Disinfo Report

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.

Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?

Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.

Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?

Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos.

Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?

Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.

Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.

Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.

Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?

Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.

Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.

Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?

Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.

Vieme, že slová majú svoju silu, majú svoj efekt. Ten prechádza z online sveta aj do toho fyzického. Historická skúsenosť nás naučila, čo sa môže stať, keď sa normalizuje nenávistný jazyk, keď sa vyzýva alebo schvaľuje násilie voči skupine ľudí. Vieme, že nemoderovanie vytláča z diskusie menšiny, či už náboženské alebo sexuálne, ale aj ženy celkovo. A to má vplyv na celú spoločnosť, ktorá sa ďalej polarizuje.

Nakoľko sa nenávisť objavovala v komentároch prezidentských kandidátov počas kampane? Dokázali si kandidáti komentárové sekcie účinne moderovať? Kto každý je členom iniciatívy Bez hejtu a čomu sa kampaň venuje? Koľko percent nenávistných komentárov bolo podľa analýz Bez hejtu na Facebooku počas minulého roka? Na akých stránkach sa objavovalo najviac hejtu?

Ako pomáha umelá inteligencia vytrénovaná na slovenský jazyk moderovať online diskusie? Aké sú výhody tejto moderácie oproti aktivite ľudských moderátorov? Je možné vďaka AI odhaľovať aj nenávistné prejavy či dehumanizáciu v komentároch? Akú úlohu hrajú špecifiká lokálnych jazykov? Prečo je obmedzením moderácie obsahu fungovanie samotných online platforiem?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s CEO a spoluzakladateľom spoločnosti TrollWall Tomášom Halászom.

Každý človek môže do istej miery myslieť konšpiračne. Je to pravdepodobne niečo, čo je evolučne dané ako tendencia pozerať sa v niektorých situáciách na svet prizmou sprisahania alebo konšpirácie. Na jednej strane sledujeme globálne konšpiračné teórie, ktoré cirkulujú verejným priestorom po desaťročia, na druhej strane sú to však aj špecifické lokálne témy.

Aké lokálne či národné témy boli na Slovensku zneužité pre vytvorenie konšpiračných teórií? Ako prebieha etablovanie konšpiračných naratívov v spoločnosti? Čo ukazujú dáta komparatívnych výskumov v oblasti konšpiračného myslenia a ako by sme ich mali interpretovať? Z akých špecifických politických skúseností na Slovensku môže vyplývať prevaha nefaktického obsahu? Ako sa to prejavuje v témach Covid-19 alebo antivedeckých presvedčení?

Prečo do konšpiračného myslenia vstupujú otázky spoločenského statusu či demografických faktorov? Prečo sa dnes vzmáha ultrakonzervatívny suverenistický príbeh o úpadku Západu a ako sa to prejavuje v bežnom diskurze? Ktoré negatívne faktory ovplyvňujú uvažovanie o vede či medicíne a ako sa spájajú s témou kapitalizmu? Koho dnes môžeme označiť ako charizmatického lídra a ako týmto osobám pomáhajú sociálne siete?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským.

Medzi mimovládne organizácie patrí všetko to, čo nie je riadené vládou. Teda všetko to, čo nepatrí pod rôzne ministerstvá a štátom zriadené organizácie možno chápať ako neziskovku alebo mimovládnu organizáciu. Vytvárané sú za účelom všeobecne prospešného cieľa a nemajú za cieľ získavať peniaze v zmysle zisku.

Prečo sú dnes mimovládne organizácie a neziskovky vykresľované ako nepriateľ štátu a čo je cieľom kritiky namierenej voči nim? Aké rôzne mýty či nepravdy o mimovládkach sú šírené vo verejnom priestore a akých tém sa najčastejšie týkajú? Prečo sú tieto klamstvá nebezpečné a čo môže byť dôsledkom ich etablovania? Ako zakotvuje činnosť mimovládnych organizácií slovenská legislatíva?

Prečo si neziskovky zakladajú aj politici alebo dezinformačné platformy? Z čoho pramení rastúca nevôľa voči tretiemu sektoru a ako sa vývoj na Slovensku podobá situácii v USA a v iných častiach Európy? Akým finančným či bezpečnostným dôsledkom rastúcej nenávisti voči tretiemu sektoru čelia predstavitelia mimovládnych organizácií? Čomu sa venuje kampaň Lepší život pre všetkých a ako ju môže verejnosť podporiť? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorom Občianskej platformy pre demokraciu Jánom Orlovským.

Témy životného prostredia sa stali kľúčovými otázkami ľudského prežitia. To, o čom rozprávali osamelí, ojedinelí a zaznávaní ochrancovia prírody niekedy v 80. a 90. rokoch 20. storočia, sa teraz stalo tými najdôležitejšími témami na medzinárodnom poli. Rozpory, ktoré v spoločnosti sú, sa však premietajú aj do tejto problematiky.

Aké globálne trendy v diskusii o zmene klímy prenikli na Slovensko? Prečo táto téma polarizuje spoločnosť a v čom sa to odráža? Ako k problematike pristupujú členovia vlády a nakoľko sa opierajú o techniky dezinformačného hnutia? Do akej miery môže ísť o stratégie pochádzajúce z ruskej strany? Aké príklady klimatických hoaxov a dezinformácií nachádzame v slovenskom politickom diskurze?

Prečo je vykresľovanie mimovládnych organizácií ako pochybných a škodlivých historickým naratívom a kde bol v minulosti používaný? Čo je cieľom takéhoto nálepkovania mimovládnych organizácií ako škodlivých politických hnutí? Prečo dnes dochádza k odstraňovaniu systémových opatrení v rezorte životného prostredia a čím sa to prejavuje? Aké naratívy o Európskej únii a jej klimatických opatreniach sa môžu objaviť pred eurovoľbami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s aktivistom a bývalým tajomníkom ministerstva životného prostredia Jurajom Smatanom.

Okrem vojny na Ukrajine sú v českom informačnom priestore dlhodobo prítomné naratívy namierené proti západnému a liberálnemu smerovaniu štátu, útoky na západných spojencov – vrátane Európskej únie a NATO – aj na demokratické inštitúcie. Pri útokoch na súčasnú českú vládu a jej predstaviteľov nejde o vecnú kritiku, ale o nenávistné komentáre na ich adresu.

Ako česká dezinfoscéna reaguje na témy zo slovenskej politiky? Aké dezinformačné naratívy boli doposiaľ šírené o českom prezidentovi Petrovi Pavlovi? Ktoré faktory zaručujú stabilnejšiu politickú scénu v Českej republike a ako to prispieva k znižovaniu polarizácie v spoločnosti? Prečo české dezinformačné médiá neudávajú trendy v mainstremovej verejnej debate?

Čím je špecifický český Telegram a aké typy aktérov využívajú toto nízko regulované prostredie? Ktoré telegramové zdroje najčastejšie publikujú extrémistické materiály a násilný obsah a čo ich k tomu motivuje? Prečo sa na Telegrame vyskytuje viac ezotericky zameraných kanálov? Nachádzame na platforme aj príklady pravdepodobného ruského vplyvu? Čo znamená monetizácia strachu a prostredníctvom akých nástrojov získavajú problematické kanály financovanie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Natáliou Tkáčovou.

Čína považuje Taiwan za odpadlícku provinciu, napriek tomu, že Komunistická strana Číny ostrov nikdy neovládala. O obyvateľstve Taiwanu síce Čína hovorí ako o pokrvných príbuzných a neoddeliteľnej súčasti veľkej čínskej rodiny, no zároveň sa ostrovu vyhráža použitím sily, ak by sa Taiwan rozhodol ísť cestou de iure nezávislosti. V praxi však Taiwan stojí v popredí globálneho boja proti snahám čínskeho režimu o presadenie svojej moci v zahraničí.

Aké sú výsledky nedávnych volieb na Taiwane a čo znamenajú pre jednotlivé strany? Akým prioritám sa plánuje venovať budúci prezident Willian Lai a aký bude jeho vzťah s parlamentom? Aký vývoj bude nasledovať v rovine vzťahov s Čínou či iných zahranično-politických otázkach? Ako sa v praxi prejavuje suverenita Taiwanu? Nakoľko dnes obyvateľstvo ostrova vníma svoju budúcnosť ako spätú s pevninskou Čínou?

Aké spôsoby použila Čína na ovplyvňovanie verejnej mienky na Taiwane pred voľbami? Aké falošné naratívy šírila o kandidátoch alebo výsledkoch prieskumov? Ktoré informačné kanály boli pre tento účel využívané? Prečo na Taiwane panuje nízka úroveň dôvery v médiá? Ako bojuje štát a mimovládna sféra proti dezinformáciám? Prečo je Taiwan poprokový v oblasti ľudských práv, politického zapojenia či technológií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou pre advokačnú činnosť Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a členkou správnej rady Európskej asociácie taiwanských štúdií Kristínou Kironskou.

Jedným z častých mýtov je viera, že dezinformácie sú akýmsi sprievodným javom informačného veru a produktom sociálnych sietí. Začali sme veriť, že dezinfo nemá hýbateľa, že vznikol organicky alebo v kyberpriestore ziskuchtivých algoritmov. Tí, ktorí dezinformácie využívajú vo vlastný prospech, prominentne politici, sa iba umne a rýchlo naučili využívať nový fenomén digitálneho veku.

Aké máme dnes vedomosti o producentoch a šíriteľoch toxických dezinformácií? Na aké špionážne siete majú takíto aktéri preukázateľné napojenie? Ako voči nim zasahujú tajné služby a čo sa o nich môže verejnosť dozvedieť z otvorených zdrojov? Aké príklady napojenia na Kremeľ poznáme u slovenských dezinformačných webov? Existujú dôkazy o podliehaní záujmom Kremľa aj u predstaviteľov občianskych združení či miest a obcí?

Prečo má budovanie dôvery naprieč spoločnosťou zásadný dosah na jej kognitívnu odolnosť? Aké sú ďalšie účinné nástroje na boj proti dezinformáciám? Aké klamstvá a zmanipulované informácie o kandidátoch na prezidenta sa dnes šíria v online priestore? Aká je úloha občianskej spoločnosti v boji proti informačným manipuláciám a budovaní kognitívnej odolnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s bývalým riaditeľom odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu na Ministerstve obrany a dnes výkonným riaditeľom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom.

Predvolebné dezinformačné naratívy pomohli v istej forme k situácii, ktorú tu máme dnes. Nemôžeme zabudnúť na naratív sfalšovaných volieb, ktorý mal za cieľ mobilizovať voličov, či „slovenský watergate“, ktorý hovoril o akomsi spiknutí. Strach, neistota, vyvolávanie paniky, mobilizácia a šírenie chaosu v informačnom priestore – to všetko prispelo k tomu, čo tu je dnes.

Na akom princípe bude fungovať nová platforma Hoaxy a podvody? Ako v súčasnosti funguje pôvodná stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR? Aké boli výhody fungovania stránky Polície oproti novej občianskej iniciatíve? Bude možné naďalej získavať stanoviská od kľúčových osôb v štátnej správe? Ako komunikovala pôvodná stránka z pohľadu obsahu a nastavenej rétoriky? Ktoré faktory zaručili jej úspešnosť?

Do akej miery mohli dezinformácie a klamlivé naratívy podporiť vznik súčasnej vládnej koalície? Akú úlohu môžu zohrať dezinformácie v nadchádzajúcej prezidentskej kampani? Budú kopírovať vývoj, ktorý sme sledovali pred rokom v Českej republike? Akú aktivitu vo vyvracaní klamlivých naratívov môžeme očakávať zo strany štátnych inštitúcií? Môže sa aj verejnosť zapojiť do chodu novej platformy Hoaxy a podvody?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom a bývalým administrátorom sociálnych sietí Policajného zboru Davidom Púchovským.

Žiakov na stredných školách potrebujeme vzdelávať v spoločenských témach plošne. Potrebujeme, aby sa žiak, ktorý v dohľadnej dobe vyjde zo strednej školy, vedel rovno zapojiť do demokratického procesu. On je vlastne budúci volič. Nie je dobré ani bezpečné pre budúcnosť demokracie Slovenska a Európskej únie, aby tí žiaci vyšli zo školy s tým, že nevedia, prečo idú voliť a prečo je to dôležité.

Aký systém vzdelávania je dnes typický na základných a stredných školách a nakoľko dokáže žiakov pripravovať na nové výzvy v informačnom priestore? Bývajú na hodinách kreatívne využívané nové technológie? Nakoľko sú žiaci v súčasnosti pripraví na rozpoznávanie manipulatívneho online obsahu? Aké nové zručnosti by mohli na školách získavať, aby dokázali kriticky myslieť a odolávať informačným manipuláciám?

Nakoľko sa dnes na školách vyučuje o Európskej únii a geopolitických témach? Aké dezinformácie o EÚ sa vo vzdelávacom procese najčastejšie objavujú a ako proti nim môžeme bojovať? Aké nové metódy môžu učitelia na školách uplatňovať pri komunikovaní dôležitých tém? Prečo je dôležité žiakov viesť k diskusii a intelektuálnej skromnosti? V čom by sa vzdelávací systém na Slovensku mohol inšpirovať od Estónska?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.

Prieskumy na náladách a názoroch ľudí ukazujú, že množstvo nepravdivých informácií – napríklad to, že na Ukrajine je nacistická vláda, ktorú sa Rusko snaží poraziť, – považujú za dôveryhodné. Súvisí to s tým, že majú veľkú podporu aj v politickej reprezentácii, čo funguje veľmi symbioticky. Keď šírené názory podporia politici, tak im ľudia viac veria, pretože sú to stále elity, ktoré ovplyvňujú celkovú náladu a dôveryhodnosť informácií v spoločnosti.

Ako boli prezentované kľúčové témy ako pandémia či vojna na Ukrajine politikmi počas roku 2023? Čo najviac ovplyvňovalo politické diskusie počas celého roka? Vyskytujú sa klamlivé alebo zavádzajúce tvrdenia u politikov skôr v predvolebných obdobiach? V čom sa líši kampaň pred prezidentskými voľbami od iných typov volieb? Prečo sa v predvolebných obdobiach vyskytuje vyššie množstvo dezinformačných kampaní v informačnom priestore?

Prečo je popri overovaní politických výrokov dôležité fact-checkovať aj obsah na sociálnych sieťach? Aké prekážky majú overovatelia faktov pri kontrole príspevkov na Facebooku a podľa čoho si vyberajú kontrolovaný obsah? Aké príspevky môžu byť potenciálne nebezpečné? Aké trendy zdieľania a migrácie obsahu si všímame v slovenskom informačnom priestore? Nakoľko ovplyvňuje dizajn jednotlivých sociálnych sietí tvorbu a virálnosť šírenia nefaktického obsahu? Ako môžu overovatelia faktov profitovať z využívania nástrojov umelej inteligencie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou a projektovou manažérkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.

Na Telegrame je možné vytvárať aj väčšie skupiny a kanály. Aplikácia tak slúži na posielanie správ, ale okrem toho vytvára platformu pre ľudí, ktorí chcú do sveta posielať svoj vlastný obsah. Dezinformácie na platforme nie sú strážené a nikto ich nereguluje. Telegram sa teda automaticky stal zdrojom a podhubím pre ich šírenie.

Aké zdroje sú podľa výskumu PSSI, Infosecurity a ICJK na slovenskom Telegrame najpopulárnejšie? V čom sa líši aktivita alternatívnych webov, „dezinfluencerov“ alebo politikov na platforme? Prečo je náročné analyzovať telegramový obsah a jeho šírenie? Existujú rozdiely medzi témami a aktérmi v rámci slovenskej a českej telegramovej scény?

Aké možnosti pre generovanie zisku používajú jednotlivé kanály? Aké modely pre zastrešenie činnosti sú bežné u slovenských telegramových aktérov a v čom im pomáhajú štruktúry ako sú občianske združenia a s. r. o.? V ktorých prípadoch sú evidentné obsahové alebo organizačné prepojenia medzi jednotlivými zdrojmi? Existujú v Českej republike a na Slovensku prepojenia telegramových kanálov na politickú sféru? Ako reagovali sledování aktéri na otázky reportérok? Prečo sa ich odpovede spájali s konšpiračnými tvrdeniami o údajnej snahe zrušiť Telegram?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérkami Investigatívneho centra Jána Kuciaka Karin Kőváry Sólymos a Karolínou Kiripolskou.

Počas uplynulého roka dochádzalo vo väčšinovej miere k recyklácii starých tém a využívaniu zažitých naratívov, predovšetkým očierňujúcich Ukrajinu a Západ. Príležitosťou pre Kremeľ môžu byť tohtoročné európske voľby, aby ich rôznymi prostriedkami manipuloval a narušil ich dôveryhodnosť. Neprestanú ani útoky na európske hodnoty a štruktúry.

Aké nové naratívy využívané na očiernenie Ukrajiny a útoky na Západ vznikali počas roku 2023? Aké hlavné naratívy prokremeľskej propagandy boli rozširované v Českej republike? Prečo boli ukrajinskí utečenci vyobrazovaní manipulatívne a v čom spočívali taktiky Kremľa? Ako sa menia technologické, informačné, kybernetické či konvenčné rozmery vojny na Ukrajine? Sledujeme tu nejaké zásadné posuny?

Je možné udržiavať západnú podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom? Aké nové či atraktívnejšie taktiky môžeme používať pri komunikácii témy verejnosti? Ako komunikuje napríklad české ministerstvo zahraničia a v čom je jeho aktivita špecifická? Akými nástrojmi je možné bojovať proti kremeľským dezinformačným kampaniam? Existujú známe príklady dobrej praxe? Ako môžu členské štáty EÚ pomáhať s povojnovou rekonštrukciou Ukrajiny? Môže prokremeľská propaganda a dezinformácie akcelerovať pred voľbami do Európskeho parlamentu alebo v súvislosti s prezidentskými voľbami v USA?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Regulácia, ktorá vyplýva z aktu o digitálnych službách, sa zameriava najmä na nelegálny obsah. V slovenskom kontexte ide o nenávistné prejavy postavené na rasovej alebo etnickej nenávisti, extrémistický alebo teroristický obsah, výzvy k násiliu či propagáciu vojny. Kým v minulosti sme mali iba pravidlá platforiem, teraz Európska únia vymáha platnosť svojich zákonov tak, aby platili rovnako vo fyzickom priestore aj online.

Na aké typy obsahu sa zameriava akt o digitálnych službách (DSA) Európskej únie? Ako bude fungovať nahlasovanie obsahu platformami a čo je jeho cieľom? Prečo je problémom regulácia dezinformačného obsahu a aké prekážky existujú pri jeho identifikácii? Čo sa skrýva pod termínom systematické riziká, ktoré má DSA potláčať? Aké možnosti existujú pri moderovaní diskusie pod príspevkami na sociálnych sieťach? Ako pomáha diskusie moderovať umelá inteligencia a nástroje ako je TrollWall?

Ako sa od moderovania líšia ďalšie aspekty sociálnych sietí – odporúčacie algoritmy a dizajn platforiem? Prečo je dôležitá virálnosť obsahu alebo scrollovanie? Ako môžeme na Slovensku posilňovať kritické myslenie a rozvoj vedomostí súvisiacich s médiami či sociálnymi sieťami? Čo je najviac potrebné v daných témach vysvetľovať? Ako sa môžeme rozprávať s blízkymi, ktorí veria konšpiračným alebo dezinformačným naratívom? Existujú nejaké základné rady alebo odporúčané postupy?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členom komunikačného tímu prezidentky Čaputovej Jakubom Godom.

Rusko uplatňuje v regióne Západného Balkánu hybridné nástroje ako sú propaganda, dezinformácie, zneužívanie pravoslávnej cirkvi alebo aktivity paramilitantných skupín. V regióne sú aktívne aj Turecko a Čína. Ak však vedú dezinformačné kampane, tie sa v informačnom priestore veľmi rýchlo stratia. Ich výtlak ani zdroje sa totiž nemôžu rovnať tým ruským.

Akú úlohu v demokratizácii a zlepšovaní ekonomickej situácie štátov na Západnom Balkáne hrá Európska únia? Prečo dnes sledujeme zhoršovanie ukazovateľov demokracie a právneho štátu naprieč regiónom? Aké nástroje vplyvu na Západnom Balkáne využívajú Rusko a Čína? Ktoré štáty sú na ruské alebo čínske pôsobenie najviac náchylné? Aké nástroje hybridného pôsobenia najčastejšie uplatňuje Ruská federácia?

V čom sa odlišuje prístup Čína a Ruska na Západnom Balkáne a aké sú očakávania oboch štátov? Ako je Moskvou zneužívaná srbská pravoslávna cirkev? Ako sa prejavuje kremeľská podpora krajne pravicových a paramilitantných skupín? Ako Rusko využíva lokálne etnické konflikty a aké témy či naratívy najviac pretláča? Ktoré komunikačné kanály v srbskom jazyku sú pre tento účel zneužívané a prečo sú v šírení prokremeľských posolstiev úspešné? Aké typy médií pomáhajú amplifikácii ruskej propagandy v regióne?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Richardom Strakom.

Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.

Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?

Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike aj s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety pre blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.

Firmy môžu spojením s obsahom problematických webov riskovať svoju reputáciu. Tým, že sa spájajú s bizarnými konšpiračnými teóriami, môžu poškodiť svoju značku. Na druhej strane, v reklamných systémoch ako Google ads až takmer 70 % inzertného rozpočtu z reklám putuje vydavateľom. Inzerenti teda často nevedomky finančne podporujú vznik takýchto webov.

Ako vyhodnocujú členovia komisie Konšpirátori.sk nahlasované weby a z čoho vyplýva konečné hodnotenie a posudok? Prečo je dôležité, aby si databázu prezerali aj firmy a známe značky? Môžu ako inzerenti napomáhať vzniku a fungovaniu problematických webov umiestňovaním svojej reklamy? Aké formy podpory poskytujú Konšpirátori firmám pri umiestňovaní reklamy? Prečo je dôležitý rozsudok súdu, ktorý zamietol žalobu portálu Hlavné správy na Konšpirátorov za údajné poškodzovanie dobrého mena? Môže ísť o vhodný precedens?

Ako vyzeral proces hodnotenia denníka Štandard, ktorý bol do databázy Konšpirátorov pridaný len nedávno? Aké hlavné problémy si komisia všimla v obsahu, ktorý tento web publikuje? Prečo je YouTube pre slovenských divákov možnou cestou ku konšpiračnému či inak škodlivému obsahu? Sú aj tu problémom reklamy? Prečo Konšpirátori školia učiteľov v otázkach kritického myslenia a mediálnej gramotnosti? Čo je dôležité verejnosti komunikovať v témach médií či overovania zdrojov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk Petrom Jančárikom.

AI je technologický nástroj ako každý iný. Tak ako môžete použiť napríklad sociálne siete na šírenie dobra, tak isto ich môžete použiť na šírenie zla. To isté platí aj o AI. Tá môže znamenať pomerne veľké ohrozenie pre demokraciu. Keď je však použitá správne, dokáže veľmi efektívne pomôcť napríklad v boji proti dezinformáciám a online nenávisti.

Ako sa vyvíjalo elfovanie na slovenských platformách a prečo došlo k vytvoreniu startupu elv.ai? Čo je výsledkom moderovania diskusií elfami? S akým množstvom obsahu sa elfovia pravidelne stretávajú na stránkach slovenských médií a inštitúcií? Ako im v činnosti pomáha umelá inteligencia? Aký proces prebieha pri vyhodnocovaní obsahu komentárov umelou inteligenciou a v čom spočíva úloha ľudských moderátorov?

Aké typy komentárov sú skrývané či odstraňované a aké kritériá zaručujú, aby nedochádzalo k porušovaniu slobody slova? Ako nenávistné a toxické komentáre v online prostredí kopírujú dianie v spoločnosti? Prečo podnecuje anonymné online prostredie šírenie nenávisti voči menšinám? Mali by byť nenávistné a toxické komentáre nahlasované sociálnym platformám? Aké iné nástroje môžu ľudia používať v snahe o zlepšenie kvality online diskusií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom New School Communications Gabrielom Tóthom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa téma korupcie dostala do stredobodu pozornosti v rámci verejnej diskusie. Hovorilo sa veľa o korupčných kauzách, o vyšetrovaní uneseného štátu a o právnom štáte ako takom. Na tento vývoj zareagovala aj tzv. alternatívna mediálna scéna, pre ktorú dovtedy tieto kauzy neboli ťažiskové.

Ako vnímajú ľudia témy korupcie a právneho štátu v porovnaní s reálnymi dátami? Koľko percent oslovených ľudí sa v prieskume Transparency International priklonilo k alternatívnym názorom o témach ako je špeciálna prokuratúra, samovražda Milana Lučanského alebo údajná manipulácia volieb? Ako často informovali o témach z oblasti právneho štátu a boja proti korupcii alternatívne médiá? Nakoľko sa frekvencia informovania líšila v porovnaní s mainstreamom? Existovali aj témy, ktorým sa alternatíva venovala viac ako štandardné médiá?

Aké zdroje využívali alternatívne médiá pri informovaní o jednotlivých témach? Nakoľko sa objavovalo zdieľanie obsahu z tlačových agentúrach či publikovanie názorov influencerov a politických predstaviteľov? Ktorí politici boli citovaní najviac? Dokázala sa alternatívna scéna voči niektorým konšpiračným teóriám aj vyhraniť? Ktoré politické strany si pred voľbami platili propagáciu v alternatívnych médiách a prečo je takáto reklama problémová? Aké nedostatky a pochybenia v rámci novinárskych a etických štandardov boli typické v článkoch alternatívnych médií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Vývoj umelej inteligencie napreduje veľmi rýchlo, keďže je to segment, ktorý si získava obrovské množstvo zdrojov. Verejne dostupné a využívané modely sa na poli, kde ich vieme využívať, zjavili iba začiatkom tohto roka. Ich verzií je však už niekoľko a sú oveľa inteligententnejšie než predtým.

Akí štátni a neštátni aktéri môžu využívať nástroje generatívnej umelej inteligencie pre vlastné účely? Ktoré režimy, resp. štáty sa dnes do využívania AI modelov zapájajú a aktivizáciu ktorých ďalších môžeme v blízkej budúcnosti očakávať? Môže AI ohrozovať prácu overených zdrojov a spravodajských platforiem? Aké ďalšie ohrozenia médií môžeme v technologickej sfére identifikovať? V akom zmysle môže AI predstavovať výzvu pre overovateľov faktov? Prináša problémy pre overovanie nefaktického obsahu o vojnových konfliktoch alebo investigatívnych témach?

Môže AI uľahčovať aktivity podvodníkov alebo útočníkov v informačnom priestore? Má jej negatívne zneužitie vplyv aj na kvalitu demokraciu a kohézie v spoločnosti? Ako môže naopak AI napomáhať napríklad výskumníkom a analytikom? Je jej zapojenie výhodné napríklad pri spracovávaní a vyhodnocovaní dát alebo identifikovaní trendov? Má regulácia AI technológií zmysel a ako by mohla v budúcnosti vyzerať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane hovorili politici o novinároch a médiách frekventovane. Až dve tretiny analyzovaných facebookových príspevkov pritom obsahovali útok. Častokrát išlo o statusy, ktoré boli zaplatené v rámci kampane.

Ktorí politici mali počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane najviac interakcií na príspevky o novinároch a médiách? Aké témy títo aktéri komunikovali a nakoľko ich príspevky obsahovali útočnú rétoriku? Objavovali sa útoky na médiá a novinárov aj v rámci plateného obsahu? V akých kontextoch sa v obsahu nachádzali útoky na investigatívnych novinárov a novinárky? Prečo bola častým terčom útokov investigatívna novinárka DenníkaN Monika Tódová? Aké typy manipulatívneho obsahu boli smerované proti jej osobe počas kampane či moratória? Ktorí ďalší investigatívni novinári boli počas kampane najviac exponovaní?

Aké naratívy sa šíria v rámci tzv. alternatívnych médií či obsahu politikov o téme vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice? Aké nové nástroje využívali politici počas kampane s cieľom diskreditovať tradičné médiá? Ako je slovenská mediálna scéna pripravená na vyššiu úroveň diskreditácie a pretláčanie tzv. alternatívy? Ako môžu novinári a médiá pomáhať konzumentom informácií pri odhaľovaní nepravdivého obsahu? Ako môže na súčasný stav v mediálnom priestore reagovať občianska spoločnosť a watchdogové platformy? Môžu k skvalitneniu médií prispieť aj samotní občania ako konzumenti informácií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorkou programu Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka Karolínou Farskou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Témy spojené s korupciou a právnym štátom predstavovali počas predvolebného obdobia u niektorých dezinformačných aktérov pomerne markantnú časť obsahu. Celkový diskurz v jednotlivých témach určite k dôvere v súdnictvo, právny štát, ale aj médiá či politikov neprispel. Práve naopak, smeroval k podrývaniu ich autority a znižovaniu celkovej dôvery verejnosti v dané inštitúcie.

Ako sa v uplynulých mesiacoch vyvíjala diskusia o témach korupcie a právneho štátu v dezinformačných zdrojoch? Líšila sa komunikácia starších tém ako je vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tém, ktoré sa objavili až koncom predvolebnej etapy? Nakoľko sa dané témy objavovali v obsahu politických predstaviteľov? Vyskytovalo sa aj preberanie rétoriky politikov v príspevkoch alternatívnych médií či skupín na Facebooku a Telegrame? Čím sa odlišuje komunikácia korupčných tém na oboch sociálnych platformách? Existuje v rámci nich rozdiel v manipulatívnosti obsahu alebo vzorcoch prezdieľavania obsahu?

Ktoré témy boli počas sledovaného obdobia najviac prezentované a na ktoré sa viazalo najviac manipulatívnej rétoriky? Od akých aktérov pochádzalo najviac manipulatívnych príspevkov a na ktorej sociálnej sieti takýto obsah prevažoval? Aké konšpiračné naratívy sa objavovali tesne pred voľbami, napríklad v spojitosti so zadržaním Tibora Gašpara či s témou Úradu špeciálnej prokuratúry? Prečo bola na témy korupcie a právneho štátu naviazaná klamlivá rétorika o údajnom štátnom prevrate či snahe zlikvidovať opozíciu?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Od roku 2014 boli voľby na Slovensku poznačené zaplavovaním informačného priestoru ruskými naratívmi. Cieľom bolo zdôvodniť agresiu a neutralizovať jej negatívne dopady. Jedným zo zámerov bolo aj podkopanie dôvery obyvateľstva voči demokratickým inštitúciám a demokratickému systému ako takému či spochybňovanie členstva v EÚ a NATO.

Čím bola špecifická situácia pred predčasnými parlamentnými voľbami? Aké otázky v oblasti politickej demokracie a zahraničnej politiky voľby sprevádzali? Prečo bolo šírenie proruskej propagandy pred voľbami intenzívnejšie ako tomu boli v minulosti? Aké typy nefaktického obsahu boli šírené a ktorí aktéri s nimi operovali? Aký vývoj je možné očakávať v postoji Slovenskej republiky k pomoci Ukrajine a aké sú stanoviská politických strán?

Aké bezpečnostné riziká by vyplývali zo zastavenia vojenskej podpory Ukrajine zo strany Slovenska alebo konsolidovaného Západu? Aké kontexty ovplyvňujú ruskú snahu o ovplyvnenie vývoja na Slovensku? Ako reagovali slovenské orgány na vyhlásenie ruskej tajnej služby o údajnom zasahovaní USA do volieb na Slovensku? Aké ciele týmto aktom sledoval ruský režim? Na aké publikum takéto kampane cielia a aké zraniteľnosti zneužívajú? Ktoré tendencie politických strán dnes prispievajú k podkopávaniu kvality demokracie a v akých kategóriách by mohla Slovensku hroziť tzv. maďarská cesta?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Objektívne ukazovatele naznačujú, že náklonnosť k ruskému režimu je na Slovensku vysoká. V spoločnosti sa intenzívne prejavuje najmä mocenská hierarchia, kedy mocní členovia organizácie či inštitúcie častejšie konajú autokratickým spôsobom. Vo všeobecnosti je tento autokratický štýl preferovaný pred demokratickejšími formami.

Aké sú psychologické dôvody náklonnosti slovenského obyvateľstva k ruskému režimu? Môže pre výskum v tejto oblasti poslúžiť ako ukazovateľ index moci či index maskulinity? Ako do nahliadania na štát a politiku vstupuje vymedzenie rodových rolí a vnímanie maskulínnych charakteristík? Ako ovplyvňujú informácie o ruských vojnových zločinoch vnímanie Ruska u ľudí, ktorí ruský režim dlhodobo velebia? Môže dochádzať ku kognitívnej disonancii a ako do tohto procesu vstupuje ruská propaganda? Ako sa menia propagandistické naratívy a čo môže spôsobovať dlhodobé vystavenie ich tvrdeniam?

Môže byť vnímanie Ruska skresľované prostredníctvom fenoménu tzv. spomienkového optimizmu? Aké nástroje pre zamedzovanie dôvery v proruské naratívy môžeme využívať na úrovni psychológie? Aké spôsoby výchovy môžu deti motivovať k diskusii o dôležitých témach či zmierňovať náklonnosť k autokratickým lídrom v neskoršom veku?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s psychológom pôsobiacim na Paneurópskej vysokej škole Dušanom Fábikom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Novinári pôsobiaci v ukrajinských mestách čelia rovnakým výzvam ako civilné obyvateľstvo. Nebezpečnejšou sa situácia stáva, čím ďalej k línii frontu sa dostávajú. Informačné zdroje však môžu mať aj priamo na okupovaných územiach, pričom poznatky o živote bežných občanov pod okupáciou alebo v deokupovaných zónach je možné čerpať zo sociálnych sietí alebo z ukrajinských médií.

Akým hrozbám čelia novinári a civilné obyvateľstvo v jednotlivých oblastiach Ukrajiny? Aké problémy sú späté s overovaním faktov alebo získavaním dát strategickej povahy? Prostredníctvom akých kanálov je možné získať predstavu o živote v okupovaných zónach? Ako vyzerá život civilistov v deokupovaných územiach? Existujú rozdiely medzi oblasťami, ktoré sú okupované ruskými vojskami od roku 2014 a tými, ktoré sa pod okupáciu dostali počas plnoformátovej vojny? Ako prebieha proces okupácie území a ktoré konkrétne kroky zahŕňa?

Čo zväčša motivuje občanov, aby v takýchto oblastiach zotrvali? K akým typom médií majú bežne ukrajinskí občania prístup? Akú úlohu zohrávajú jednotlivé informačné kanály, ako napríklad Telegram? Ako sa líšia interpretácie dejín či kultúrne otázky v rámci slobodných a okupovaných území? Aké témy a naratívy sa môžu v ruskej propagande objaviť v blízkych mesiacoch?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a reportérkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Každé voľby so sebou nesú vyhrotenú rétoriku. Tou sa jednotlivé strany a ich predstavitelia snažia mobilizovať voličov a vytvoriť v nich pocit urgencie, aby skutočne prišli voliť. Keďže strach, neistota a hnev sú jedny z najsilnejších emócií, tak práve na ne sa snažia niektorí politici a rovnako tak aj dezinformátori apelovať. Mnohí skĺzavajú k manipulatívnym naratívom, útokom na rôzne skupiny alebo konkrétnych politikov.

Akú úlohu hrajú politici pri formovaní predvolebnej agendy, vrátane nefaktického obsahu? Prečo predvolebnú kampaň sprevádzajú útoky na rôzne skupiny a z čoho pramení konštantné hľadanie nepriateľa? Ktoré vykonštruované hrozby sú pravidelne zneužívané ako nástroje na získavanie voličskej podpory? Z čoho vyplývajú ataky na prezidentku Čaputovú a aké motívy zahŕňajú? Akú úlohu hrá v predvolebnej kampani dehumanizácia LGBTI komunity či téma migrácie?

Ako dané naratívy zapadajú do rétoriky zameranej proti EÚ či proti štátnym inštitúciám? Aké hlavné trendy a naratívy dnes téma sexuálnych menšín obsahuje? Líši sa komunikácia témy LGBTI komunity naprieč rôznymi sociálnymi sieťami s ohľadom na sentiment a úroveň toxicity? Ktorí aktéri dlhodobo šíria naratívy o údajných útokoch LGBTI na tradičné zažité hodnoty a čomu môže táto predstava napomáhať? Ako na tému reagujú politici, predstavitelia cirkvi či mediálne známe osobnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Časť politickej scény sa dnes snaží oživovať národné mýty. Aj súčasná diskusia v spoločnosti ilustruje, že nemáme uchopený náš vzťah a pochopenie štátnych a národných symbolov. Zároveň to ukazuje, ako sa dajú národné symboly zneužívať a aké slabé historické povedomie máme.

Z akých faktorov majú podľa prieskumov Slováci strach a ako to vplýva na ich rozhodovanie či vnímanie problémov? Čo tento fenomén strachu naprieč populáciou umožňuje extrémistom či populistom v politike? Z čoho vyplýva citlivosť Slovákov na svoju identitu či národné symboly? Akými spôsobmi by dnes mohli kultúrne inštitúcie ako Matica slovenská budovať moderné vlastenectvo?

Z čoho pramení zneužívanie Slovenského národného povstania pre budovanie mýtov? Ako sa k udalosti stavajú politici inklinujúci ku krajnej pravici? Prečo dnes dochádza k relativizácii historických udalostí? Prečo dnes sledujeme hlbšiu radikalizáciu pronárodne orientovaných voličov a v čom sa môže odrážať? Aké príklady vyprázdňovania kľúčových pojmov dnes nachádzame v politike? Prečo politici posilňujú dezorientáciu voličov v základných termínoch?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Informovanosť občanov je s každými voľbami väčšia a komplexnejšia, pôsobí tu dostatok médií, ktoré sa volebným témam venujú. Sú však medzi nimi aj zdroje, ktoré sa nazývajú médiami, avšak neponúkajú obsah, ktorý by zodpovedal parametrom profesionálnej a etickej žurnalistiky. V informačnom priestore koluje veľké množstvo informácií. Tie je potrebné si overovať a pristupovať k nim kriticky.

Aký je význam politických diskusií pred voľbami a ako k nim pristupujú jednotlivé médiá? Čo by si mali voliči v rámci diskusií všímať? Ako sa formát politickej kampane odlišuje v online priestore? Nakoľko je konfrontácia politikov zo strany moderátorov jednotlivých relácií vhodná a ako by mala vyzerať? Ako možno vnímať šírenie naratívu o manipulácii volieb na Slovensku a čo hovorí historická skúsenosť s organizáciou volieb?

Ako vstupuje do procesu rozhodovania voličov mediálna gramotnosť a v akom stave sa dnes táto zručnosť Slovákov nachádza? Čo si môžu občania všímať pri posudzovaní kredibility médií? Čo prispieva k zvyšovaniu mediálnej gramotnosti slovenskej populácie? Čo môže napomáhať transparentnosti volieb a zmierňovať tak obavy z možnej manipulácie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom MEMO98 Ivanom Godárskym. Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Mediálna výchova ani kritické myslenie nie sú na Slovensku súčasťou učebných osnov, napriek tomu, že by sa dali vtesnať do každého predmetu. Zároveň, kritické myslenie, práca so zdrojmi či správna argumentácia môžu byť vhodnými v každom aspekte nášho života.

Aké príčiny silného príklonu ku konšpiračnému mysleniu dnes sledujeme? Čo v tomto ohľade môže zmeniť informovanie a vzdelávanie populácie? Ktoré skupiny v spoločnosti sú náchylnejšie veriť dezinformáciám a nakoľko sú ovplyvniteľné manipulatívnym či podvodným obsahom? V čom majú mladí ľudia náskok, a naopak, čo spôsobuje ich náchylnosť voči manipuláciám? Akú úlohu môžu pri budovaní povedomia o téme hrať verejnoprávne médiá či sociálne siete? Prečo sú dôležité všeobecné postoje spoločnosti vo vzťahu k pocitu vlastnej ohrozenosti a sebavedomia? Ako je možné v rámci vzdelávania informovať o politike, inštitúciách či volebných procesoch a nakoľko je to žiaduce?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou líderkou Zmudri.sk Martinou Bolibruchovou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Spochybňovanie volebných prieskumov často prebieha v časoch, kedy je predvolebná kampaň v plnom prúde. Prichádza najmä od politických strán, ktoré usilujú o napádanie relevancie ich výsledkov. Potrebné je posilnenie informačných kampaní pre verejnosť a zastavenie účelových diskreditačných kampaní zo strany politikov.

Aké politické strany primárne usilujú o spochybňovanie relevancie predvolebných prieskumov? Kto býva väčšinou zadávateľom prieskumov a s akým účelom sú realizované? Aké princípy musia byť pri vykonávaní prieskumov dodržiavané? Aká vzorka respondentov by mala byť zaistená a aké spôsoby zberu dát sú najčastejšie využívané? Prečo je dôležité zachytávať dlhodobé trendy a ako je potrebné interpretovať výsledky prieskumov? Ktoré faktory môžu spôsobovať odlišnosti vo výsledkoch naprieč rôznymi agentúrami? Ako môže verejnosť odhaľovať pochybné, resp. nespoľahlivé prieskumné agentúry? Aké taktiky môžu voliči uplatňovať pri rozhodovaní na základe výsledkov prieskumov? Prečo niektoré politické strany spochybňujú prieskumy a na čom stoja ich obvinenia?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom prieskumnej agentúry IPSOS Jakubom Hankovským.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Na sociálnych sieťach sa darí hlavne obsahu, ktorý obsahuje emóciu. Preto sú tu populárni aktéri, ktorí produkujú nenávistný či útočný obsah, pričom sociálne siete im umožňujú jeho distribúciu k širokému publiku. Dnes na sociálnych sieťach prevláda nenávisť a úspešní sú najmä toxickí politickí aktéri.

Prečo politici dnes už nepotrebujú tradičné médiá? Ako sa im darí využívať online priestor pre šírenie svojich naratívov a ovplyvňovanie verejnej mienky? Ide o problém, ktorý je vypuklý pred konaním volieb, alebo má hlbší pôvod? Akým výzvam a ohrozeniam v súčasnosti čelia novinári pôsobiaci na Slovensku? Aké postavenie má v tomto kontexte štát? Podporuje bezpečnosť zamestnancov médií v dostatočnej miere, alebo je potrebná angažovanosť mimovládneho sektora či nadnárodných platforiem?

Prečo dezinformační aktéri usilujú o umocňovanie tzv. politického cynizmu? Ako nedôvera v politickú reprezentáciu, médiá alebo mimovládne organizácie napomáha ich zámerom? Ako sa dnes prejavuje prenikanie dezinformácií a toxickej rétoriky do mainstreamu?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Politické strany pred voľbami usilujú o vytváranie nových tém, na ktorých by získavali voličov alebo demobilizovali voličov ostatných strán. Vidíme napríklad systematické útoky na mimovládny sektor a obviňovanie mimovládnych organizácií z toho, že sú agentmi zahraničných záujmov. Okrem toho rezonujú domáce hospodárske témy a na pozadí zostáva aj téma vojny na Ukrajine. Množstvo ľudí je však už z konfliktu unavených.

Aké vnútorné témy boli prejednávané na nedávnom summite NATO vo Vilniuse? Čo je novo zriadená Rada NATO-Ukrajina a akú pozíciu prináša nášmu východnému susedovi? Aké perspektívy pre vstup Ukrajiny do obrannej aliancie dnes existujú a čo musí integrácii predchádzať? Vyplývajú zo vstupu Ukrajiny do NATO určité riziká alebo by naopak rozšírenie dáždnika aliancie na ďalší štát v dlhodobom horizonte prinieslo záruky funkčnej kolektívnej obrany a odstrašenia?

Aké korene anti-amerických nálad môžeme identifikovať vo svete a na Slovensku? Z čoho vyplýva kritika používania kazetovej munície a prečo sa dodávky tejto munície z USA na Ukrajinu stali predmetom klamlivých či manipulatívnych naratívov?

Ktoré mýty o NATO sú predovšetkým prítomné v slovenskom informačnom priestore? Ako diskreditácia aliancie v spojení s anti-amerikanizmom napomáhajú pozícii Ruska? Prečo je v dezinformačnom ekosystéme prítomné prepájanie naratívov a tvorba väčších metanaratívov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

V online prostredí sa šíri veľké množstvo škodlivého obsahu, ktorý prispieva k polarizácii, radikalizácii či fragmentácii spoločnosti. Ide o globálny trend, ktorý je prítomný aj na Slovensku a bol viditeľný už počas pandémie. Veľkými výzvami súčasnosti sú aj úprava politickej reklamy, ochrana novinárov a nízka dôvera v médiá.

Aké kompetencie získal novovzniknutý analytický odbor v rámci Rady pre mediálne služby? Ako môže Rada pomáhať pri identifikácii systémových rizík v online priestore alebo pri rozvoji mediálnej gramotnosti na Slovensku? Môže posudzovať možnosť zneužívania obsahovej služby na ohrozenie ústavného zriadenia, národnej bezpečnosti, demokratického systému, alebo na podnecovanie nenávisti a násilia?

Aké výzvy priniesla v kontexte monitoringu online priestoru ruská agresia voči Ukrajine? Ktoré globálne zmeny v mediálnom prostredí ovplyvňujú aj slovenský priestor? Akým nedostatkom v oblasti dôvery v médiá, ochrany novinárov či mediálnej gramotnosti v súčasnosti čelíme?

Aká je úloha Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA) a čo je cieľom európskeho zákonu o slobode médií (EMFA)? Vďaka akým nástrojom môžu nové európske legislatívy pomôcť bežným používateľom online platforiem efektívne sa brániť proti dezinformáciám? Čo prinášajú do boja proti dezinformáciám a nelegálnemu online obsahu opatrenia EÚ ako je Akt o digitálnych službách a Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim analytického odboru Rady pre mediálne služby Stanislavom Matějkom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Dnes tu máme časť politikov a časť verejnosti, ktorá nedôveruje oficiálnym dátam od štátu. Je správne byť do istej miery podozrievavý a overovať si, či v konkrétnych prípadoch nejde o manipuláciu dát. Je však dôležité, aby sme si ako spoločnosť navzájom verili a stretávali sa v tom, čo považujeme za spoľahlivé zdroje.

Ako môže factchecking pomôcť pri zmierňovaní ovplyvňovania rozhodovania občanov dezinformáciami? Ktoré témy v súčasnosti najviac viažu nepravdivé výroky či dezinformácie v politických prejavoch a diskusiách? Ako prebieha výber výrokov a následný proces overovania ich faktickosti v Demagog.sk? Ako je potrebné pristupovať k nepravdivým tvrdeniam zo strany politikov či ku kategórii zavádzania či manipulácie publika? Prečo je dôležité spochybňovať prijaté informácie a používať dostupné nástroje pre overovanie ich kvality? Aké praktické triky pre overenie informácie alebo fotografie môžu využívať bežní ľudia?

Čo je typické pre slovenské informačné prostredie v kontexte šírenia dezinformácií? Ako môžu fact-checkeri v spolupráci so spoločnosťou Meta pomôcť ozdravovať informačné prostredie? Čím sa od politických diskusií odlišuje komunikácia politikov na sociálnych sieťach? Existujú rozdiely medzi využívaním sociálnych sietí aj naprieč politickou scénou?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou a hlavnou analytičkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

O mladých ľuďoch zvykneme hovoriť ako o nositeľoch zmien a našej budúcnosti. Prieskumy však naznačujú, že takmer 84 % mladých ľudí z generácie X má pocit, že sa o nich politici na Slovensku nezaujímajú. Občianska participácia mladých na veciach verejných sa preto za posledné roky priamo úmerne znižuje.

Čo všetko vplýva na úroveň participácie mladých ľudí na veciach verejných a čo ukazujú trendy v tejto oblasti? Ako môžu voľby a účasť na nich posilňovať občiansku angažovanosť a záujem o politiku? Čo je obsahom a zámerom novej kampane Chcem tu zostať?

Z ktorých tém alebo problémov majú mladí Slováci najväčšie obavy a ktoré vnímajú najintenzívnejšie? Prečo majú mladí ľudia tendenciu opustiť Slovensko a ako je možné tento trend zmierňovať? Čím sa odlišuje prístup štátu a mimovládneho sektora k tomuto problému? Aké sú možnosti štátu rozvíjať občiansku angažovanosť pri modernizácii vo vzdelávaní či inováciách?

Z čoho vyplývajú naratívy o možnej manipulácii či falšovaní volieb? Čo je cieľom burcovania voličov na základe spochybňovania volebnej integrity? Čo sú mimovládne organizácie a aká je ich úloha v kontexte monitorovania kampaní či kontrole volebných procesov? Prečo dnes čelia výraznej diskreditačnej kampani a na čom stojí kritika politikov voči nim?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výkonným riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Jevgenijovi Prigožinovi sa v Rusku podarilo vybudovať exkluzívnu pozíciu v prostredí mediálneho aj vojensko-politického establišmentu. Doposiaľ bol integrálnou súčasťou ruských ozbrojených síl, keďže už pred vojnou na Ukrajine bol súčasťou vojensko-politických aktivít Ruska a presadzovania jeho geopolitických záujmov v zahraničí.

Kto je Jevgenij Prigožin a prečo mal v Rusku významnú pozíciu? Z čoho pramenil konflikt medzi jeho žoldnierskou skupinou a vojenskou či politickou reprezentáciou Ruska ústiaci do neúspešného puču? Aké mohli byť jeho ciele pri pokuse o prevrat? Mohla by úspešnosť akcie viesť k uvoľneniu pomerov v štáte, či dokonca ku zmene režimu?

Ako situáciu interpretovali ruské štátne médiá či naopak predstavitelia politickej opozície? Aká bola odozva aktérov slovenskej dezinformačnej scény a aké naratívy o neúspešnom puči šírili? Akú pozíciu mal pri riešení situácie bieloruský líder Lukašenko? Môže situácia istým spôsobom napomôcť pozícii Ukrajiny vo vojne? Aké môže byť budúce pôsobenie Prigožina a členov Wagnerovej skupiny? Môžu naďalej pôsobiť v zahraničí, napríklad v afrických štátoch?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom. Epizóda bola nahraná 5. júla 2023.

Súčasný výskum dezinformácií sa väčšinou zameriava na obsah, ktorý rôzni aktéri vytvárajú a šíria. Snahy o zamedzenie ich škodlivých aktivít však musia zahŕňať aj pochopenie toho, čím sú títo aktéri motivovaní a aké sú ich obchodné modely. Šírenie dezinformácií totiž môže byť finančne ziskový biznis. Finančná motivácia zároveň dodáva nový rozmer spoločenskému riziku, ktoré títo aktéri predstavujú.

Prečo je dôležité sledovať finančné a organizačné pozadie dezinformačných aktérov a akými nástrojmi je možné tieto kategórie odhaľovať? V čom sa v rámci dezinformačných scén v Českej republike a na Slovensku prejavuje politická dimenzia? Aké formy zastrešenia biznisu využívajú slovenské dezinformačné weby? Existujú v ich transparentnosti limity alebo nedostatky? Čo zabraňuje lepšiemu pochopeniu finančných tokov dezinformačných aktérov verejnosťou či výskumníkmi?

Prečo je problematická reklama na dezinformačných weboch a portáloch? Môže byť pri jej umiestňovaní porušovaná legislatíva pre umiestňovanie reklamy a platené spolupráce? Aké ďalšie nástroje na generovanie zisku môžu dezinformační aktéri využívať? Odlišujú sa českí a slovenskí dezinformační aktéri v preferovaných taktikách alebo formách zastrešenia svojho biznisu? Aké možnosti pre boj proti dezinformačným aktérom má v súčasnosti štát, verejnosť alebo novinári?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou a analytičkou PSSI Kristínou Šefčíkovou a analytičkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

Medzi najvýznamnejšími hrozbami v kybernetickej oblasti sa zaraďuje sociálne inžinierstvo, phishingové útoky, DDOs útoky, nárast malvéru či úniky dát. Stav kybernetickej bezpečnosti na Slovensku sa však výrazne líši naprieč konkrétnymi sektormi. Dobré výsledky dosahuje bankovníctvo či zdravotníctvo, naopak, slabé výsledky auditov sa vyskytujú v kriticky dôležitej oblasti tepelnej energetiky.

Aké ciele môžu mať útočníci v kybernetickom priestore? Môžeme ich kategorizovať na základe ich aktivity alebo používaných metód? Čo je motiváciou špionážnych či hacktivistických skupín v kyberpriestore? Existujú aj prípady kombinovania metód, resp. cieľov jednotlivcov alebo skupín útočiacich v kyberpriestore? Ako je Slovensko pripravené na novú smernicu NIS 2 a čo má táto smernica EÚ dosahovať?

Nakoľko sú ruské kybernetické útoky proti Ukrajine koordinované s konvenčným bojom? Do akej miery je v súčasnosti Ukrajina odolná voči ruským ofenzívnym kybernetickým operáciám? Sú kyberútokmi z Ruska ohrozené aj štáty Západu? V čom je špecifická kybernetická aktivita jednotlivých štátov, napr. Severnej Kórey alebo Iránu? Aké podozrenia sa objavujú vo vzťahu využívania TikToku zo strany Číny? Môže sa jednotlivec efektívne brániť proti kyberkriminalite a bežným kyberútokom? Aké praktiky kyberhygieny a kritického myslenia môžeme ako používatelia uplatňovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom v oblasti kybernetickej bezpečnosti Matejom Spišákom.

Slovensko má dostatočné právne nástroje na to, aby sa vyrovnávalo s najčastejšími formami extrémizmu – od nenávistných prejavov cez popieranie až po podnecovanie nenávisti či násilia. Odraz tieto normy nachádzajú aj v administratívnych predpisoch ako je zákon o mediálnych službách.

Je blokovanie dezinformačných webov NBÚ vhodným nástrojom na zastavenie šírenia nelegálneho alebo toxického online obsahu? Mohlo by byť šírenie dezinformácií na Slovensku vnímané ako trestný čin? Ako by mala byť takáto právna norma formulovaná a čo by mala postihovať? Prečo sú nebezpečné také typy správania ako je doxxing alebo kyberšikana a ako s nimi môžeme bojovať? Ako sa zmenilo postavenie či funkcie Rady pre mediálne služby vo vzťahu k nelegálnemu obsahu na internete?

Aké limity má vyšetrovanie a proces stíhania jednotlivcov šíriacich extrémistický obsah v online priestore? Odlišuje sa nejako sloboda slova v online a offline svete? Pre aké legitímne ciele je možné v súlade so zákonom obmedziť slobodu prejavu? Sú dnes súčasťou nenávistnej kampane aj politici? Na aké skupiny cielia svoju toxickú rétoriku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s partnerom a advokátom právnickej firmy PaulQ Tomášom Kamencom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

Factchecking je reaktívnym nástrojom, ide o reakciu na to, čo sa šíri virálne alebo má spoločenskú dôležitosť. Jeho miesto je jednoznačne popri iných snahách alebo iniciatívach, ktoré majú za cieľ zlepšenie informačného prostredia.

Čo znamená debunking a prebunking a aká je ich úloha pri ozdravovaní informačného priestoru? Aké spektrum nástrojov môžu factcheckeri využívať pri overovaní informácií? Ako prebieha proces overovania tvrdení v agentúre AFP? Akú metodológiu pre vyhodnocovanie obsahu má platforma Meta na svojich sociálnych sieťach? Je možné označovať aj príspevky, obrázky alebo videá, ktoré nie sú úplne nepravdivé? Čo je cieľom označovania problematického obsahu a aké dôsledky hrozia stránkam na sociálnych sieťach, ktoré takýto obsah šíria opakovane? Akými spôsobmi môžu byť používatelia upozornení, že čítajú alebo zdieľajú nepravdivý obsah?

S akými prekážkami sa stretávajú factcheckeri na Slovensku a v Európe? Ktoré témy najviac rezonovali v slovenskom infopriestore v posledných mesiacoch? Akú úlohu má pri šírení dezinformácií o vojne na Ukrajine sieť newsfront.info a prečo je jej činnosť problematická? Ako nahrávajú ruskej propagande a šíreniu nepravdivých tvrdení incidenty bez jednoznačného vinníka?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s factcheckerom AFP Robertom Barcom.

Pokiaľ ide o vyšetrovanie veľkých káuz, Slovensko v posledných rokoch veľmi napredovalo. Rovnako postúpilo v oblasti vnímania korupcie verejnosťou, podľa posledného rebríčka Transparency International si polepšilo o sedem miest. Stále však existujú aj rezervy, napríklad pri reforme prokuratúry.

Akú úlohu zohráva pri boji proti korupcii mimovládny sektor? Sú voči jednotlivým organizáciám či investigatívnym novinárom šírené dezinformácie alebo nenávistné prejavy? Kto býva najčastejšie ich pôvodcami? Býva na Slovensku pojem korupcia nadužívaný alebo využívaný manipulatívne? Môže byť zneužívaný aj politickými predstaviteľmi pred voľbami? Aké legislatívne návrhy obsahujúce netransparentné pravidlá sa v poslednej dobe v parlamente objavili? Prečo sa hovorí o uplatňovaní paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom ako o nevhodnom nadužívaní? Aké naratívy o vyšetrovaní veľkých korupčných káuz sa šíria v rámci slovenskej dezinformačnej scény?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola ohromnou fackou pre politikov, políciu, prokuratúru, súdnictvo, novinárov, ale aj pre spoločnosť ako takú. V procese vyšetrovania však dezinformačné weby či politici svojou aktivitou podkopávajú dôveru spoločnosti v súdnictvo. Takéto znižovanie dôvery v spravodlivosť na Slovensku môže ohrozovať samotné princípy právneho štátu.

Priniesla tragická smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj pozitívny vývoj v kontexte očisty OČTK, polície či súdnictva? Prečo znížená dôvera v súdnictvo ohrozuje základy demokracie? Aké skupiny nepravdivých tvrdení o vražde novinára kolujú v slovenskom informačnom priestore? Akí dezinformační a konšpirační aktéri preberajú alternatívne verzie udalosti? Aká je ich taktika a aké ciele sledujú?

Akú úlohu pri šírení konšpirácií o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice majú politici? Ktorí konkrétni politickí predstavitelia sú v téme aktívni, s akými verziami udalosti najčastejšie pracujú a ako sa ich teórie modifikovali po oslobodení Mariana Kočnera? Zlepšili udalosti po vražde Jána Kuciaka úroveň bezpečnosti investigatívnych novinárov a slobody tlače na Slovensku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

V poslednom období začala enormným spôsobom silnieť vlna nenávistných prejavov. Ľudia si prestali uvedomovať rozdiely medzi virtuálnym svetom sociálnych sietí a reálnym životom. Častokrát si neuvedomujú, že za svoje výroky na sociálnych sieťach majú úplne rovnakú zodpovednosť ako v realite.

Čo je iniciatíva Zastavme nenávisť, aké sú jej ciele a nástroje, s ktorými pracuje? Ako je pri ochrane osôb čeliacich nenávisti aktívny štát a jeho inštitúcie? Ktoré témy najviac viažu online nenávistné prejavy? Aké skupiny obyvateľstva v poslednej dobe čelili silnej nenávisti a šikane na sociálnych sieťach? Prečo v mnohých prípadoch nenávisti čelia médiá alebo mimovládne organizácie?

Aké je postavenie politických predstaviteľov v kontexte kritiky alebo rôznych foriem útokov v rámci politického boja? Kedy je možné silné útoky na politikov postihovať? Mala by byť sloboda prejavu regulovaná a aké limity by mali byť dodržiavané? Ako môžu postupovať bežní ľudia alebo mediálne známe osoby v prípade, že čelia online nenávisti a vyhrážkam?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s právnikom advokátskej kancelárie MCL Tomášom Langerom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund. Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

Z ukrajinskej strany vidíme v konflikte eskalačné momenty, napríklad v situácii okolo Bachmutu alebo v rámci informačného priestoru. Schyľuje sa teda k veľkej ofenzíve, bezpečnostní experti ale varujú, že Ukrajinci musia byť dobre pripravení a nemali by sa podvoliť tlaku na rýchle prevedenie operácie, ktorý sa objavuje vo verejnom priestore.

V čom sa odrážajú rozdiely medzi ruskou armádou a tzv. wagnerovcami a v čom je outsourcing bojových operácií na pridružené sily pre Rusko výhodný? Aké interpretácie údajného ukrajinského dronového útoku na Kremeľ sa šíria? Ako incident súvisí s ruskými oslavami 9. mája, teda tzv. Dňa víťazstva nad nacizmom? Čím boli príznačné tohtoročné oslavy Dňa víťazstva vzhľadom k alokácii vojenskej techniky na Ukrajine a v akom duchu sa niesol Putinov prejav s cieľom mobilizovať verejnú podporu „špeciálnej vojenskej operácie“? Ako sa v ruských naratívoch prejavuje oportunizmus a aké nové témy sú preberané?

Akú úlohu hrá vo vojne Západ a ako môže pomôcť pri rekonštrukcii povojnovej Ukrajiny? V čom je kľúčové postavenie strednej a východnej Európy? Ako sa mení prístup k spolupráci s Ukrajinou zo strany NATO? Ako je téma vojny na Ukrajine zneužívaná vo voľbách a akým spôsobom by mohla byť dosiahnutá väčšia transparentnosť v jej komunikácii?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

V indopacifickom regióne prebieha polarizácia medzi tradičnými rivalmi, najmä medzi Čínou a Japonskom, USA či Taiwanom. Lídri v regióne varujú, že východnú Áziu môže vďaka asertívnej politike Číny postihnúť podobný osud ako Ukrajinu. Obavy posilňujú silné paralely medzi politikou Ruska a Číny a dobré vzťahy medzi oboma mocnosťami.

Ako ovplyvňuje vojna na Ukrajine vývoj v indopacifickom regióne? Dochádza k prehodnocovaniu bezpečnostných stratégií alebo väzieb medzi jednotlivými štátmi? Ako sa dianie v tomto regióne dotýka Európskej únie a jej členov? Aké je v súčasnosti postavenie Taiwanu a ako sa mení bezpečnostná stratégia a kooperácia ostrovného štátu s regionálnymi partnermi? Ako vplýva na bezpečnostnú situáciu zvyšovanie vojenskej prítomnosti Číny v regióne?

Ako sa vyvíja strategické partnerstvo medzi Čínou a Ruskom? Aké paralely existujú medzi súčasným postavením oboch veľmocí v medzinárodnom prostredí, ich politickými lídrami alebo v postojoch k Západu? Sú v indopacifickom regióne rozšírené dezinformačné naratívy, ktoré by útočili na Západ alebo ovplyvňovali verejnú mienku v otázke vojny na Ukrajine? Ako sú v jednotlivých štátoch zakotvené digitálne práva? Ako Čína využíva cenzurovanie obsahu v online prostredí a nakoľko je problémom autocenzúra?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Davidom Tomanom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.