INESS na DNES

Od nového roka sú stanovené maximálne čakacie doby na niektoré výkony v nemocniciach. To sme na ceste k definovaniu základného nároku pacienta, hoci stále sme od neho ešte ďaleko. A s tým priamo súvisí aj otázka zazmluvnenia – napríkald nedávno rezonovala téma, že VšZP odzmluvnila niektoré jednodňové očné chirurgie. Táto diskusia s Martinom Vlachynským nás dovedie aj k otázke, ako určiť, čo všetko nám má verejný zdravotný systém poskytnúť? Alebo aj k tomu, čo je tzv. systém manažovanej konkurencie od holandského autora Enthovena? Na rozdiel od u nás existujúceho socializovaného zdravotníctva.

Dane vláda bezprecedentne zvýšila a predsa vznikladiera 480 miliónov eur oproti plánu na daňovom výbere pre tento rok. Ako je to možné? A aké sú novinky a ďalšie známe dopady na nás všetkých pri zavádzaní transakčnej dane, minimálnej sadzby dane, dane z príjmov právnických osôb, DPH...?

Hovoríme trošku aj o Estónskej dani a prečo je super a máme aj zopár praktických tipov, ako sa dá aspoň trochu optimalizovať a znížiť tieto novodaňové náklady v podnikaní.

Vypočujte si náš #INESSnaDNES s Richardom Vilkusom.

* áno, pre živnostenské účty sú aj ponuky, že banka vámnapr. na celý rok 2025 uhradí aj celú transakčnú daň

Čo by ste povedali na tvrdenie, že existuje „optimálna mieraznečistenia životného prostredia“? A že analogicky existuje hranica, nad ktorou už ďalšie strávené roky v škole sú prakticky zbytočné?

Aj maximalizovanie „dobrého“ už prináša z posledných „dobier“ len pramalé úžitky. Hneď teda poviem, že nejde o žiadnu surovú ekonomickú úvahu, kde by sme namiesto kvality ľudského života technokraticky rátali iba čísla vyjadrujúce „aké drahé je vzdelávanie“. Poďte si vypočuť viac.

Koľkokrát sa vám už stalo, že by sa vám zišlo pri dlhej ceste autom, na výlete, alebo neskoro večer niekde kúpiť ibalgin, kinedril ... No a nedá sa. Dnes u nás funguje systém, že aj lieky bez lekárskeho predpisu (pozor! Nie voľnopredajné lieky, to nie je správny termín ; ) si môžeme kúpiť iba v lekárni od vyškoleného lekárnika. O tom, že je veľký priestor – a odskúšaný (a teda aj bezpečný) – rozšíriť možnosť predaja takýchto tzv. OTC liekov aj mimo lekárne (bližšie k zákazníkom) hovoríme v INESS na DNES s Martinom Vlachynským.

- o tom, aké všetky podmienky musia byť splnené, aby mohol zaradiť do svojho predaja OTC lieky supermarket/benzínka/kľudne aj papiernictvo alebo pohostinstvo...

- ako funguje takýto voľnejší predaj liekov v Českej republike (prvý zákon, ktorý ho umožňuje, majú už z roku 1998!)

- čo sú argumenty proti, a prečo obavy naozaj nie sú na mieste

- aj odpoveď na to, čo môže upokojiť tých ľudí, pre ktorých je voľnejší predaj liekov nepredstaviteľný/ majú z neho strach

Nadväzujeme na posledný INESS na DNES a pokračujeme s prehrabávaním sa v záplave konsolidačných opatrení, ktoré na nás už od nového roka útočia zo všetkých strán. Daňová povodeň prináša nepreberné množstvo opatrení, a my spolu s Radovanom Ďuranom v tomto diele pokračujeme v odhaľovaní a analyzovaní tých najpodstatnejších. Nech máme všetci lepší prehľad a nech vieme, na čo sa pripraviť.

- vysvetlíme, prečo znížená sadzba DPH na potraviny nebude mať za následok plošné zníženie ich cien

- pripomenieme, čo je to „progresívna odvodová daň“

- rozoberieme, čo tento balík znamená a bude znamenať pre našu ekonomiku celkovo a do budúcnosti

- a odpovieme aj na otázku, či je dnes z pohľadu ekonomiky situácia u nás porovnávateľná s obdobím mečiarizmu.

Tak napríklad: hovoríme o urgentnej potrebe konsolidovať verejné financie, pritom príjmy štátu posledné roky významne rástli. V roku 2019 tvorili príjmy do rozpočtu 39,4 % HDP a teraz to bude 42,8 %. A deficit máme stále obrovský. Takmer 6 % HDP, pričom bratia Česi približne 2,4 %.

Nový rok začal bezbreho – kam sa pozriete, všade samá nová daň, vyššia cenovka, všade samý trpký humor cez slzy pri množstve kreatívnych vyobrazeniach mutantíkov opatrení na konsolidovanie slovenských verejných financií (dôležité pripomenúť, konsolidovanie peňazí nás všetkých!) – veď platí múdre porekadlo – ktoré musí byť isto medzi TOP 10 aj nášho premiéra – aj keby na chcela nebolo, humor musí byť. A toto obrovské vrece, ktoré sa na nás s rokom 2025 vyvalilo prekutreme spolu s Radovanom Ďuranom, aby sme sa trošku zorientovali v tej záplave dosahov konsolidačného balíka našej hrdej vlády. A najmä, aby sme vedeli, na čo sa treba pripraviť a aby sme to zvládli.

"Sme s vámi, buďte s námi."

*EDIT 12.1.2025*

Výška minimálnej dane sa pohybuje od 340 eur do 3 840 eur a závisí od zdaniteľných príjmov daňovníka, ktoré v zdaňovacom období dosiahol (obrat):

- obrat nepresahujúci 50 000 eur = minimálna daň 340 eur

- obrat nad 50 000 eur až do 250 000 eur = minimálna daň 960 eur

- obrat nad 250 000 eur až do 500 000 eur = minimálna daň 1 920 eur

- obrat nad 500 000 eur = minimálna daň 3 840 eur.

Po predchádzajúcich dvoch dieloch venovaných zdravotníctvu z celkového pohľadu sa v tomto INESS na DNES venujeme téme inovácií v zdravotníctve. S Martinom Vlachynským hovoríme o rozširujúcich sa možnostiach telemedicíny, využívaniu aplikácií, ako lekárne rozširujú svoje služby aj o jednoduchšie vyšetrenia a najmä aké dôležité sú systémové inovácie a inovácie obchodných modelov aj v oblasti zdravotníctva.

Link na predchádzajúce dva diely tejto trojdielnej zdravotníckej série:

Je tu pre vás nachystaný diel, ktorým nadväzujeme na predošlý #INESSnaDNES, kde sme začali komentovať zdravotnícky sektor celkovo v 4 rôznych oblastiach. V tom prvom diele sme sa venovali základným číslam a vyvracaniu nešťastných - až nepravdivých tvrdení zdravotníckych odborárov. No a dnes je pred nami asi najpikantnejšia podtéma, a tou je otázka zisku v zdravotníctve.

Vypočujte si rozhovor s Martinom Vlachynským, ktorý je nabitý otázkami, ktoré, verím, aj vám mnohým napadli v rôznych momentoch, keď príde na pretras zdravotníctvo, alebo keď ste sa ocitli na chodbách nemocníc, snažili sa objednať k špecialistovi, alebo keď vás prepadne pocit, že poisťovne na vás zarábajú.

Prečo je vyhodnocovať dostatok/nedostatok financií v zdravotníctve cez podiel na HDP krajín dosť nepresný postup?

Ako sú platení ambulantní lekári a ďalší personál v ambulanciách?

Aký je problém s katalógom výkonov, podľa ktorého sú vyplácaní ambulantní lekári-špecialisti?

A čo porovnanie náročnosti práce nemocničný lekár vs lekár ambulantný?

Čo bude pre sektor znamenať nová transakčná daň, ktorá má začať platiť od budúceho roka 2025?

Čo je vertikálna integrácia v systéme a prečo by vlastne bola veľmi prospešná (a nie naopak, ako býva tvrdené, že to spôsobí defekty)?

A samozrejme, je mať zisk v zdravotníctve nemorálne?

Alebo, ak pristúpime na tézu, že zisk nie, čo je alternatívou?

Vyvraciame nešťastné komentáre o stave v zdravotníctve, ktoré skresľujú predstavu o koreňoch problémov v mechanizmoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jednou vetou: vred na zdravotníctve nie je prítomný trh, zlyháva v oveľa väčšej miere štát.

V prvej časti hovoríme s Martinom Vlachynským o základných číslach:

- počet lekárov a sestier

- platy lekárov a sestier

- o obložnosti lôžok

- koľko nám bude chýbať lekárov a sestier?

A najmä sa v tejto prvej časti venujeme vyvracaniu tvrdení, že:

- najbohatší ľudia zarábajú na zdravotníctve

- Česi sú na tom lepšie, lebo sa vybrali inou cestou – nie cestou trhu ako my

- že záujem štátu je mať zdravých občanov, naproti čomu záujem súkromného poskytovateľa je mať zisk – to znamená klientov, teda chorých ľudí

- VšZP platí za ten istý výkon viac ako Dôvera a Union

Vzdelanie býva opisované ako jedna z najväčších hodnôt, ktoré chceme našim deťom dopriať. Bohužiaľ, podľa tohto hesla realita slovenského školstva nevyzerá. Ako zvýšiť kvalitu vzdelávania riešime už vyše 30 rokov, a neveľmi úspešne. V dnešnom podcaste predstavujeme koncept autonómnych škôl, ktorý takúto moc môže mať. Ide teda o vstup súkromných iniciatív do školského prostredia a dnešný diel postavíme na vyvracaní argumentov, ktoré majú dokazovať, že taký prístup nie je dobrý, alebo že je priam škodlivý. Róbert Chovanculiak vyvracia tvrdenia, že:

- Verejné školstvo zabezpečuje rovnaký prístup k vzdelaniu pre všetky deti bez ohľadu na ekonomický status ich rodičov. Autonómne školu budú slúžiť len bohatším, chudobné deti prídu skrátka.

- Verejné školy spájajú deti z rôznych sociálnych vrstiev, zabezpečujú tak inkluzívne prostredie. Autonómne školy nemajú šancu toto zabezpečiť, budú vznikať elitárske či segregované kolektívy.

- Konkurencia na vidieku nebude vznikom autonómnych škôl možná.

- Nemôžeme dať slobodu školám, lebo prídu extrémisti a blázni a zneužijú to.

Fakt, že ako populácia starneme, si vyžaduje od zdravotníctva stále viac a my nestíhame ani za tým, čo je akútne už dnes. (Verejné zdravotnícke zariadenia mali ku koncu roka 2023 po lehote splatnosti prevádzkové faktúry v objeme 817 miliónov eur.) Starnutie je ťažko uchopiteľný problém – nedá sa odfotiť, ani chytiť do ruky ako pokazený prístroj. Téme dôsledkov starnutia populácie a otázke ako veľmi vzrastie objem financií potrebných v zdravotníctve sa venujeme s Matejom Bártom.  

Na ukážku, v roku 2022 predstavovali výdavky a verejné zdravotníctvo približne 6,3 miliardy eur, v roku 2030 sa v závislosti od scenárov vývoja, budeme pohybovať už medzi 7,8 a 8,7 miliardy eur.

Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % znamená, že 14-tisíc ľudí o prácu príde, alebo si ju nenájde. Do parlamentu aktuálne smeruje návrh na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 57 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Prečo prehnané zvyšovanie minimálnej mzdy spôsobuje, že práve mnohí ľudia, ktorým má pomôcť zarobiť si viac, o prácu nakoniec celkom prídu? A ako je nastavená minimálna mzda v Česku? V #INESSnaDNES s Róbertom Chovanculiakom hovoríme aj o tom, ako to vyzerá u nás s nezamestnanosťou a čo by bol, naopak ten vhodný spôsob, ako zabezpečiť, aby si ľudia, špeciálne v najrizikovejších regiónoch, boli schopní prácu získať.

Income Share Agreement, alebo dohoda o zdieľanom príjme, je také štipendium a kvalitné vzdelávanie v jednom. V aktuálnom #INESSnaDNES sa s Róbertom Chovanculiakom rozprávame práve o tomto modeli financovania vysokoškolského či dokonca stredoškolského štúdia. A čo je zaujímavejšie, nemusíme rozprávať iba o niečom zaujímavom, čo už v zahraničí funguje, ale u nás si musíme počkať, pretože práve tento rok otvorila brány prvá škola na Slovensku, ktorá tento model ponúka. Dozviete sa viac o tom, ako to celé funguje, ale aj to, či by sa mohli v tomto modeli nájsť aj humanitné odbory, či dokonca odbory sociálnej práce – typický sektor s nižšími príjmami, alebo aj to, čo nám snahu o zlepšovanie vzdelávania neustále priškrcuje.

Vláda ohlásila zámer transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. 20 rokov ju Robert Fico odmietal a 2x úspešne zrušil takýto prechod. Dnes sa karta obrátila. Nemožno sa čudovať, že pri móresoch a praktikách súčasnej vlády nadobudnú mnohí pocit, že to bude ďalšia katastrofa, ďalšie tety Anky, CTčká, ... S Martinom Vlachynským preto v dnešnom podcaste hovoríme o tom, že (napriek navrhovateľom) zmena nemocníc na akciové spoločnosti je veľmi dobrý krok. No tiež vysvetľujeme, že samotná zmena právnej formy nijaký zázrak neurobí, „iba“ vytvorí základ pre zvyšovanie efektivity a lepšie využívanie zdrojov. O tom všetkom a ďalších súvislostiach v zdravotníckom sektore v aktuálnom #INESSnaDNES.

Máme za sebou týždeň v znamení konsolidačného balíka. Ale jeho následky nás budú sprevádzať roky. Balík obsahuje z 80 % samé dane a len malý kus sa vláda rozhodla ušetriť na strane verejných výdavkov. Práve preto nemožno hovoriť o „ozdravovaní verejných financií“ a ani ho nemôžeme nazvať „šetrením“. Tento mix je tak šikovne komplikovaný, že opäť potvrdzuje marketingové a populistické majstrovstvo súčasnej vládnej koalície – len veľmi ťažko sa v ňom dá zorientovať. S Radovanom Ďuranom preto tento spletenec rozmotávame a vysvetľujeme, čo všetko jednotlivé opatrenia znamenajú a na čo treba upriamiť pozornosť (a nie, nie je to 23 % DPH na knihy : ( ): daň z finančných transakcií, selektívnosť daní či zvýšenie odvodov pre vysoko kvalifikovaných ľudí.

Týždeň pred začiatkom nového školského roka sa objavili titulky, že nám chýba 1 423 učiteľov a 12 škôl nemá riaditeľa. O aký veľký problém ide a kde hľadať hlavné príčiny chýbajúcich učiteľov?

V #INESSnaDNES s Róbertom Chovanculiakom hovoríme o tom, ako tento stav ovplyvňuje prestíž a spoločenské ne-uznanie profesie učiteľa, o historicko-spoločenských súvislostiach, samozrejme aj o vplyve komunizmu. No a venujeme sa hľadaniu odpovedí na to, ako súčasný stav zvrátiť - ako sa dostať do stavu, že nebudeme trpieť nedostatkom učiteľov, dokonca že budeme mať nie len dostatok, ale dostatok naozaj dobrých učiteľov.

Živnostníci ako podvodníci? To podsúva rétorika a snaha o argumentáciu vlády pri ohlasovaní sprísňovania podmienok pre živnostníkov.

Keď však porovnávame zamestnanca a živnostníka, je to ako porovnávať dva úplne odlišné svety. V #INESSnaDNES s Martinom Vlachynským hovoríme o tom, že čosi ako falošný živnostník je nezmyselná a tendenčná definícia, prečo to tak je, čo skutočne odlišuje činnosť zamestnanca a živnostníka – ktorý okrem nižších daňovo-odvodových taríf na seba berie násobne viac rizík a prečo takisto nie je na mieste naznačovať, že byť zamestnancom je pre spoločnosť žiaducejší stav, ako byť živnostníkom. Keď už chceme porovnávať neporovnateľné, tak výsledok je práve opačný, pre silnejšiu krajinu je čo najviac živnostníkov stav vítaný.

Že veľkým problémom slovenského vysokého školstva je nedostatok peňazí? To by podpísal pravdepodobne takmer každý, koho by sme sa opýtali. Ako to však už často býva, čo sa na prvý pohľad zdá dosť jasné, častokrát nie je celkom tak. A to platí aj v tomto prípade. S Róbertom Chovanculiakom hovoríme o tom, že oveľa väčším problémom je neefektivita. Za poslednú dekádu sme zvýšili podiel mladých ľudí, ktorí študujú na VŠ z 20 % na 40 %, no zároveň nominálny počet VŠ študentov klesol. Čo však nekleslo, je počet pedagógov. Na Slovensku napríklad pripadá na 1 vysokoškolského učiteľa 11 študentov, priemer EÚ je 18 a v susednom Česku 16,5. To je jeden z príkladov, kde môžeme zefektívňovať. Tiež prepájať úspech študijných programov, a teda uplatnenia absolventov na dobre platených pozíciách, so spätným spolufinancovaním svojho štúdia. Aká je u nás situácia a čo by sa dalo urobiť pre skvalitnenie a zefektívnenie slovenských vysokých škôl si môžete vypočuť v aktuálnom #INESSnaDNES.

Viete koľko a akých daní platíte? V systéme daní a odvodov sú stále zákutia, ktoré sú tak pekne zašmodrchané, že ich vôbec nevnímame. Jednou z najlepšie schovaných je tzv. progresívna odvodová daň. V #INESSnaDNES s Radovanom Ďuranom hovoríme o tom, čo táto progresívna odvodová daň je, že sa netýka len vysokozarábajúcich manažérov s platom 9-tisíc či 10-tisíc eur, ale padá na každého, kto zarába mesačne viac ako 1 788 eur. Pri mesačnom plate 9 000 eur na nej zamestnanec odvedie 1904 eur, viac ako zaplatí na dani z príjmov. Až 63 % ním zaplatených sociálnych odvodov sú čistou daňou.

Hovoríme aj o „Oranžovej obálke“, prečo 2. pilier opäť hrá aj tu dôležitú rolu a ako môže pomáhať ušetriť si zarobené peniaze od progresívnej odvodovej dane, o závisti, ktorú bývalý socialistický režim ešte stále v našej krvi rozdúchava aj dnes, a prečo aj tu transparentnosť môže zohrať tak kľúčovú rolu, že by to mohlo úplne zmeniť „hru“.

Mzdy štátnych zamestnancov sú o 18 % vyššie ako v súkromnom sektore a odborári chcú zvýšenie o 10 % od septembra a o ďalších 10 % od januára budúceho roka. Má ísť o dodatočný náklad 1,5 miliardy eur. Je vôbec takáto otázka na mieste v čase, keď čelíme rekordnému deficitu a len v tomto roku je našou úlohou znížiť deficit o 1,4 miliardy? Ako sa pozerať na znižovanie počtu zamestnancov, o ktorom každá vláda hovorí, no ich počet neustále rastie? Ako v priebehu rokov rástli platy štátnych zamestnancov a ako si stojíme v medzinárodnom porovnaní míňania na služby štátu? Na všetky tieto „ako“ a aj ďalšie otázky hľadáme odpovede v aktuálnom #INESSnaDNES s Radovanom Ďuranom.

Štatistiky pre Slovensko dnes uvádzajú 16,6 % rozdiel v platoch mužov a žien v prospech mužov. Sú ženy v pracovnej oblasti diskriminované? Existujú mnohé komentáre, ktoré hovoria o tom, že nie je v poriadku, že väčšinu manažérskych pozícií zastávajú muži, alebo že žien vo vedúcich pozíciách či parlamentoch by malo byť viac – ideálne pol na pol z mužmi. Otázkou je, kde je zdroj nižšieho počtu žien na takýchto pozíciách. S Róbertom Chovanculiakom v #INESSnaDNES hovoríme aj o tom, že otázka by mala stáť úplne ináč. A teda nie ako docieliť, aby sme všade sledovali vyvážený 50:50 pomer žien a mužov, ale ako rozvíjať spoločnosť tak, aby z nej bolo miesto, kde ľudia môžu naplno realizovať svoj potenciál. Rovnako muži aj ženy.

Koľko peňazí si bude naše zdravotníctvo vyžadovať v nasledujúcich rokoch? O prognózach v 12 scenároch (každý v závislosti od konkrétneho faktora) od Európskej komisie do roku 2070 a tiež ich prepracovaných verziách do roku 2030 našimi analytikmi sa rozprávame v aktuálnom #INESSnaDNES. Matej Bárta bude hovoriť aj o tom, že aj ten najoptimistickejší scenár (prakticky nereálny) – prognozuje pre Slovensko pre rok 2030 takmer dvojnásobný nárast výdavkov oproti roku 2019.

Ceny potravín už dlhšiu dobu výrazne rastú. Kto za to môže? Dajú sa splniť silácke sľuby z predvolebných kampaní o tom, ako kto „zatočí“ s cenami potravín? (.. samozrejme, že nie.) O tom, aké sú skutočné dôvody za rastom cien potravín, ako sa vyvíjali ceny v priebehu posledných rokov na Slovensku, aké sú reálne zisky v maloobchode u nás, ale aj o regulačnej politike orbánovského Maďarska, ktoré je exemplárnym príkladom „ako to nerobiť“. Vypočujte si #INESSnaDNES s Martinom Vlachynským.

Ako sa starať o kvalitnejší a zdravší život občanov, alebo ako vybrať viac daní do štátneho rozpočtu? Aj takúto otázku vyvolávajú tzv. dane z hriechu – jednou z nich opäť aktuálna daň z cukru. Máme v rukách vôbec kvalitné vstupné dáta o spotrebe cukru? Ako sa ne-preukazuje vplyv takejto dane v krajinách, kde je zavedená na spotrebe cukru a miere nadváhy? A do akej miery by mal štát zasahovať do našich rozhodnutí a životov? O tom všetkom a aj o nezamýšľaných dôsledkoch politík, a teda aj dane z cukru sa v #INESSnaDNES rozprávame s Matejom Bártom a Radovanom Ďuranom.

Sľúbené linky:

Ministerstvo financií v stredu predstavilo Návrh na ozdravenie verejných financií ako návod na konsolidáciu a možné riešenie rekordného deficitu a dlhu Slovenska. S Radovanom Ďuranom dnes hovoríme o tom, čo všetko sa dá vyskladať z balíka viac ako 100 konsolidačných opatrení, v čom tkvie najväčšie riziko tohto balíka v rukách veľmi pravdepodobnej Ficovej ďalšej vlády a aj o tom prečo vzniklo memečko o hrozbe ďalšieho odlivu mozgov zo Slovenska.

Štvrtou hodnotenou oblasťou série Hodnotenie volebných programov INESS 2023 je podnikateľské prostredie. Víťaz tohto rebríčka nie je žiadnym prekvapením, v rozhovore s Martinom Vlachynským sa dozviete viac o otázkach:

- Čo sa v opatreniach zjavovalo najčastejšie?

- Ako strany pristupovali k otázke zjednodušenia malého podnikania

- Zoštátňovaní vs privatizácii štátnych podnikov/majetku, aj chátrajúcich budovách vo vlastníctve štátu

- Ako sa pozerať na tzv. „progresívne otázky“ a ako tento pojem nenadužívať a pomenovať správne obsah, ktorý sa snaží skryť za toto „obľúbené“ slovo

- Regulácií cien energií a potravín

- Minimálnej mzde

- Ale aj bizarných návrhoch a tradične o tom, ako by mal vyzerať taký volebný program, ktorý by získal plných 10 bodov.

Ďalšou oblasťou našej špeciálnej 5-dielnej edície #INESSnaDNES: Hodnotenie volebných programov 2023 je školstvo. Róbert Chovanculiak hovorí o:

- Ceste slovenského školstva do 21. storočia

- Či prichádza nejaká strana s návrhom zásadnej koncepčnej zmeny vo fungovaní školstva

- Riadení sektora z centra vs autonómie škôl

- Platoch učiteľov

- Kvalite vysokoškolského vzdelávania budúcich pedagógov

- A samozrejme aj o tom, ako by mal vyzerať taký volebný program, ktorý by získal plných 10 bodov.

V špeciálnej 5-dielnej edícii #INESSnaDNES: Hodnotenie volebných programov 2023 pokračujeme druhou oblasťou – zdravotníctvom. S Martinom Vlachynským hovoríme o otázkach:

- Nedostatku zdravotníckych pracovníkov

- Vzdelávaní zdravotníkov a požiadavkách na úroveň formálneho vzdelania

- Uľahčení vstupu zdravotníkov z tretích krajín

- Zdravotných poisťovní a večného dofinancovávania VšZP vs jej privatizácie

- Nároku pacienta potenciálnych rôznych balíčkoch zdravotného poistenia

- Čakacích dobách

- Presunu zodpovednosti za vlastné zdravie zo „štátu“ na pacienta samotného

- Návrhoch financovania definovaných návrhov

- A takisto o tom, ako by mal vyzerať taký volebný program, ktorý by získal plných 10 bodov.

Nasledujúca 5-dielna séria #INESSnaDNES má v tieto septembrové dni neprekvapivý názov: Hodnotenie volebných programov INESS 2023.

V tejto špeciálnej edícií vám predstavíme hodnotenie volebných programov v piatich oblastiach: verejné financie, zdravotníctvo, školstvo, podnikateľské prostredie a pôdohospodárstvo. Všetky hodnotenia v originálnej textovej verzii nájdete na našom webe iness.sk v časti Blog. Na každú z oblastí sa pozrel jeden z analytikov INESS-u a zhodnotil volebné programy relevantných politických strán – tých, čo v prieskumoch dosiahli viac ako 3 %.

Predvolebnú hodnotiacu sériu otvárame oblasťou verejných financií a daňovej politiky s Radovanom Ďuranom.

Témou tohto #INESSnaDNES je už taký evergreen a najmä evergreen predvolebných kampaní – budeme hovoriť o minimálnej mzde a o rizikách a nezamýšľaných dôsledkoch jej zvyšovania. Prečo prázdne heslá billboardov typu: „zvýšime platy“ sú skutočne tak prázdne ako sud po kortešačkovom bašaveli.

Vypočujte si náš rozhovor s Róbertom Chovanculiakom. Reč bude aj o tom, či náhodou v niektorých regiónoch nie je MM zábezpeka toho, aby ľudí, ktorí si ťažšie hľadajú zamestnanie a nemôžu si dovoliť vyberať z 10 pracovných ponúk, neklamal/nepodviedol /nezdieral ich šéf. ->SPOILER: tušíte správne, správna odpoveď je presne opačná. Prečo? Kliknite na play : )

Viac a minimálnej mzde sa dočítate aj tu:

Od 65. roku života spotrebuje človek asi polovicu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorú vo svojom živote celkovo potreboval. V #INESSnaDNES hovoríme s Matejom Bártom o tom, ako bude vyzerať počet lekárov a zdravotných sestier do roku 2030, ako starnutie populácie ovplyvní zdravotnú starostlivosť a čo by sa dalo robiť, aby situácia nebola taká kritická, ako ukazujú čísla jeho novej analýzy s názvom 2030:Menej zdravotníkov, viac chorých.

Poznáme víťazov už 6. ročníka Ekonomickej olympiády pre stredoškolákov. Vo štvrtok, 4. mája 2023 o titul zabojovalo 50 najšikovnejších mladých ekonómov a ekonómiek z celého Slovenska. Po školských a krajských kolách na nich v celoslovenskom kole čakal test, ktorý bol zameraný na aktuálne ekonomické problémy. Stredoškoláci museli argumentovať, ako môže zvýšenie víkendových cien za parkovanie počas letnej sezóny v Tatrách pôsobiť na dopyt po parkovacích miestach, ako vplývajú clá na dovoz obilia z Ukrajiny na blahobyt spotrebiteľov, výrobcov a štátu, či vypočítať zisk a cashflow obchodného reťazca.

Gratulujeme trom víťazom, ktorými sa stali:

1. miesto: Samuel Jurčišin z Gymnázia Jura Hronca v Bratislave

2. miesto: Martin Kips z Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave

3. miesto: Filip Poláčik z Gymnázia Metodova v Bratislave

Dostať sa až sem nebolo vôbec jednoduché a veľká gratulácia patrí naozaj všetkým päťdesiatim finalistom. Do Ekonomickej olympiády sa v tomto ročníku zapojilo až 10 120 stredoškolákov a konkurencia tak bola naozaj vysoká. Vypočujte si reportáž z finálového dňa, kde sa o svoje dojmy a názory podelili študenti, učitelia, odborná porota, partneri a, samozrejme, aj riaditeľka Ekonomickej olympiády Monika Budzák.

https://ekonomickaolympiada.sk/

Za podporu Ekonomickej olympiády v školskom roku 2022/2023 ďakujeme partnerom:

Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Nadácia Slovenskej sporiteľne, Nadácia Tatra banky, Martinus,  ABCedu, Nexteria, portál Zones, týždenník Trend, Slovenská ekonomická spoločnosť, Institut ekonomického vzdělávání (INEV), Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta managementu Univerzity Komenského, Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov A. Dubčeka v Trenčíne, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov UNIZA, Fakulta manažmentu, ekonomiky a obchodu Prešovskej univerzity a Ekonomická fakulta, TUKE.

Zdravotníctvo trpí na nedostatky mnohého – personálu, inovácií, zásadnej reformy... Niečo je však výnimkou. Bohužiaľ, opäť nie svetlou. Je to počet legislatívnych novelizácií. Za obdobie rokov 2004 – 2022 pribudlo neuveriteľných 603 novelizácií. V aktuálnom #INESSnaDNES hovoríme s Martinom Vlachynským o tom, prečo sa tak deje a či je nádej na skutočnú reformu zdravotníctva.

Rozširujeme Ekonomickú olympiádu aj na základné školy! V tomto podcaste sa dozviete všetko o tom, ako olympiáda pre ôsmakov a deviatakov základných škôl prebieha, ako vyzerá test, ako sa naň pripraviť a prečo je dobré vyskúšať zapojiť sa.

Vypočujte si #INESSnaDNES s riaditeľkou Ekonomickej olympiády Monikou Budzák o olympiáde pre základné školy, ktorej prvý ročník prebehne už v marci 2023.

Čo by znamenalo znovuzavedenie bankového odvodu a prečo je škodlivé? O tom, že v jeho priamom dôsledku si ďalších 13-tisíc rodín ročne nebude môcť dovoliť hypotéku, môžeme čeliť žalobe ECB a ďalších dôsledkoch v aktuálnom #INESSnaDNES s Radovanom Ďuranom.

· Prečo je obmedzenie zisku zdravotných poisťovní zlý krok a prečo vo finále znamená zhoršenie podmienok pre pacientov?

· Ako to bolo so známou kauzou Dôvery a 400 miliónmi eur?

· Je VšZP znevýhodňovaná neférovým správaním zo strany súkromných poisťovní Dôvery a Unionu, ktoré majú platiť nemocniciam nižšie platby ako Všeobecná?

To sú hlavné otázky aktuálneho #INESSnaDNES pre Martina Vlachynského.

Projekt cenazamestnanca.sk už od roku 2019 ráta skutočnú cenu hodiny práce – teda náklady na odpracovanú človekohodinu. Rozdiel oproti iným kalkulačkám je v tom, že zráta celkové výdavky zamestnávateľa na zamestnanca – mzdu, dane a odvody, príplatky ku mzde, 13. a 14. mzdu, ale aj príspevok na stravu, sociálny fond, rekreačné poukazy, či iné aktuálne zmeny.

Martin Vlachynský v tomto #INESSnaDNES bližšie vysvetľuje princíp ceny zamestnanca a tiež aktualizácie – napríklad veľmi čerstvé opätovné naviazanie príplatkov ku mzde na minimálnu mzdu.

Dáta sú bezkonkurenčný nástroj. No ani tie samé od seba nedokážu zázraky. Čo všetko nám dáta dokážu zabezpečiť, ale najmä aké výzvy pred nami stoja, aby sme ich mohli naozaj využiť – špeciálne v kontexte zdravotníctva? O tom, že v nemocniciach býva až 97 % zozbieraných dát nevyužitých, že regulácie zaostávajú za inováciami, či o tom, že aj zdravotníci potrebujú poznať význam nimi zbieraných dát. O týchto a ďalších výzvach, ale hlavne o tom, kde sú možnosti ako prácu s dátami zlepšiť, hovoríme v #INESSnaDNES s Matejom Bártom.

V poslednom dieli #INESSnaDNES sme načali tému ťažkú - problémy slovenského zdravotníctva. Kým doteraz sme sa sústredili na hlavné kamene úrazu a aktuálny stav, tento diel bude rozhodne optimistickejší, detailne s Martinom Vlachynským rozoberieme navrhované riešenia, ktoré spísal v publikácii Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení. Reč bude napríklad o rozširovaní kompetencií zdravotníckych pozícií, obávanej decentralizácii mzdového automatu, cielení na rómskych zdravotníkov, ale tiež zapojení rodinných príslušníkov do zdravotnej starostlivosti. Prajeme povzbudivé počúvanie!

Od roku 2009 do roku 2020 stúpol na Slovensku počet lekárov asi o 13 %, počet zdravotných sestier, naopak, klesol zhruba o 3 %. V oboch kategóriách ako u lekárov tak aj u zdravotných sestier dochádza ku starnutiu – vekový priemer sa posúva stále vyššie. Personálu je nedostatok a doterajšie riešenia nestačia. Preto prichádza Martin Vlachynský s novou publikáciou Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení, kde predstavuje možné zmeny, ktoré sú na dosah, a realizovateľné sú aj hneď a ani nemusia stáť veľa peňazí. V tejto časti #INESSnaDNES sa pozeráme na aktuálny stav, v nasledujúcom dieli prejdeme k tej nádejnejšej časti, navrhovaným zmenám.