pozor a akú výšku penzie v budúcnosti očakávať?

Aj o tom sa v novej časti podcastu Index Eva Frantová rozpráva s predsedom Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslavom Kotovom.

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora nemá dôveru parlamentu. Táto skutočnosť jej okrem iného sťažuje aj prípravu budúcoročného rozpočtu.

Musí totiž pripravovať hneď dva. Jeden vyrovnaný, ktorý jej káže zákon rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne v ňom zakotvená dlhová brzda, a druhý realistickejší, no zároveň obsahujúci opatrenia na zníženie verejného dlhu.

Prečo je okolo zákona roka tak veľký chaos, načo sú nám dva rozpočty a je vôbec reálne zostaviť taký, v ktorom budú príjmy a výdavky vyrovnané?

Aj na tieto otázky odpovedá v novej časti podcastu Index člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Moderuje Eva Frantová.

–

V roku 2035 sa v Európskej únii skončí predaj áut so spaľovacím motorom. Automobilky sa už tomuto trendu prispôsobili a postupne sa preorientovávajú na elektromobilitu.

Niektoré politické strany však postupný prechod na e-autá prezentujú ako unáhlený krok, ktorý rapídne navýši spotrebu elektriny a uškodí slovenskému automobilovému priemyslu.

Je ale kritika elektromobility naozaj oprávnená? Ako dlho sa nabíja auto z domácej zásuvky a koľko to stojí? Máme na Slovensku dostatok nabíjacích staníc a nestane sa, že budem musieť dlho čakať, kým sa mi uvoľní miesto na verejných nabíjačkách?

Aj o tom sa počas živého nahrávania podcastu Index na Tyršáku Eva Frantová rozprávala s produktovým manažérom pre e-mobilitu ZSE Drive Rastislavom Žemberym.

Tento diel vám prináša ZSE Drive.

–

Financovať biznis v začiatkoch je možné viacerými spôsobmi, vrátane vlastných zdrojov či rodiny. Keď však dôjde na ďalší rozvoj, firma má skutočný potenciál a jediné, čo potrebuje, je dostatočný prísun kapitálu na niekoľko rokov, treba sa s najväčšou pravdepodobnosťou pozerať aj po iných možnostiach.

Jednou z nich môže byť aj financovanie formou private equity fondu. Čo to vôbec znamená, ako sa líši od iných druhoch finančnej injekcie, ktoré firmy ho môžu získať a čo okrem prísunu finančných zdrojov so sebou prináša?

Aj o tom v novej časti Indexu rozpráva Boris Kostík, investičný riaditeľ private equity fondu Eterus Capital.

Tento diel vám prináša private equity fond Eterus Capital.

–

Slabá finančná podpora, chýbajúce dáta nielen o počte cyklistov, ale aj o tom, koľko cyklotrás sme vôbec v posledných rokoch vybudovali. Ale hlavne, podpora cykloturistiky na úkor cyklodopravy.

Je pomerne ťažké odčleniť, čo je oprávnený nárast cien z dôvodu zvýšených nákladov a čo je marža, povedal pred pár týždňami bývalý hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer.

Ešte pred pár mesiacmi mnohé aj veľké firmy kričali, že ich kombinácia popandemického dopytu a vysokých cien energií zruinuje. Viaceré žiadali vládu o pomoc, dožadovali sa kompenzácie drahých vstupov a hrozili zatváraním.

Dnes finančné inštitúcie pri skúmaní dôvodov inflácie začínajú ukazovať aj na výrobcov samotných.

Je možné, že majú na zdražovaní svoj podiel? Čo nám hovoria dáta štatistického úradu o ziskoch slovenských firiem za posledný rok? Darilo sa im aj napriek tomu, že bežní ľudia majú hlbšie do vrecka? A čo obchodníci? Akú časť vyššej ceny ukrojili pre seba?

Aj o tom v novej časti podcastu Index rozpráva ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík.

Moderuje Eva Frantová.

Do štátnej sféry prišiel zo súkromného sektora. Najprv na ministerstvo financií, kde pôsobil ako poradca ministra pre oblasť IT, neskôr zastával post generálneho riaditeľa Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy.

Od 15. mája je ministrom hospodárstva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Ponuku prijal z večera do rána, plány má však veľké.

Čo chce za päť mesiacov vo funkcii stihnúť? Ako chce Slovensko pripraviť na zimu, ako vidí podporu zelených zdrojov energie a čo investície? Príde na Slovensko v najbližších mesiacoch ďalší investor a vytvorí nové pracovné miesta?

Aj o tom v novej časti podcastu Index s ministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.

–

Ako budú vyzerať najbližšie mesiace a roky na realitnom trhu?

Pre mnohých je to otázka za milión. Po rokoch hojnosti totiž prišlo zložité obdobie. Inflácia, rast úrokov na hypotékach, aj obavy z ďalšieho vývoja sa podpísali pod prepad záujmu o nové bývanie, čo neteší žiadne developera.

Tí menší tak často pristupujú k zmrazovaniu už začatých projektov, respektíve optimalizácii. Väčší s dostatočným finančným vankúšom sú v jednoduchšej situácii. Ak však nechcú zaspať na vavrínoch, musia sa chystať na ďalšie obdobie a pripraviť projekty, ktoré ich potiahnu, keď kríza ustane.

Ktoré spoločnosti v súčasnosti kraľujú rezidenčnému developmentu? Prečo hovoríme hlavne o slovenských firmách a kde sa chystajú stavať najčastejšie? Koľko nových bytov vôbec vznikne v najbližších mesiacoch či rokoch?

Aj o tom sa v novej časti podcastu Index Eva Frantová rozpráva s ekonomickým redaktorom magazínu Index a denníka SME, Tomášom Vašutom.

Viac o najväčších rezidenčných developeroch:

Keď do hornonitrianskych baní pred vyše sto rokmi sfárali prví baníci, šlo o prestížne a nadštandardne platené povolanie s rôznymi benefitmi.

Odvtedy sa ich v podzemí v baniach Nováky, Handlová a Cigeľ vystriedalo 350-tisíc. Celkovo vyťažili viac ako 230 miliónov ton hnedého uhlia. V decembri sa tristo metrov hlbokou šachtou do chodbičiek dlhších ako pražské metro spustia poslední baníci.

Vláda Petra Pellegriniho totiž v roku 2019 rozhodla, že štát prestane cez faktúry spotrebiteľov dotovať drahú a neekologickú výrobu elektriny a tepla z domáceho hnedého uhlia v nováckej elektrárni a využije finančnú pomoc Európskej únie pri transformácii uhoľného regiónu.

Za čias premiérovania Roberta Fica, ktorý do baní fáral pravidelne, dobre si rozumel s ich vedením a sám nepriamu podporu baní v roku 2005 zaviedol, bolo také niečo nemysliteľné.

„Región hornej Nitry nemá inú alternatívu ako baníctvo“ hovoril opakovane. Domácnosti sa zatiaľ na nerentabilnú ťažbu skladali viac ako 100 miliónmi eur ročne.

Zmena, ktorá nastane od nového roka, sa však dotkne nielen posledných dvetisíc baníkov, ale aj celého regiónu hornej Nitry, z ktorého za posledných dvadsať rokov odišlo za lepšie platenou prácou viac ako desaťtisíc ľudí.

Nová špeciálna epizóda ekonomického podcastu Index približuje zamotaný príbeh baníckeho povolania na Slovensku. Moderátorka Eva Frantová sa v nej pozrie na históriu hornej Nitry, zavíta do areálu poslednej funkčnej bane v Novákoch a odpovie aj na to,

• ako sa vlastne z činnosti, ktorou žil celý región, stal umelo udržiavaný biznis za štátne
• prečo sa všetci už roky skladáme na pokračovanie ekonomicky nevýhodnej ťažby uhlia s nízkou výhrevnosťou
• prečo sa politici desiatky rokov tvárili, že trenčiansky región bez uhlia nemá šancu prežiť
• čo sa zmení, keď v januári zavrie svoje šachty aj posledná funkčná baňa v Novákoch
• čo sa stane s baníkmi, pre ktorých bolo fáranie jediným povolaním
• prečo Horná Nitra nie je jediný región, ktorý sa musí pripraviť na ekonomickú transformáciu

Viac o konci baníctva na Slovensku:

Štrnásť miliárd eur na sedem rokov s možnosťou dočerpávania ďalšie tri roky. Taký balík peňazí získalo Slovensko od Európskej únie v roku 2014, aby rýchlejšie a ľahšie dobiehalo západné, vyspelejšie regióny.

Nešlo o prvú finančnú injekciu. Európske peniaze rozdelené do viacerých fondov získava Slovensko na pravidelnej báze už od svojho vstupu do únie v roku 2004.

Aj po 20 rokoch však čelí rovnakému problému – pomalé čerpanie a s ním spojené riziko prepadnutia miliárd, ktoré, nebudeme si klamať, by si svojho adresáta našli pomerne ľahko.

Prečo sa Slovensko nevie vymaniť zo slučky premárnených eurofondových šancí? Čo robíme zle v porovnaní so susednými krajinami, ktoré sú v investovaní európskych peňazí premiantami a čo sa musí zmeniť, aby sme v decembri nevracali do bruselskej kasy miliardy eur?

Aj o tom rozpráva v novej časti podcastu Index analytik Národnej banky Slovenska Marián Labaj.

Moderuje Eva Frantová.