Knižná revue

Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“

Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“

Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna.

Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera.

V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly.

„Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková.

Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy.

„Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia.

Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria:

Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín?

Dušek, Dušan: Deti v daždi

Gibová, Ivana: Babička©

Kováčik, Juraj: Bod zlomu

Kucbelová, Katarína: Modrosleposť

Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán

Pupala, Richard: Druhý čierny zošit

Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov

Rozenbergová, Vanda: Storočie

Štefánik, Ondrej: Siroty

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip.

Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“
Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“

Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovor s vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ondrej Štefánik napísal knihu „Siroty“, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran. Je o učiteľovi dejepisu na bratislavskom gymnáziu. Autor v novele odkrýva osamelosť, túžbu po zmysluplných vzťahoch, ale aj bizarný svet gymnaziálnych profesorov a ich študentov.

Jeho hrdina si nemotorným spôsobom snaží nájsť partnerku a vzťah k študentom. Je vyhorený, frustrovaný a cynický. Kniha obsahuje veľa vtipných postrehov.  

„Pri tejto knihe som chcel ísť, napriek jej temnému názvu do komickejšieho štýlu,“ vysvetľuje spisovateľ. „Musel som si dávať pozor, aby tam nebolo príliš zo mňa. Aby som nepísal o sebe, hoci sú tam nejaké prvky mojej osobnosti, môjho prežívania sveta a môjho pozorovania.“ 

Laureát ceny Anasoft litera v podcaste hovorí o téme duševného zdravia, o sociálnych sieťach, o tom, že keď píše, lepšie sa mu spí a aj o tom, čo pri písaní obľubuje najviac: „Páči sa mi sloboda, ktorú pri tvorbe mám, keďže písanie ma neživí.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner, deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný.

„Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebol úplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“

Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“

U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostia podcastu, Lucia Mládeková z Tatranu a Vladimír Michal z Artfora hodnotia uplynulý knižný rok z pohľadu predaja a titulov, ktoré čitateľov zaujali najviac. Vysvetľujú, prečo sa snažia vydávať aj slovenských autorov a či má slovenská literatúra nejaké špecifiká. Dozvieme sa, ako prebieha proces edičného plánu a aký je vkus slovenského čitateľa.

Prezradia, v čom ich ostatný vianočný predaj prekvapil a ako úzko súvisia ich tržby s klimatickými zmenami. S moderátormi Pavlom Sibylom diskutujú aj o tom, prečo zahraničné bestsellery nie sú na Slovensku zárukou úspechu.

„Neprišli sme na to, prečo oceňovaní zahraniční autori nie sú u slovenských čitateľov obľúbení,“ hovorí Lucia Mládeková.

Témou podcastu bol aj Fond na podporu umenia. Podľa hostí, jednania s ním dokazujú, že tam sedia ľudia, ktorí majú otvorené uši, bystré hlavy a sú ochotní počúvať pripomienky.

Slovenský knižný trh sa podľa respondentov mení. Začína prevládať non-fiction a vychádza viac pôvodnej slovenskej literatúry, čo sa odrazilo aj na súťaži Anasoft litera. Z roka na rok musia jej porotcovia prečítať viac hodnotených kníh.  

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka.

„Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.

Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie.

„S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.

 Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:

 · Čo si hovorímev každom režime: prežime.

· Čo moja žena povie, toplatí(m).

· Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.

· Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.

· Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.

· Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.

· Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.

· Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.

· Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.

· V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

To, ako sa o zvieratách rozprávame a akú o nich píšeme literatúru, sa podpisuje na našom správaní voči zvieratám. Na právach a povinnostiach, ktoré im určujeme, či na etike, ktorú zvieratám prisudzujeme. Pohľad na zvieratá sa však v modernej spoločnosti aj pod vplyvom literatúry a humanitných vied mení a pred nami tak vyvstáva otázka,ako by sme sa k nim mali správať a čo by sme mali voči nim pociťovať.   

Modrosleposť, nový román slovenskej spisovateľky Kataríny Kucbelovej, je plný rôznych obrazov zvierat, ktoré ukazujú vzťah človeka a zvierat v celkom prekvapivých súvislostiach. V podcaste hovorí o tom, čo ju k „románu o zvieratách“ viedlo, aká literatúra ovplyvnila jej vlastný pohľad na zvieratá, ale aj o zásadných rozdieloch medzi perspektívou humanitných vied a pozíciou krásnej literatúry.

Druhá hostka, Ivana Hostová, skúma, akým spôsobom sa v našej kultúre ustálili určité stereotypné chápania zvierat a ako sa tieto koncepty odrážajú na našom vzťahu k zvieratám. Výskum v tejto oblasti pokladá za vzrušujúci a naliehavý zároveň. Tvrdí, že ekologickým problémom sa v súčasnosti nemôžu vyhýbať žiadne spoločenské odbory.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úspešná a oceňovaná poetka Katarína Kucbelová, napísala svoju druhú prozaickú knihu s názvom „Modrosleposť“. Vyšla minulý rok vo vydavateľstve Slovart. V príbehu vystupujú dvaja hlavní hrdinovia – introvertná rozprávačka a jej bývalý učiteľ Molnár. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu. Román otvára viacero tém, ako sú materstvo, násilie na ženách, starnutie, či smrť. Je to román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von.

Rozprávačka prežíva neustály vnútorný konflikt. V podcaste zaznie ukážka, v ktorej sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo hibernovať. Priznáva, že naplno žiť nedokáže ani len polovicu z roka. Nočný spánok je pre ňu iba slabá kompenzácia, ku koncu roka sa cíti taká vyčerpaná, že by tri alebo štyri mesiace najradšej prespala.

Katarína Kucbelová je autorkou viacerých básnických zbierok, jej prozaickým debutom bola novela „Čepiec“ (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku básní „K bielej“.

Ukážku z jej najnovšej knihy „Modrosleposť“ číta herečka Lujza Garajová Šrámeková.

Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V súčasnej dobe začína téma umelej inteligencie vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj umelej inteligencie nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť nazlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme.

Zuzana Husárová, úspešná slovenská poetka, literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave, vytvorila spolu s manželom, programátorom Ľubomírom Panákom ešte v roku 2016 Lizu Gennart – neurónovú sieť GPT 2, ktorá píše poéziu.

„Jej výstupy boli veľmi dobré, vzhľadom na to, že sme ju trénovali iba dva dni,“ približuje proces vzniku.

V podcaste hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou GPT2. Respondentka v rozhovore vysvetľuje riziká, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase. „Sme v ére, kedy bude extrémne podstatné kriticky uvažovať o všetkom, čo robíme, aké zdroje čítame, aké máme kritické myslenie, pretože tu budeme zavalení množstvom informácií,“ dodáva.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha s mierne provokatívnym názvom Postsedliaci - Slovenský ľudový protest od autora Juraja Buzalku s veľkým nadhľadom komentuje našu súčasnosť i moderné dejiny.

Kniha nezarezonovala iba medzi čitateľmi, recenzent Martin Posch chváli spisovateľa za to, že sa nebojí otvárať aj otázky, ktoré mnohým akademikom nemusia byť príjemné. V knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mamaš nájdeme úvahy na témy: slovenská kaviareň, pandémia, klimatická kríza, ale aj populizmus. Veľkú časť v nej zaberá náš postoj voči menšinám. Kritik Martin Posch oceňuje, že dielo kladie bolestivé, ale dôležité otázky a robí tak bez zbytočného pátosu. 

Text, ktorý bol uverejnený v časopise Knižná revue, číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Richard Pupala napísal knihu s názvom „Druhý čierny zošit“ a jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha je pokračovaním jeho úspešného diela s názvom „Čierny zošit“, ktoré vyšlo v roku 2017 a bolo nominované na prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera a na cenu Európskej únie za literatúru.  

V knihe „Druhý čierny zošit“, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Lindeni stretneme ľudí bez domova, opustené domy a budeme svedkami čohosi tajomného a neobvyklého. 

Ukážku z knihy číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. V podcaste Knižná revue zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov, ako aj tipy na detskú literatúru. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom.

Zoznam kníh spomenutých v podcaste:

Katarína Kucbelová - Modrosleposť

Petra Hůlová - Nejvyšší karta

Mila Haugová - Stigma : písať

Jana Juhásová - Belasé Ó Básnická cesta Rudolfa Juroleka

Soňa Balážová, Dávid Marcin - Dozvedela som sa, že žiješ

Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu

Balla – Medzi ruinami

Katarína Fedorová – Vyššia moc

Jon Fosse - Lodenica 

Barbara Zmušková - Život v Kocke

Fatma Aydemir - Džinovia

Necati Öziri - Vatermal

Ivana Gibová - Babička

Ali Smith - Leto

Miloslav Švandrlík - Černí baroni

Josef Škvorecký - Tankový prapor

Ďuro Balogh Peter Gärtner - Deň radosti

CIPÁR&LOGO.ETC, Miroslav Cipár: Univerzálny tvorca (Vladislav Rostoka a i.)

Robert Galbraith – séria detektívok

Ali Hazelwood – Analýza lásky

Dominika Madro - Dediči posmrtnej ríše

Caitlin Doughty - Dym v očiach

Lana Bastašić - Chyť zajaca

Iboja Wandall-Holm - Moruša

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Piata kniha spisovateľky Ivany Gibovej vyšla len nedávno a sociálne siete sú už plné pochvalných komentárov. Viacerí recenzenti sa zhodli, že je to zatiaľ jej najlepšie dielo. Kniha s názvom Babička vyšla vo vydavateľstve Vlna.

Hlavná hrdinka Magdaléna vyrastá spolu s bratom, otcom alkoholikom, poddajnou matkou a dominantnou babičkou. Magda svoje detstvo zažila v socialistickom malomeste. Jej traumy z detstva sú stále prítomné, aj keď je už dávno dospelá.

V pútavom príbehu sú načrtnuté viaceré ťažké témy, avšak knihe nechýba humor, irónia, cynizmus.

Ukážku z knihy prečíta herečka Lujza Garajová-Schrameková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Soňa Uriková sa nedávno stala víťazkou našej najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera. Podľa odbornej poroty napísala najlepšie prozaické dielo vydané v minulom roku, a to poviedkovú knihu Dôvod na radosť. V podcaste prezradí, ako vníma úspech knihy a ako sa stotožňuje s rôznymi nálepkami, ktoré jej dielo dostáva. Hoci tieto texty vznikali pred tromi rokmi, pre autorku sú stále živé. Priznáva, že v poviedke Marika sa nachádzajú najintímnejšie časti, aké kedy napísala. 

„Chcem sa nazývať spisovateľkou, je to pre mňa dôležité a vždy aj bolo“, tvrdí. „Chcem sa stále zlepšovať.“ Doteraz pracovala na Úrade vlády, teraz plánuje byť na voľnej nohe a venovať svojej tvorbe viac času.

Milovníčka muzikálov vyštudovala scenáristku a v podcaste približuje, ako jej tento odbor poskytol pohľad do vlastného písania, aj nazerania na svet. S moderátorom Danielom Domorákom sa porozprávajú aj o tom, čo znamená vysoká a nízka literatúra. 

„Vyčítajú mi, že v textoch používam príliš veľa vulgarizmov,“ poznamenáva Soňa Uriková. „Ja si to vôbec nemyslím.“

Respondentka v rozhovore nešetrí chválou na významného slovenského prozaika: „Jazykové majstrovstvo Pavla Vilikovského mi príde nedosiahnuteľné.“

Poslucháči sa dozvedia aj to, ktorú knihu by si podľa nej mal prečítať každý a čoho sa čerstvá laureátka Anasoft litera bojí najviac. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V novej knihe Lukáša Cabalu „Spomenieš si na Trenčín?“, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum, sú príbehy pretkané humorom a magickým realizmom. Kniha voľne nadväzuje na spisovateľove dve predošlé diela Satori v Trenčíne a Jar v Jekaterinburgu, výborne však funguje aj samostatne. V príbehoch opäť figuruje Vincent, svojský majiteľ antikvariátu. Stretneme sa aj s Laurou, jeho kolegyňou a kamarátkou a spoznáme Tamaru, izraelskú novinárku, ktorá pátra po svojich predkoch v Trenčíne.

Lukáš Cabala, ako sa píše v recenzii od Lucii Halovej, predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami v súčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady. Celú recenziu na túto knihu a veľa iných článkov si môžete prečítať, v aktuálnom, novembrovom čísle časopisu Knižná revue.

Ukážku z knihy číta herec Luboš Kostelný. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenska Jana Karšaiová napísala debut o rozpade Československa v kontexte rodinných vzťahov a nazvala ho „Zamatový rozvod“. Minulý rok zaň získala nomináciu na prestížnu taliansku cenu Premio Strega. Výnimočné na jej nominácii je nielen to, že sa jedná o debut, ale že nomináciu získala ako cudzinka.

V rozhovores ňou sa dozviete, ako jej knihu vnímajú v Taliansku, v Čechách i na Slovensku. „Taliani sa v strednej Európe príliš neorientujú, nezaujíma ich to, pre nich je to východný blok,“ hovorí. „Príbeh, kde rozpad Československa načrtávam najmä cez vzťahy ich zaujal. Po prečítaní knihy, si mnohí z nich našu históriu vyhľadávali na internete.“   

Písať začala počas materskej dovolenky, aby sa nezbláznila. Neskôr sa prihlásila na kurz tvorivého písania. „Lektor sa nás na prvej hodine spýtal, kto z nás si myslí, že je tu najhorší. Zdvihla som ruku a on sa ma spýtal prečo. Vysvetlila som mu, že som cudzinka. Pred taliančinou som mala veľký rešpekt. Spomínaný kurz vo mne odblokoval zábrany. Nadobudla som pocit, že si môžem dovoliť písať aj v cudzom jazyku.“

Mala šťastie na literárnu agentku a editorku v jednom. V podcaste približuje ich vzájomnú spoluprácu a proces tvorby. Tvrdí, že aj vďaka nej je text v knihe prepracovaný a motívy na seba nadväzujú.

V podcaste prezradí aj to, či je možné presadiť sa v Taliansku bez literárneho agenta, ako vzniká obálka za pomoci umelej inteligencie a ktoré témy rezonujú v súčasnej talianskej próze.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenský nadrealizmus sa dočkal výpravnej publikácie. Prináša množstvo osobnej korešpondencie rôznych ľudí, bez ktorých by obraz nadrealizmu nebol úplný.  Autormi publikácie "Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 – 1948)" sú Dušan Teplan a Marián Kamenčík.

V článku Jaroslavy Šakovej, ktorý v podcaste zaznie, sa dozviete, že najmä otvorené listy dopĺňajú biele miesta v histórii tohto umeleckého smeru. Autorka v nasledujúcom texte vysvetľuje, prečo zmysel pre humor a hravosť predstaviteľom slovenského nadrealizmu rozhodne nechýbal. Túto knihu označila za Ariadninu niť v bludisku nadrealistického okruhu autorov a to tak pre súčasné ako i budúce generácie.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Za knihu Psy malých plemien získala prestížne poľské literárne ocenenia i nomináciu. Búra v nej mýty o depresiách. Poľská spisovateľka Olga Hund vysvetľuje prečo sa rozhodla písať práve o tejto téme: „Pri článkoch o depresii je vždy fotka peknej ženy, ktorej vlasy zakrývajú tvár. Sedí v peknom oblečení, v peknom interiéry. Jediné, čo ju odlišuje od ostatných ľudí, je jej smutná tvár. Toto je stigmatizujúci obraz o duševnom zdraví. Depresia nevyzerá tak, že máš čas chuť a možnosť obliecť si pekné pyžamo, obklopiť sa kvetinkami a šálkou. Nemáš silu si upratať byt, nemáš silu sa osprchovať a tvoje vlasy nie sú čisté. Toto je skutočný obraz.“ Z jej knihy bude aj film, príbehu sa chopil uznávaný poľský režisér.

Spisovateľka tiež prekladá slovenskú beletriu do poľského jazyka „Pozerala som veľmi veľa zlých mafiánskych filmov, aby som Pišťankov jazyk mohla nacítiť.“ Rozdiel medzi súčasnou poľskou a slovenskou prózou nevidí. Trendy sa jej zdajú rovnaké. „Bohužiaľ, Poliaci slovenskú literatúru moc nečítajú,“ konštatuje úprimne.

Silná časť podcastu zaznie vtedy, keď sa respondentka rozhovorí o svojej dobrovoľníckej aktivite na poľsko-bieloruskej hranici. Pomáha utečencom schovaným v lese a podelí sa o naozaj mrazivé a osobné zážitky.

V podcaste tiež prezradí, čo jej na Bratislave prekáža a ktorú slovenskú knihu bude prekladať najbližšie.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Týmito slovami opísal novú publikáciu slovenskej ilustrátorky Han Donau autor recenzie, ktorá odznie v tomto podcaste.

Recenzent Jakub Pavlovský, predstavuje Jazero ako poetickú obrazovú publikáciu, v ktorej sú slová rovnako dôležité ako ilustrácie. Hlboké intímne obrazy sa v nej spájajú s minimalistickým textom. Priznáva, že o knihe sa píše ťažko, pretože ju každý číta inak. Nie je to len kniha na jedno prečítanie, podobne ako nemôžeme prečítať len raz Malého princa.

Autorka knihy, Han Donau tvrdí, že jediná cesta, ako sa vyrovnať so smútkom je premeniť ho na niečo, čo nás presahuje a spája s ostatnými. Jej dielo ponúka viac otázok ako odpovedí a je výnimočné nielen obrazovou časťou, ale rovnako nezvyčajné je aj svojim formátom.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho Marek Vaňous. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V máji tohto roku zomrel významný prekladateľ Ján Vilikovský. Jeho doménou bola moderná anglická a americká literatúra, do slovenčiny preložil mnohé z významných diel od autorov ako William Faulkner, Norman Mailer, Philip Roth, Edgar Allan Poe, Ernest Hemingway, Salman Rushdie, či Francis Scott Fitzgerald. Je nositeľom mnohých ocenení za umelecký preklad. Napr. Ceny P.O. Hviezdoslava a Ceny Zory Jesenskej.

Igor Navrátil, jeho niekdajší žiak a neskôr aj priateľ prijal pozvanie do podcastu a rozpráva o tom, ako sa spoznali, z akej rodiny Ján Vilikovský pochádzal (bol bratom spisovateľa Pavla Vilikovského), dotkne sa aj jeho súkromia a rozoberie diela, ktoré preložil.

Igor Navrátil, prekladateľ z anglického a francúzskeho jazyka v rozhovore vysvetľuje prístup starej prekladateľskej školy a nové predstavy o preklade. Podelí sa aj o to, čo ho Ján Vilikovský naučil.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ľúbostné romány zažívajú na sociálnych sieťach rozmach. Instagram, či TikTok je plný príspevkov a videí o červenej knižnici. Z aktu súkromného čítania milostných románov pri svetle nočnej lampy sa stáva verejná činnosť. Priaznivci ukazujú svoje rebríčky najštipľavejších kníh, či knižných frajerov. Tento žáner už nepotrebuje mať v tlači reklamu. Vo virtuálnom priestore ju zabezpečuje aktívna čitateľská komunita, recenzenti, či knižní influenceri.

V podcaste si vypočujete článok, ktorý porovnáva súčasné trendy s tými minulými a zisťuje, čo už nie je v červenej knižnici tabu. Dozvieme sa v ňom, že hodnotenia kritikov na obálkach milostných románov chýbajú. Nahradili ich pochvalné slová iných autoriek píšucich podobné knihy.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue, napísala ho Lenka Macsaliová a prečítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Víťazkou dvadsiateho siedmeho ročníka literárnej súťaže Poviedka sa stala Lucia Pálinkáš. „Toto bola jediná poviedka, ktorú som zatiaľ napísala, respektíve jediná, ktorú som aj dokončila.“  
Doposiaľ sa do žiadnej podobnej súťaže neprihlásila, ani nič nepublikovala. Literatúra je však súčasťou jej života: „Veľa čítam a pracujem v kníhkupectve.“

Víťazná poviedka má názov „Pod nechtami čisto“ a jej autorka priznáva, že text je do veľkej miery autobiografický. „Myslím, že preto som vyhrala túto súťaž, lebo v mojej poviedke sú obrazy, ktoré mnohí z nás poznajú z detstva a zachytila som ich formou, ktorá sa porote páčila.“

Hostkou podcastu je aj predsedníčka poroty Nicol Hochholczerová. Opisuje, ako súťaž prebiehala, ako na začiatok dostali všetci členovia poroty osemkilové anonymné balíky textov na čítanie.  „Písanie je pre mňa intímna záležitosť,“ hovorí. „Ako porotkyňu súťaže Poviedka ma dojímalo, že autori sú ochotní podeliť sa o svoje vnútorné svety a pozorovania s rizikom, že nebudú úspešní.“
Tvrdí, že všetky poviedky prihlásené do súťaže spája špecifická citlivosť voči sebe, voči svetu. Citlivosť, ktorú autori vedia vnímať a vedia ju podať. Je presvedčená o tom, že krátke prózy majú svoje čaro: „Poviedky ako žáner sú super, máte to na pár ciest električkou a nebude vás mrzieť, že to musíte zatvoriť pred koncom.“

Herečka Michaela Fech v úvode podcastu prečíta ukážku z víťaznej poviedky.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte hovo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.

V druhom špeciálnom vydaní podcastu si vypočujete výberový článok z mesačníka Knižná revue. Je o výnimočnej britskej spisovateľke Bernardine Evaristo, držiteľky Bookerovej ceny, u nás známej vďaka knihe „Dievča,žena, iné“.  

Autorkou článku je Lucia Halová, ktorá vyššie zmienenú knihu aj preložila. Nasledujúci text poodhalí spisovateľkino neľahké detstvo v Londýne. Narodila sa v roku 1959 rodičom zo zmiešaného páru a radšej sa ani nechodila hrávať na ulicu. Aj keď bola spolovice biela, pre ostatných bola iba čierna. Neskôr založila „Divadlo černošiek“ prvé svojho druhu v Británii a začala písať. Nerobí jej problém zahodiť do koša 200 napísaných strán a začať tvoriť odznova.

Prekladateľka románu „Dievča, žena, iné“ v texte otvorene priznáva ako veľmi sa vytrápila, aby vety mali rovnakú silu ako v origináli. „Keď som dostala ponuku prekladať tento román, potešila som sa, no zároveň zľakla. Počúvala som o spisovateľkinom nezvyčajnom štýle – čo ak mi nesadne? No len čo som sa pustila do čítania, naskočila som na autorkinu hru s textom a jej písanie ma uchvátilo.“

Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prof. Tomáš Kubíček, literárny vedec, riaditeľ Moravskej zemskej knižnice v Brne a blízky priateľ Milana Kunderu už ako študent vedel, že spisovateľove texty prekračujú český román a patria do svetovej literatúry. V podcaste vysvetľuje, v čom je jeho tvorba výnimočná. „Kunderove knihy komunikujú s čitateľom a neopovrhujú ním. Sú stále aktuálne a dodnes majú schopnosť oslovovať ľudí po celom svete.“

Hosť v rozhovore s Dadom Nagyom opisuje rozhodnutie Milana Kunderu vystúpiť z verejného priestoru. „Francúzi si Kunderu adoptovali v polovici osemdesiatych rokov. Na rozdiel od Čechov, akceptovali, že Milan na verejnosti nekomunikuje.“

Reč bude aj o knižnici Milana Kunderu, ktorá sa nachádza v Brne. Je v nej uložených viac ako 3000 autorových publikácií, recenzie a časť dokumentačného archívu s korešpondenciou. Po spisovateľovej smrti, bola z Paríža do Brna dovezená aj jeho súkromná knižnica. Tento rozhovor sa uskutočnil iba niekoľko hodín po tom, čo ju prof. Kubíček doviezol z Kunderovho bytu v Paríži do Brna.

Prof. Tomáš Kubíček poslucháčom približuje situáciu po Kunderovej smrti. Hovorí o tom, že kníhkupectvá v Paríži menili výklady, rešpektované francúzske noviny mu venovali celé strany a európsky parlament si ho uctil minútou ticha. „Počul som, že francúzsky prezident Emmanuel Macron sa po Kunderovej smrti okamžite skontaktoval s pani Kunderovou a navrhol štátny pohreb.“

Respondent sa v podcaste nevyhol ani súkromným spomienkam: „Najosobnejšiu vec, ktorú od neho mám je jeho klobúk. Daroval mi ho, keď som vychádzal z jeho bytu a vonku pršalo. Povedal mi, aby som mu ho už nevracal, aj tak ho nemal rád.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Vo výberovom texte časopisu Knižná revue budete počuť článok prekladateľky Valérie Juríčkovej. Podľa nej, skutočnú Ukrajinu nepoznáme a už vôbec nepoznáme literatúru tejto krajiny. Je presvedčená o tom, že bez kníh nebudeme schopní pochopiť „ukrajinskú dušu“, ich svet, všetku tú ich čudnosť a výnimočnosť. Valéria Juríčková prekladá ukrajinskú beletriu aj za cenu nedospatých nocí a pracovných víkendov. Tvrdí, že preklady potrebujeme ako soľ.

V článku otvorene konštatuje, že Putin je Putinom aj vďaka textom Tolstého, či Dostojevského. „Pocit, že by sme mali kritizovať Dostojevského je pre nás taký svätokrádežný, akoby sme sa mali pustiť do kritiky Biblie.“

Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka píše aj beletriu. V prvej časti podcastu hovorí o Ústave Slovenskej republiky, ktorú kedysi nazval „puzzlami poskladanými z náhodných záchvatov velikášstva“. Dozvieme sa, ako ústava vznikala a ako dlho to trvalo.
„Ak by ústava mala zachrániť národ, kládli by sme na ňu príliš vysoké ambície,“ vysvetľuje. Je presvedčený o tom, že ústava nemôže zachrániť národ predtým, čo je v ňom zlé. To musí urobiť občianska spoločnosť.

Radoslav Procházka bol spolutvorcom novely, ktorá upravuje situáciu, keď vládne vláda bez dôvery. Čo ukázala prax? Aj na tieto otázky odpovie moderátorovi Pavlovi Sybilovi. Spolu sa pozrú na ústavu ako na literárny text.

V druhej časti podcastu Radoslav Procházka hovorí o svojich spisovateľských ambíciách. Je vášnivým čitateľom beletrie. Mal vnútornú potrebu písať a vyskytol sa mu časový priestor, ktorý nechcel premrhať: „Záhaľka vo mne vzbudzuje výčitky“.
Dozviete sa, prečo svoj vydarený debut „Na brehu spieva dav“ napísal pod pseudonymom. Vďaka sociálnym sieťam v ňom hlavná hrdinka zažíva peklo. „Dav na internete dokáže šialené veci,“ tvrdí autor.

V závere rozhovoru spomenie svojich obľúbených spisovateľov: „Pavel Vilikovský je pre mňa vrcholom slovenskej románovej tvorby“ a prezradí aj to, o čom bude jeho tretia beletristická kniha.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvôli svojej najznámejšej knihe je často prirovnávaná k českej spisovateľke Kateřine Tučkovej. Slovenská autorka Alena Sabuchová za knihu Šeptuchy získala v roku 2019 hlavnú cenu v našej najznámejšej domácej literárnej súťaži Anasoft litera.

Alena Sabuchová pracuje na ďalšej knihe a dokončiť by ju mala aj vďaka účasti na štipendijnom programe Slovenského literárneho centra (SLC), do ktorého bola vybratá spomedzi takmer dvadsiatky etablovaných mladých spisovateľov a spisovateliek.

V reprízovanej epizóde podcastu Knižná revue prezradila, o čom kniha bude a ako sa vyrovnala s autorským blokom, ktorý mala po víťazstve v Anasoft litera. Moderátor epizódy Pavel Sibyla sa jej tiež spýtal, ako prežívala uplynulý vojnový rok a v čom je pre ňu písanie scenárov obohacujúce.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Imidž manželky bol v dobovej literatúre mnohoraký. Lenka Rišková a Martin Braxatoris, spoluautori novej publikácie „Plamene lásky - Obraz manželstva a ideál manželky v príležitostnej poézii 16. - 18. storočia“ hovoria o výsledkoch výskumu manželstva a úlohy ženy v ňom.

Hostia podcastu moderátorovi Danielovi Domorákovi prezradia, ako pamiatky staršej literatúry postupne rekonštruovali a odhaľovali skutočný obraz ženy v literárnom živote. Literárno-historické sondy vyhodnocovali s prihliadnutím na danú dobu. Podľa ich slov sa žena, v kontexte rodinnej tematiky, začína objavovať ako plne individuálna bytosť.

„Ja v tých textoch vidím úctu manžela voči žene. Muž si uvedomoval jej dôležitú úlohu a nevnímal ju ako slúžku,“ zhodnotila Lenka Rišková.

Respondenti taktiež upozorňujú na významné ženy dobového literárneho života. Spomínajú prvé poetky v našich dejinách a ich literárne ambície. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu je poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová. Poézia pre ňu znamená všetko. Vďaka nej objavuje svety, ktoré by inak jej pohľadu unikli. „Obyčajne chodíme po svete poloslepí,“ tvrdí. „Poézia upriamuje pozornosť na detaily, trhliny a praskliny, otvára nové komnaty.“ 

Poetka sa s moderátorkou Monikou Nagyovou porozpráva aj o Zlatej vlne, cene za poéziu, ktorá nedávno vyhlásila svoju finálovú päťku. Mária Ferenčuhová bola členkou poroty a o súčasnej slovenskej poézii hovorí vášnivo. V podcaste prečíta verše, ktoré sa jej z víťazných zbierok páčili najviac.

Respondentka nezaprie v sebe ani filmovú teoretičku, v závere rozhovoru prezradí, čo sa oplatí vidieť na veľkom plátne.

Finalisti piateho ročníka ceny za poéziu Zlatá vlna:

Alena Brindová: Horolezci

Katarína Kucbelová: K bielej

Juraj Kuniak: Ako sme sa stali

Anna Ondrejková: Strmina

Ivan Štrpka: Hermovská chôdza

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra o knihách diskutujú pri kávovaroch, na obedoch či na poradách. Tentoraz si sadli pred mikrofóny, aby sa s vami podelili o ich obľúbené diela, vhodné aj na letné čítanie. Vypočujte si knižné tipy od tých najpovolanejších. V podcaste zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov.

Moderátor Dado Nagy sa nepýta iba na samotné tituly, ale aj dôvody ich výberu. Respondenti hovoria najmä o svojich pocitoch z prečítaných kníh a tým tak trochu prezradia čo-to o sebe. Lebo platí: povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.

Ak by sme z názvov spomenutých kníh mali poskladať vetu, znela by aj takto: Akoby samota na Gemeri nestačila. Číha tam vlk, zdúchli odtiaľ hrobári, sesternice i všetky krásne kone. Pištáčik ušiel z rybárskej chaty pri jazere a zabarikádoval sa do domu pre jeleňa. Tam si číta poviedky o témach, ktoré sa nevyslovujú.

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou – Elena Lacková, Milena Hübschmannová

Sesternice - Aurora Venturini

Tam, kde číha vlk - Ayelet Gundar-Goshen

Všetky poviedky - Clarice Lispector

Nevysloviteľné a iné konverzačné témy – Meghan Daum

Vango – Timothée de Fombelle

Gemer je vesmír – Danka Bodnárová, Michal Hudák, Slávo Stankovič

Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku - Dušan Šuster

Gemer Deň prvý - Daniel Majling

Samota - Natalio Grueso

Jazero – Han Donau

Pištáčik – Dušan Dušek

Dom pre jeleňa – Dominika Moravčíková

Môj rok pokoja a odpočinku - Ottessa Moshfegh

Sklenená záhrada - Tatiana Țîbuleac

Komnata ozvien - John Boyne

Hrobári slovenskej politiky - Rado Baťo

Všetky krásne kone - Cormac McCarthy

Nikdo není sám - Petra Soukupová

Rybárska chata - Stein Torleif Bjella

Ukrajinskí autori na sociálnych sieťach: Halyna Kruk a Serhij Žadan

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Pavla Horáková napísala knihu „Teorie podivnosti“ a v roku 2019 za ňu získala prestížne české ocenenie Magnesia Litera. Je o cynickej vedkyni, ktorá kritizuje fakt, že viac ako výskumu sa akademici musia venovať tabuľkám a výkazom. Kniha mimoriadnym spôsobom popisuje telesnosť ženy. Autorka svoju prózu charakterizuje ako červenú knižnicu pre ženy s červeným diplomom. Je v nej milostná linka, ale zároveň je plná úvah a pri jej čítaní si prídu na svoje aj intelektuáli. 

V podcaste priznáva, že v literatúre ju zaujíma juxtapozícia: „Moja hlavná hrdinka premýšľa o filozofii, o Bohu o cestovaní časom, o rôznych metafyzických problémoch a šliapne pri tom, s prepáčením do hovna.“

V rozhovore nám porozpráva aj o škandále, ktorý nedávno vypukol na českej literárnej scéne a prezradí nám svoje dojmy z rezidenčného pobytu v Bratislave. Vďaka medzinárodnému vyšehradskému fondu strávila v našom hlavnom meste šesť týždňov. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Štyri mená, štyri portréty, dvaja autori, jedna knižka a veľa otázok. Reč bola a je o novej publikácii Slovenského literárneho centra s názvom Modernizácia kritikou: Hamaliar, Chorváth, Bor, Matuška od autorov Magdaleny Bystrzak a Vladimíra Barboríka.

Riaditeľ Slovenského literárneho centra a spisovateľ Pavel Sibyla si do podcastu Knižnej revue o knihe venovanej tvorivým začiatkom štyroch literárnych kritikov tridsiatych rokov 20. storočia pozval prirodzene jej autorov. A debata zďaleka nebola len o štyroch kritikoch, ale aj o čechoslovakizme, konci liberálneho kapitalizmu či nástrojoch dnešnej kritiky.

Čechoslovakizmus Jána Igora Hamaliara, ľavicové predstavy Michala Chorvátha, Alexander Matuška a jeho modernizácia kultúrou či Ján E. Bor so svojím paradoxom. Tak štyroch literárnych kritikov priblížili autori publikácie. A hoci sa dátumy narodenia vybraných kritikov zmestia do piatich rokov a snažili sa o to isté, modernizáciu kritikou, každý mal inú predstavu, formu.

„Uspeli, neuspeli? V podstate ani jeden z nich neuspel, no nikto neprehral. Ich texty mali mobilizačný potenciál,“ zamýšľala sa Magdalena Bystrzak, spoluautorka knižky a vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV. „Všetci štyria našli dostatok sily, aby sa zúčastnili na modernizačnom procese a aktivizovali sa v tej chvíli, ktorú považovali za vhodnú.“

Je pre modernizáciu a kritiku vhodná akákoľvek chvíľa? Aké má kritika postavenie dnes? Môže sa spoločnosť meniť kritikou, písaním? Aj tieto otázky kládol moderátor podcastu Pavel Sibyla svojim hosťom. Hovoril o súčasnej kritike rozriedenej v množstve informácií a mediálnom pretlaku správ.

„Modernizácia nie je o technologickom pokroku, ale o ideách,“ debatoval spoluautor knižky Vladimír Barborík, literárny historik a kritik. „Ak čítate oficiálne média, tak máte pocit, že polemika z médií zmizla, ale nezmizla úplne. Transformovala sa aj do nekonečného sveta sociálnych médií. Niekedy sa kritik zo svojej nahnevanosti vybije v diskusii alebo emotikone.“

Kritika mení svoj nástroj a už ním nie je len slovo.

Slová o kritikoch, polemike, názoroch aj na pozadí historickej doby približuje predstavovaná publikácia a hoci je o kritike a kritikoch, zďaleka nie je nekritická.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Poznáme sa, aj keď sa nepoznáme. Vieme, koľkokrát chodíme na toaletu, počujeme vzdychy pri milovaní, kýchnutia, nadávky, hádky. No často nevieme, kto sa zvukmi skrýva. Susedia v jednej bytovke, známi – neznámi.

Taký, takmer nepoznaný v literárnom svete, bol donedávna aj Dušo Martinčok, spisovateľ, právnik-lingvista a zakladateľ občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje téme medzigeneračného dialógu. Aktuálne žije viac v Luxemburgu ako na Slovensku. Napísal svoj prozaický debut „Niekto sa nájde“ a porotcovia literárneho ocenenia Anasoft litera ho zaradili do finále. Hovorí o susedoch v jednej bratislavskej bytovke.

S humorom priznal, že podľa hodnotenia poroty, ktorá ho označila ako autora s citlivými podaním bez patetiky a vydierania s túžbou vyjsť z vlastnej osamelosti, sa cíti takmer hviezdne.  Vo svojej knižke nazrel aj na domové schôdze, opísal ich nehostinné prostredie chodieb a hovoril o ich presťahovaní do obývačky suseda či spoznávaní sa na dvore pri slivkovom koláči.

V podcaste Dušo Martinčok poodhalil aj rozdielnosť vnímania seniorov či komunity LGBTI+ na Slovensku a v Luxemburgu.

„Je to veľký rozdiel, luxemburský premiér sedí v kostole a natáča si svojho manžela, ktorý spieva v  zbore,“ hovorí o vnímaní inakosti.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V súčasnej dobe téma umelej inteligencie začína vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj AI nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť na zlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme.

Zuzana Husárová - úspešná slovenská poetka, ale aj literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou. Ale aj o rizikách, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hoci sa z obhajoby komiksu prostredníctvom dokazovania jeho histórie stáva dnes už takmer povinnosť, nedalo sa jej vyhnúť ani v najnovšej epizóde podcastu Knižná revue. Komiks totiž stále príde mnohým príliš jednoduchý na to, aby bol považovaný za umelecký druh a dospelý, ktorý sa prizná k čítaniu komiksu, môže tak stále vyvolávať rozpaky.

Práve tieto podozrenia vyvracia teoretik popkultúry Juraj Malíček, ktorý dokáže obhájiť existenciu komiksu v našej kultúre, pomenúva príčiny problémov s vydávaním komiksov, ale aj objasňuje cez pojmy čítanie medzier či komiksová gramotnosť špecifiká tohto umeleckého druhu. Hoci, zároveň sa nevyhýba tvrdeniu: „Tam, kde naráža komiks na košatosť a krásu jazyka, tam vzniká problém.“

Daniel Majling, autor grafických románov Zóna, Rudo a najnovšie Gemer, dopĺňa jeho pohľad z pozície autora. Hoci sám ironicky hodnotí svoje kresby slovami – vyzerajú ako keby som ich nakreslil nohou – je zrejmé, že patrí v súčasnosti k najzaujímavejším zjavom domácej komiksovej produkcie.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ženské romány, live-style prózičky, ezo literatúra aj regionálne kroniky – musia čítať porotcovia Anasoft litrea naozaj všetko? Je síce pravda, že tohtoročný zoznam 123 kníh patrí svojím rozsahom k najmenej obsiahlym za posledné ročníky, no vzhľadom k obvyklému zatracovaniu porotcov zo subjektivity či zaujatosti, je ich práca výkonom, ktorému je hodné venovať pozornosť.

Napriek tomu, Petr Borkovec, pre ktorého je pôsobenie v tohtoročnej porote Anasoft litera prvou skúsenosťou so súťažou hľadajúcou najlepšiu slovenskú prózu za minulý rok, hovorí najmä o cennej lektúre z čítania pre neho samého. Faktom tiež je, že napriek počtu napísaných kníh nie je vždy jednoduché desiatku najlepších vôbec naplniť.

Opačnú skúsenosť ma ale Tamara Janecová, minuloročná porotkyňa, ktorá mohla s odstupom času, ale zároveň s čerstvou pamäťou posúdiť, či práca porotcu v súťaži Anasoft litera stojí za to. Vďaka nej tiež možno pochopiť, v čom je súčasná situácia na poli prozaickej literatúry aj oproti minulému ročníku skutočne špecifická.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Beata Balogová patrí k renomovaným slovenským novinárom. V úvode rozhovoru hovorí  o stupňujúcich sa útokoch na novinárov a ich vplyve na mentálne zdravie novinárskej komunity. V druhej časti sa venuje svojmu debutovému románu Kornélie, ktorý vyvolal nielen veľký čitateľský ohlas, ale aj záujem zahraničných vydavateľov – momentálne sa prekladá do maďarčiny, poľštiny a angličtiny.

Ide o autobiograficky ladenú rodinnú ságu niekoľkých generácií silných žien z južného Gemera. Meno Kornélia sa tu dedilo z generácie na generáciu, podobne ako rodinné príbehy. Rozprávačka Alma od detstva žije v magicko-realistickom svete, v ktorom sa každodennosť mení na zázrak a autobiografia na literatúru.

Beata Balogová otvára otázky komplikovanej maďarsko-slovenskej identity, špecifík novinárskeho a umeleckého písania, podania rodinných príbehov a hovorí aj o pripravovanom „mužskom ekvivalente“ príbehov vlastnej rodiny.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Audioknihy – čiže nahrávky hovoreného slova sú fenoménom, ktorý sa z čítania pre nevidiacich posunul v Spojených štátoch do mainstreamu v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia a začal si získavať obrovskú popularitu.  Na Slovensku, ak odhliadneme od nahrávok rozprávok na platniach, začali prvé audioknihy vznikať až začiatkom deväťdesiatych rokov. Ako experiment, resp. hobby. A v tejto polohe zostali počas nasledujúcich takmer dvoch desaťročí.

Na rozdiel od Česka bolo u nás povedomie o audioknihách mizivé, trh ešte menší a navyše - akákoľvek nahrávka sa začala už na druhý deň po vydaní pirátsky šíriť na internete.  Inak povedané – vydávanie slovenských audiokníh bolo ekonomicky nerentabilné. Dôvodov bolo viacero – napr. ťažko uchopiteľný spôsob predaja, distribúcie či samotného nosiča nahrávky (kazeta, CD, USB). Táto epizóda podcastu Knižná revue hovorí o tom - čo sa v tejto oblasti stalo takzvaným „game changerom“.

Moderátor epizódy Dado Nagy sa o špecifikách tvorby a predaja audiokníh rozprával so zakladateľom e-shopu a vydavateľstva Audiolibrix Ivanom Sabom. Svoju firmu založil v Londýne a trvalo mu dlhé roky, kým prekonal desiatky prekážok a zmenil svoj koníček na prosperujúci biznis.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nová filmová adaptácia Piargy, ktorá vznikla spracovaním literárnej predlohy Františka Švantnera, vyvolala v kritických ohlasoch rozporuplné diskusie. Jedni ju vyhlasujú za najlepší slovenský film roka 2022, iní za film, ktorý svoju literárnu predlohu celkom zbanalizoval. Znovu sa tak otvára diskusia o kvalite a spôsobe filmového adaptovania našej domácej literatúry. Hoci týchto adaptácií v posledných rokoch nevzniká málo, ide prevažne o spracovanie žánrovej literatúry alebo literárnej klasiky. Otázka, prečo sa neadaptujú aj náročnejšie tituly súčasnej slovenskej literatúry, zostáva otvorená.

Odpoveď na ňu sa pokúsila hľadať Mária Ferenčuhová, úspešná slovenská poetka, ale aj filmová teoretička a kritička. Naznačila, akú funkciu a zmysel má filmové umenie od čias svojho vzniku až po dnes. Súčasnú situáciu domácej kinematografie priblížila cez kritickú analýzu filmových Piargov, ale aj cez problémy, s ktorými sa stretávajú súčasní filmári so zámerom adaptovania slovenskej literatúry.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úvod nového roka býva často venovaný rekapitulácii toho predošlého a práve v lete 2022 spustilo literárne centrum svoj vlastný podcast. K najpočúvanejším a najkomentovanejším patrila hneď prvá epizóda podcastu Knižná revue s názvom Kauza Ponická, ktorú sme venovali významnej slovenskej spisovateľke a disidentke Hane Ponickej. Aj preto sme sa rozhodli ponúknuť vám ju v repríze.

S literárnym vedcom Pavlom Matejovičom sme sa rozprávali najmä o roku 1977, kedy Ponická nabrala odvahu a rozhodla sa otvorene pomenovať krivdu, ktorú komunistický režim a spisovateľský zväz páchal na niektorých autoroch. Jej reč si síce ľudia na Slovensku nemohli prečítať, no vyšla vo francúzskom Le Monde. Aké to malo pre známu spisovateľku následky?

Epizódu moderoval Pavel Sibyla a zaznejú v nej aj úryvky z Ponickej knihy Lukavické zápisky v podaní poetky Dany Podrackej.

Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber.

Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Milan Kundera zakázal divadelnú aj filmovú dramatizáciu svojich kníh, pretože podľa neho medzi literatúrou a divadlom nie je prienik, a literárny text sa s prechodom na divadelné dosky banalizuje. Mnohí divadelní režiséri a dramaturgovia s ním našťastie nezdieľajú tento názor, vďaka čomu niektoré diela svetových, ale aj slovenských spisovateľov a spisovateliek na chvíľu ožijú pred hľadiskom plným divákov.

S dramaturgom Slovenského národného divadla Danielom Majlingom sme sa rozprávali, čo sú nástrahy dramatizácie a divadelnej adaptácie literárnych diel, prečo je na slovenských divadelných scénach už dekády úspešná Božena Slančíková-Timrava a ktorého zo súčasných autorov by sa rád chopil on.

„Dialogickosť situácie je to, čo nás ako dramaturgov zaujíma,” hovorí D. Majling, no v podcaste na príkladoch tiež vysvetľuje, kedy je možné pre divadlo adaptovať aj monologické texty.

Moderátorom tejto epizódy podcastu Knižná revue je Daniel Domorák.

Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber.

Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nájsť esteticky kvalitné leporelo pre deti nie je vôbec jednoduché, a pritom mnohé knihy z tejto kategórie sú stálicami na trhu niekoľko desiatok rokov. Stačí spomenúť detskú knihu Môj Macík od obľúbenej spisovateľky Márie Rázusovej-Martákovej. Vychádzajú však aj v súčasnosti kvalitné pôvodné knihy pre najmenších? Alebo sa oplatí skôr vracať k overeným klasikám?

Práve o tejto téme a o mnohých ďalších sa rozprávala redaktorka detského časopisu Slniečko Kristína Soboň s ilustrátorkou a autorkou kníh pre deti Máriou Nerádovou.

V podcaste sa okrem iného tiež dozviete, aká cesta viedla Máriu Neradovú k ilustrovaniu a písaniu detských kníh, ale tiež aké sú rozdiely medzi slovenským a zahraničným knižným trhom pre deti.

Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber.

Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nové platformy predaja použitých kníh (Knihobot, Knihovrátok) určite potešili časť čitateľskej obce, na druhej strane spôsobili likvidačné problémy klasickým antikvariátom so všeobecnou knižnou ponukou bez internetového predaja. Výnimkou sú antikvariáty s exkluzívnym výberom starých a vzácnych tlačí, ktorých ceny sa pohybujú v desiatkach, stovkách a tisíckach eur.

Čo odlišuje knižný „second hand“ od výberového antikvariátu? Na čo všetko sa špecializujú knižní zberatelia? Ako to vyzerá, keď zberateľská vášeň prekročí únosnú mieru? Čo sa deje s knižnicou po smrti jej majiteľa?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali spisovateľ a majiteľ malého antikvariátu pri Prezidentskom paláci v Bratislave Peter Uličný a majiteľ najväčšieho slovenského antikvariátu z Banskej Štiavnice Tomáš Lazar. Moderátorom podcastu bol Dado Nagy.

Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber.

Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.