Skip to main content
Ľudskosť

Ľudskosť

By SME.sk

Reportérka Barbora Mareková sa s hosťami a hosťkami rozpráva o zraniteľnosti, empatii a mentálnom zdraví. Riešia spolu, ako na nás vplýva rodina, politická atmosféra, sociálne siete a titulky v novinách. Podcast Ľudskosť denníka SME vychádza každý štvrtok.
Available on
Apple Podcasts Logo
Google Podcasts Logo
Pocket Casts Logo
Spotify Logo
Currently playing episode

50. Dospelé deti narcistických rodičov nepotrebujú rady o odpúšťaní

ĽudskosťMay 25, 2022

00:00
01:08:04
132. Prečo u nás všetko mešká a stojí viac - od diaľnic po renovácie bytov (Martin Kmeťko)

132. Prečo u nás všetko mešká a stojí viac - od diaľnic po renovácie bytov (Martin Kmeťko)

Prečo u nás verejné projekty vždy meškajú a sú ešte aj drahšie, ako sa plánovalo? Dá sa s tým niečo urobiť?

Dánsky profesor Bent Flyvbjerg ukázal, že áno. Či už ide o diaľnice, električku, národné divadlo, alebo galériu - výsledky sa dajú zlepšiť všade, ak sa naučíme zopár overených princípov.

Kniha profesora Flyvbjerga s názvom How Big Things Get Done (Ako robiť veľké veci dobre) nás môže posunúť vpred, ak pracujeme pre štát, ale aj pre súkromnú firmu, a zlepší naše uvažovanie aj vtedy, ak sledujeme kroky vlády či samosprávy z občianskej pozície. Lekciu si z nej vieme zobrať aj do svojich vlastných životov - napríklad keď prerábame byt alebo píšeme knihu.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s analytikom Útvaru hodnoty za peniaze Martinom Kmeťkom o tom, ako dokážu poznatky z knihy How Big Things Get Done využiť analytici a analytičky vo svojej práci pre štát.

Rozprávajú sa o zlých odhadoch, ktoré urobili oni dvaja v bežnom živote a o tom, ako ich hodnotia spätne po prečítaní knihy.

Preberú príklady vlád, tvorivých ľudí a súkromných firiem z rôznych častí sveta, ktoré sa spomínajú v knihe profesora Flyvbjerga a mohli nás všetkých inšpirovať.

Spomenuté v podcaste:

  • How Big Things Get Done (Bent Flyvbjerg a Dan Gardner)
  • Superforecasting (Philip E. Tetlock and Dan Gardner)

Hosť odporučil knihy:

  • Fooled by Randomness (Nassim Nicholas Taleb)
  • How to Make the World Add Up (Tim Harford)

(00:00) Úvod

(02:30) Hlavné zistenia prof. Flyvbjerga

(14:06) Prečo sa tak často mýlime?

(22:15) Prečo sú dôležité skúsené tímy

(53:58) Prečo unikátnosť nemusí byť výhra

(01:02:22) Ako pracujú štátni analytici a analytičky

(01:16:32) Záver
_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Feb 29, 202401:17:11
131. Maryška Oláhová: Chcela som, aby ženy dostali guráž a chuť robiť niečo pre seba

131. Maryška Oláhová: Chcela som, aby ženy dostali guráž a chuť robiť niečo pre seba

V minulosti žeriavnička, dnes uznávaná sociálna pracovníčka a priekopníčka v občianskom aktivizme, ktorý sa zameriava na rodovú rovnosť rómskych žien, Maryška Oláhová v podcaste Ľudskosť rozpráva o živote Rómok a Rómov v Detve. Počas svojho života Maryška rozbehla viacero projektov, ktoré pomohli ľuďom v Detve postaviť sa na nohy po tom, čo väčšina z nich začiatkom deväťdesiatych rokov stratila prácu v miestnom závode. V podcaste hovorí o svojom detstve v detskom domove, o manželstve, materstve a vysvetľuje aj, kedy zistila, že sa chce vo svojej práci sústrediť najmä na ženy. "[U nás] mala žena v sebe vžité, že musí byť doma, kým príde muž. Musí mať navarené, poriadené - a mňa to hnevalo, lebo to nie je v poriadku. Lebo tá žena sa potom cíti zle a nikam sa nepohne, ” vraví Maryška v podcaste. "Chcela som, aby ženy dostali guráž a chuť robiť niečo pre seba," dodáva. Opisuje, ako vyzerali začiatky jej aktivizmu a čo presne pomohlo ľuďom v jej komunite zlepšiť svoje životy. "Prvá vec, ktorú rómske ženy potrebovali, bolo pracovať samy na sebe. Aby mali sebadôveru a aby sa mohli začať realizovať. Takže deti boli samozrejme stále pri nás, ale začali sme pracovať samy na sebe. Jedna druhej sme si pomáhali a veľmi dôverne sme sa rozprávali aj o veciach, ktoré sme inde nerozprávali." Skúsenosti z Detvy sa Maryške postupne podarilo rozšíriť aj do ďalších regiónov Slovenska a za výsledky svojej práce už získala aj ocenenie pod názvom Lúč z tmy.

Spomenuté v podcaste: - Newsletter Barbory Marekovej z podcastu Ľudskosť Hostka odporučila: - Cigán (film Martina Šulíka) - Dunaj, k vašim službám (Seriál, TV Markíza) (00:00) Úvod (01:48) O súbore Rómka (06:41) O detstve a o detskom domove (21:11) Práca žeriavničky a úpadok komunity (54:51) O manželstve a materstve (58:54) Ako podporovať vylúčené komunity (01:14:56) Záver


Feb 22, 202401:15:36
130. Budem niekedy dosť? O vyhorení so psychológom Matúšom Bakytom

130. Budem niekedy dosť? O vyhorení so psychológom Matúšom Bakytom

Cítite príznaky vyhorenia? Ste už dlhšie preťažení, unavení, nahnevaní, možno aj trocha cynickí? A všímate si, že vám iní ľudia idú na nervy?

Poďte s nami preskúmať, čo sa vo vás môže diať - a kde sa to začalo.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a lektorom Matúšom Bakytom o tom, čo presne nás núti ísť v živote tempom, ktoré nám škodí: ako vnímame prácu, ako nás ovplyvňujú technológie a ako s vyhorením súvisia zážitky z nášho detstva - konkrétne emocionálne zanedbávanie.

Matúš porozpráva príbeh svojho vyhorenia a priblíži nám, s čím prichádzajú do terapie jeho klienti a klientky.

Vysvetlí tiež, ako môžeme svoje prežívanie uzdraviť.

Hosť odporučil knihy:

  • Belonging / Přináležení (Toko-Pa Turner)
  • 5 jazykov lásky (Gary Chapman)


(00:00) Úvod

(01:41) O Matúšovom vyhorení

(15:13) Čo nás núti veľa pracovať

(33:40) Ako nás môžu zaťažovať smartfóny

(43:57) Čo s nami robí emočné zanedbávanie v detstve 

(01:20:26) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Feb 15, 202401:21:04
129. Richard Stanke o aktivizme, o rodičovstve a o láske, ktorá mu zmenila život

129. Richard Stanke o aktivizme, o rodičovstve a o láske, ktorá mu zmenila život

Ako sa má výrazná tvár občianskeho aktivizmu? A ako prežíva terajšie protesty? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s hercom Richardom Stankem.

Richard hovorí, ako to uňho s občianskym aktivizmom vlastne začalo a kde berie motiváciu zapájať sa desiatky rokov do verejného diania. Povie tiež, prečo nikam neodchádza a prečo chce, aj dnes, žiť na Slovensku.

Rozpráva o svojom detstve, o rodičovstve, o coming-oute, a tiež o tom, čo mu dal vzťah s partnerom Alešom Votavom, ktorý zomrel na rakovinu.

Barbora sa pýta, ako Richard tvorí svoje prejavy na prostesty. Na čo dbá, keď ich píše a keď ich prednáša na námestí a ako podľa neho vznikajú zapamätateľné výroky a heslá.

Spomenuté v podcaste

  • Som Richard Stanke (Ján Štrasser) - kniha
  • Sme v pohode - predstavenie SND
  • Rodáci - predstavenie SND (už sa nehrá)

Hosť odporučil:

  • Pred očami západu - predstavenie SND
  • Ježiš z Montrealu - predstavenie SND

(00:00) Úvod

(01:41) Prečo sa občiansky angažuje?

(19:08) O detstve a o rodičovstve

(23:22) O vzťahu s Alešom Votavom a o jeho smrti

(45:15) O príprave na prostesty

(56:25) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Feb 08, 202456:60
128. Prečo ľudia pozerajú porno? Odpovedia psychologička a psychológ

128. Prečo ľudia pozerajú porno? Odpovedia psychologička a psychológ

Porno pozerá aspoň príležitostne väčšina mužov a rastie aj počet žien. Aké sú na to dôvody? A čo by mali dospelí ľudia vedieť o porne?

Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o sexualite a sexe v dlhodobom vzťahu.

Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa jednotlivcom aj párom a v rozhovore povedia, čo vidia v terapeutickej praxi: čo presne ľudí na porne láka, aká je úloha sexuálnych fantázií a tiež prečo majú ľudia často zábrany komunikovať svoje fantázie s partnerom či partnerkou.

Barbora sa pýta, ako sa dnes odborníci a odborníčky dívajú na tému závislosti od porna a rozoberú aj etickú stránku porna.

Spomenuté v podcaste:

Hosť a hostka odporučili:

  • Foreplay - podcast (Laurie Watson)
  • Rozdáme si to? - kniha (Mary Roach)

(00:00) Úvod

(02:26) Prečo ľudia pozerajú porno

(29:31) Čo vieme o etických problémoch v porne

(35:17) Aké máme možnosti, ak hľadáme sexy obsah

(40:02) Prečo sú ľudia neverní

(53:34) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Feb 01, 202454:24
127. O sexe v dlhodobom vzťahu s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom

127. O sexe v dlhodobom vzťahu s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom

Sex sa počas života veľakrát zmení. Je to dané nielen našou biológiou, ale aj prežívaním a životnými okolnosťami, ako je napríklad tehotenstvo, či narodenie detí.

Podľa odborníkov na psychosexuálnu terapiu sa dá väčšina problémov v oblasti sexu riešiť, ak ľudia dostanú možnosť v bezpečnom prostredí zreflektovať vlastné prežívanie a potreby a tiež potreby svojho partnera či partnerky.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o tom, čo potrebujeme všetci vedieť o sexe v dlhodobom vzťahu. Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia a psychoterapeuti, venujú sa jednotlivcom, aj párom, takže problémy v sexuálnej oblasti prinášajú ľudia do ich ambulancií často.

“Nikto sa sexuálne skúsený nenarodil,” vraví Števo v podcaste. “Všetci do toho vrastáme, zrejeme, vyvíjame sa, vytvárame si okolo toho rôzne fantázie. V dlhodobom vzťahu prechádza sex rôznymi fázami a je v poriadku aj to, ak je sex odsunutý na druhú, alebo štvrtú koľaj, lebo sú v živote aj dôležitejšie veci. Netreba z toho robiť tragédiu, treba tomu porozumieť a byť na to zvedavý," dodáva.

Barbora sa pýta, čo presne zvykne ľudí v sexe trápiť a ako s nimi Števo a Lenka hľadajú riešenia.

Hostia odporučili knihy:

  • Becoming Cliterate: Why orgasm equality matters and how to get it (Dr. Laurie Mintz)
  • Kniha o penise: Komplexná lekárska príručka o penise (Aaron Spitz)
  • Bez hanby o ohanbí (Ellen Stokken Dahl, Nina Brochmann

(00:00) Úvod

(01:55) Ako sa zmenil pohľad na sex v dlhodobom vzťahu

(9:16) Mýty a skripty ktoré komplikujú sex

(21:46) Aké mávajú ľudia sexuálne fantázie

(24:42) S akými problémami chodia na terapiu

(58:26) Ako pracujú terapeuti v dlhodobej terapii

(1:18:26) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jan 25, 202401:19:06
126. Rozumieť vlastným emóciám je dnes kľúčové (Anna Viľchová a Lenka Svoradová)

126. Rozumieť vlastným emóciám je dnes kľúčové (Anna Viľchová a Lenka Svoradová)

Prečo sa hnevám? Čo potrebujem? Čo ma baví? A kedy zažívam pokoj?

Väčšina z nás si tieto otázky nekladie - žijeme v zhone a nevnímame, aké sú dôležité. Často sa potom nevyznáme sami v sebe a je pre nás ťažšie porozumieť aj ľuďom naokolo.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so zakladateľkami Emocionálneho kompasu - programu, ktorý má deťom základných škôl hravou formou priblížiť emocionálne a sociálne zručnosti, ktoré potrebuje každý z nás pre spokojný a naplnený život.

Anna Viľchová a Lenka Svoradová sa zoznámili pred rokmi cez program Teach. Emocionálny kompas neskôr vyvinuli v spolupráci s tunajšími odborníčkami na duševné zdravie a vzdelávanie detí podľa overenej zahraničnej praxe.

"Rôzne štúdie hovoria, že emocionálne zručnosti, teda napríklad emočná regulácia, komunikácia, spolupráca sú najdôležitejšími zručnosťami pre súčasnosť, spolu s digitálnymi zručnosťami," vraví Lenka v podcaste.

"Digitálne zručnosti sa už do školského prostredia dostávajú a veľa sa o nich hovorí, školy vybavujeme počítačmi - ale stále sa nerozprávame o tom, čo budeme robiť, aby si deti spracovávali svoj hnev," dodáva.

Program Emocionálny kompas je dnes úspešne otestovaný na viacerých školách na Slovensku a je dostupný bezplatne ktorejkoľvek základnej škole u nás.

Anna a Lenka rozprávajú, ako to na hodinách Emocionálneho kompasu vyzerá, čo presne sa deti naučia, čo naň hovoria učitelia a učiteľky a čo si o ňom myslia rodičia.

Spomenuté v podcaste:Hostky odporučili knihy:

  • knihy psychologičky a výskumníčky Lindsay C. Gibson (napríklad: Adult Children of Emotionally Immature Parents)
  • Telo si pamätá (Bessel van der Kolk)
  • All About Love (Bell Hooks)


(00:00) Úvod

(02:09) Ako Anna a Lenka založili Emocionálny kompas

(10:39) Ako emocionálne zručnosti zlepšujú deťom život

(25:00) Ako si deti osvojujú tieto zručnosti v škole

(54:53) S kým vývíjali aktivity pre školy

(01:02:26) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jan 18, 202401:03:04
125. Psychológ Andrej Zemandl o párových témach: Niekedy je dobré vyvolať krízu

125. Psychológ Andrej Zemandl o párových témach: Niekedy je dobré vyvolať krízu

Každý z nás sa počas života vyvíja a mení, takže ak žijeme v partnerskom vzťahu, ktorý trvá desiatky rokov, žijeme s mnohými verziami seba, ale aj svojho partnera či partnerky.

Toto prináša do vzťahu výzvy, s ktorými sa potrebujeme priebežne vyrovnávať.

Čomu čelia ľudia v dlhodobých partnerských vzťahoch a ako vyzerá práca psychológa, ktorý im pomáha zorientovať sa v problémoch a hľadať riešenia?

V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom Andrejom Zemandlom, ktorý sa venuje sa jednotlivcom aj párom. Spolu s manželkou, psychologičkou Janou Zemandl robia vzdelávacie kurzy a vedú tiež profil Rodinná psychológia na instagrame, kde popularizujú poznatky užitočné pre páry a pre ľudí starajúcich sa o deti.

"Vo vzťahu je úplne v poriadku byť niekedy zmätený a nerozumieť, čo sa deje," vraví Andrej v podcaste. "Dôležité je vnímať udržateľnosť toho, čo je. Ak mi zviera žalúdok pri predstave, že takto budeme žiť aj o rok, je načase vyvolať krízu a povedať, že ja takto o rok fungovať nechcem."

V rozhovore vysvetlí, ako vo vzťahu kultivovať pocit bezpečia, budovať spojenie, ako riešiť svoje zlyhania a ako mať zo vzťahu dobrý pocit.

Spomenuté v podcaste:Hosť odporučil:

  • knihy britskej párovej terapeutky Sue Johnson (napríklad: Držme se pevně - párová terapie zaměřená na emoce)


(00:00) Úvod

(01:41) Ako sa zmenili očakávania od vzťahov

(08:20) Aké problémy prinášajú páry k psychológovi

(22:42) Ako vieme, že vzťah je príliš veľa práce

(01:11:14) Ako mať vo vzťahu príjemné pocity

(01:18:32) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jan 11, 202401:19:10
124. Ako kult krásy a mladosti komplikuje ženám život - s Magdou Frecer (repríza)

124. Ako kult krásy a mladosti komplikuje ženám život - s Magdou Frecer (repríza)

Ženy sú od detstva vystavované tisíckam rôznych odkazov o tom, že fyzická krása bude v ich živote veľmi dôležitá.

Prvé lekcie dostávame už ako bábätká, keď nám nasadia ružovú čelenku v snahe spraviť z nás dievčatko, ktoré sa bude ľuďom páčiť. Pokračuje to rozprávkami, v ktorých sú kladné ženské postavy krásne a ich cieľom je získať si priazeň muža a mať s ním vzťah.

Úzko vymedzené štandardy krásy presadzovala desiatky rokov aj filmová tvorba či reklamy na produkty, vďaka ktorým majú ženy schudnúť a mať krajšiu pleť.

Výsledkom sú nesplniteľné nároky na ženy a predstava, že sa potrebujeme neustále nejako zdokonaľovať, ak sa chceme realizovať a mať rešpekt.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatričkou a terapeutkou Magdou Frecerovou o vplyve štandardov krásy na prežívanie a na mentálne zdravie dievčat a žien.

Rozoberajú, ako sa počas ich života vyvíjali spoločenské normy a hovoria aj o sebe a o tom, ako na ne vplývalo ich blízke okolie. Hovoria aj o tom, čo je pre ne dôležité dnes, v prístupe k svojim deťom - a čo robia ako mamy, aby svojim dcéram pomohli cítiť sa vo svojej koži dobre.

Spomenuté v podcaste:

  • The Best Skin-Care Trick Is Being Rich⁠
  • Pamela - dokumentány film o Pamele Anderson (Netflix)
  • Jane Fonda in Five Acts - dokumentárny film o Jane Fonda (HBO)
  • Blonde - film o Marilyn Monroe (Netflix)
  • Hostka odporučila knihy:
  • Home Body: Mé tělo, můj chrám (Rupi Kaur)
  • Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy (Clarissa Pinkola Estés)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jan 04, 202401:13:09
123. Psychológ Andrej Jeleník o úzkosti a o tom, ako mu pomáha mindfulness

123. Psychológ Andrej Jeleník o úzkosti a o tom, ako mu pomáha mindfulness

Aké to je byť zraniteľný a porozprávať o tom, čím sme si v živote prešli?

V tejto epizóde Barbora Mareková pokračuje v rozhovore so psychológom, psychoterapeutom a odborníkom na mindfulness, Andrejom Jeleníkom.

Nedávno spolu rozobrali, ako sa v našej spoločnosti cítia chlapci a muži. Andrej povedal, aké témy prinášajú do terapie jeho mužskí klienti a hovoril aj o sebe - o tom, čo prežíval ako chlapec, ako sa cítil doma, v škole a ako sa cíti dnes, v roli manžela a otca.

V tejto epizóde Andrej rozpráva, prečo ho po prvom rozhovore zaplavili úzkosti. Barbora sa ho pýta, ako mu s ich zvládaním pomohli odborné znalosti - napríklad techniky mindfulness.

Vrátia sa aj k téme mentálneho zdravia chlapcov a mužov a Barbora sa pýta na hlbšie vysvetlenie toho, prečo majú muži potrebu navzájom súťažiť a ako sa prejavuje v bežnom živote.

Andrej hovorí, ako súťaženie komplikuje blízkosť a priateľstvá medzi mužmi, a povie, ako si v dospelosti hľadal hlboké priateľstvá s mužmi on sám.

Spomenuté v podcaste:

    Hosť odporučil knihy:

  • Keď detstvo bolí (Lindsay C. Gibson)
  • Keď už detstvo nebolí (Lindsay C. Gibson)


Kapitoly:

(00:00) Úvod

(02:27) Ako sa cítil po prvom rozhovore a čo s tým spravil

(29:39) Ako rozpoznať dobrý kurz mindfullness

(41:13) Súťaženie medzi mužmi a mužské priateľstvá

(01:11:00) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dec 28, 202301:12:08
122. Kňaz, manžel a otec Martin Kováč o katolicizme, ktorý sa nebojí dnešného sveta

122. Kňaz, manžel a otec Martin Kováč o katolicizme, ktorý sa nebojí dnešného sveta

Kresťanské cirkvi stoja pred viacerými výzvami - na jednej strane sa opierajú o tradície, no zároveň sú súčasťou demokratickej spoločnosti, kde ženy nechcú byť v podriadenej role a kde rešpekt a rovnosť chcú cítiť aj queer ľudia.

Okrem výziev, ktoré si cirkvi potrebujú u seba spracovať, však organizované náboženstvo nesie aj rôzne prvky ľudskej, psychologickej či umeleckej múdrosti, ktorá zas môže inšpirovať sekulárnu spoločnosť.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so starokatolíckym kňazom Martinom Kováčom o význame inštitúcií a o tom, čo sú silné stránky organizovaného náboženstva, napríklad v téme osamelosti, v téme pomoci ľuďom v núdzi či vedomejšieho prežívania rôznych míľnikov v našich životoch.

Martin porozpráva príbeh vzniku starokatolíckej cirkvi a povie, čo ho na nej lákalo.

„Tá otázka je, nakoľko má cirkev slepo opakovať, čo sa dialo v minulosti a nakoľko má pripustiť aj dialóg s dobou, vedou a s ľuďmi okolo seba. Nakoľko si ich pripustiť k telu a podrobiť kritike aj vlastnú vieru. A myslím si, že v tomto je starokatolícka tradícia špecifická, lebo ona pripustila dialóg s modernitou,“ vraví v podcaste.

Martin má manželku a dieťa, takže sa rozprávajú aj o manželstve - a o tom, či má táto inštitúcia dnes ešte stále význam.

Hosť odporučil knihu:

  • Slovensko a kultúra (Ján Lajčiak)


Kapitoly:

(00:00) Úvod

(02:42) Príbeh starokatolíckej cirkvi

(17:27) O dospievaní a začiatkoch v cirkvi

(34:02) Ako prvý krát sobášil lesby

(01:17:42) O manželstve a o otcovstve

(01:33:11) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dec 21, 202301:34:28
121. Ako vzniká narcizmus a ako vyzerá terapia, ktorá môže pomôcť (Lenka Uherová)

121. Ako vzniká narcizmus a ako vyzerá terapia, ktorá môže pomôcť (Lenka Uherová)

Čo je to narcizmus? A ako presne vzniká? Je pravda, že narcistický človek nedokáže úprimne empatizovať s inými a že empatiu iba predstiera?

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a psychoterapuetkou Lenkou Uherovou o tom, ako sa cíti človek ktorý má narcistické črty alebo narcistickú poruchu osobnosti.

„Empatizovať s inými vieme vtedy, keď sme dobre [emočne] zregulovaní. Ale narcistickí ľudia sú veľmi ľahko zaplavení emóciami, s ktorými nevedia, čo majú robiť. Nemajú vhodné stratégie regulácie a práce s emóciami,“ vraví Lenka v podcaste.

Barbora sa pýta, či je pri narcizme správne používať pojem „toxický človek“, ako vychádzať s narcistickými ľuďmi v rodine, blízkom okolí, či v práci a ako hovoriť o narcizme verejne činných ľudí - politikov, političiek a ďalších.

Lenka opisuje, aké postoje zvykne zaujať pri klientoch s narcistickým ladením osobnosti a ako vyzerá terapia, ktorá má šancu im pomôcť.

Hostka odporučila:

  • Narcismus - vnitřní žalář. Vznik poruchy, průběh a možnosti jejího překonání (Heinz-Peter Röhr)
  • Character Styles (Stephen M. Johnson)
  • Gone Girl (film, USA, r. 2014)


Kapitoly:

(00:00) Úvod

(01:58) Dá sa súcitiť s narcistickými ľuďmi?

(19:57) Ako vzniká narcizmus?

(33:36) Čo v kultúre podporuje narcizmus?

(56:27) Ako fungovať s narcistickými ľuďmi medzi nami?

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dec 14, 202301:12:04
120. O mentálnom zdraví chlapcov a mužov so psychológom Andrejom Jeleníkom

120. O mentálnom zdraví chlapcov a mužov so psychológom Andrejom Jeleníkom

Aké to je, byť v dnešnej spoločnosti mužom? A o prežívajú chlapci doma, v škole a medzi deťmi? A aké vzorce a presvedčenia si z toho odnášajú do dospelého života?

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Andrejom Jeleníkom o mentálnom zdraví chlapcov a mužov.

Andrej hovorí o svojom vlastnom živote a tiež o tom, s akými témami prichádzajú do terapie jeho klienti - muži. Ako prežívajú smútok, bezmocnosť, hanbu a aké stratégie používajú pri zvládaní pocitov hnevu.

"Pre mnohých mužov je krehkosť veľká výzva. Pre mňa boli výzvou oboje - aj krehkosť ale aj zdravá agresivita a prieraznosť," vraví Andrej v podcaste.

Rozprávajú sa o tom, ako v našej spoločnosti reagujeme na smútok a bolesť chlapcov a Andrej vysvetľuje, prečo sa toľko chlapcov začne v detstve odpájať od vlastnej bolesti, a tým neraz aj od bolesti iných.

Hosť odporučil knihy:

  • Život samá pohroma - Jak čelit stresu, nemoci a bolesti pomocí moudrosti těla a mysli (Jon Kabat-Zinn)
  • Skrytá spiritualita mužov (Matthew Fox)

(00:00) Úvod

(02:06) Prečo je pre mužov ťažké hovoriť o pocitoch

(10:30) Andrej o chlapčenstve a dospievaní

(52:39) O mužskej dospelosti, terapii a otcovstve

(01:04:57) Ako mužom pomáha mindfullness

(01:35:10) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dec 07, 202301:36:20
119. Ako sa ohľaduplne rozviesť, keď máme deti (s Janou Hofstädter a Idou Želinskou)

119. Ako sa ohľaduplne rozviesť, keď máme deti (s Janou Hofstädter a Idou Želinskou)

Bolesti sa pri rozvode asi nedá celkom vyhnúť, ale utrpeniu áno. Naše životy môžu byť raz znova spokojné a šťastné, ak my dospelí vieme, ako napĺňať potreby detí v čase rozvodu a po ňom, a ako sa postarať aj o seba.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Janou Hofstädter a Idou Želinskou, ktoré napísali knihu s názvom Dohodnime sa - Príručka férového rozvodu a života po ňom.

Janka je vydavateľka a k napísaniu knihy ju inšpirovala vlastná skúsenosť s rozvodom, Ida je sociálna poradkyňa a sprevádza rodiny v procese rozvodu ako odborníčka.

V podcaste hovoria, čo čaká rozvádzajúcich sa rodičov a ich deti a ako môžu dospelí sledovať najlepší záujem dieťaťa vtedy, keď ich partnerský vzťah nevyšiel.

Rozprávajú sa aj o úlohe ľudí z okolia rozvádzajúcej sa rodiny - starých rodičov, priateliek a priateľov, ktorí môžu v živote detí zohrať pozitívnu rolu - ak vedia, ako na to.

Hostky odporučili knihy:

  • Svet včerajška (Stefan Zweig)
  • Moruša (Iboja Wandall-Holm)
  • Medveď, ktorý tam nebol (Oren Lavie)

(00:00) Úvod

(02:35) Ako Janka a Ida napísali spolu knihu

(15:06) Janka a Ida o vlastných rozvodoch

(29:19) Aké sú výhody rozvodu? Čo ním získame?

(39:19) Ako do rodičovskej dohody zapojiť dieťa

(01:03:59) Ako si nastaviť vzťahy so širším okolím

(01:28:33) Záver

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.



Nov 30, 202301:29:42
118. Ste orchidea či púpava? O vysoko citlivých ľuďoch so psychologičkou Janou Ashford

118. Ste orchidea či púpava? O vysoko citlivých ľuďoch so psychologičkou Janou Ashford

Prečo sa niektorým ľuďom v živote darí, aj keď v detstve zažili viaceré ťažké veci? A prečo iným stres a traumatizácia spôsobujú v živote vážne problémy?

Prečo sú niektoré deti často choré? Prečo reagujú citlivejšie na stres, kritiku, ? Je to o prístupe rodičov, alebo je za tým aj čosi hlbšie?

Na tieto otázky máme dnes už vedecky podloženú odpoveď: odborník na zdravie detí, profesor Thomas Boyce o nich napísal knihu The Orchid and the Dandelion (Orchidea a púpava), v ktorej objasňuje, prečo reagujú rôzni ľudia na rovnaké podnety rôzne.

Prečo sú niektoré deti ako púpavy a dokážu vyrásť a kvitnúť prakticky kdekoľvek, a iné ako orchidey, takže reagujú citlivo na všetko, čo sa deje.

Barbora Mareková sa v podcaste Ľudskosť rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Ashford o fyzickom aj mentálnom zdraví vysoko citlivých ľudí.

Rozprávajú sa o vedeckom poznaní a Janka hovorí o svojich pozorovaniach z psychologickej praxe. Vysvetľuje, čo potrebujú deti - orchidey, aby v živote prosperovali a ako sa o seba môžeme postarať, ak sme vysoko citlivý dospelý.

Spomenuté v podcaste:

  • The Orchid and the Dandelion (Thomas Boyce)

Hostka odporučila aj knihu:

  • Vysoce citliví lidé - Jak vzkvétat ve světě, který vás zahlcuje (Elaine N. Aron)

Kapitoly:

(00:00) Úvod

(02:35) O knihe Orchidea a púpava

(05:58) Prečo majú rôzne deti v tej istej rodine iné detstvo

(12:48) V čom vidíme u detí rozdiely v citlivosti

(20:36) Prečo sa bojíme vidieť realitu svojho detstva

(31:14) Praktické rady pre malé aj veľké orchidey

(53:00) Záver

_  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.


Nov 23, 202353:40
117. Psychologička Ondrisová o občianstve: Väčšina z nás podceňuje svoju moc

117. Psychologička Ondrisová o občianstve: Väčšina z nás podceňuje svoju moc

Výročie novembra 1989 je pekná príležitosť na zastavenie sa a na spoločnú reflexiu.
Ako sa darí demokracii v ktorej žijeme? Čo sú výzvy dnešných dní? Ako sa o seba postarať, keď sa nám zdá, že svet ide zlým smerom. A čo môžme robiť, keď sme ľudia bez politickej funkcie?
V novej epizóde podcastu ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou, psychoterapeutkou a lektorkou Sylviou Ondrisovou o možnostiach, ktoré máme.
V lektorskej práci Sylvia pomáha ľuďom v rôznych profesiách rozpoznať svoju moc a začať ju efektívne využívať. Spolupracuje s lekárkami, učiteľmi, štátnymi úradníčkami či s ľuďmi vo firmách - ale dnes sa jej Barbora pýta na občianstvo.
"V našom jazyku, v našich asociáciách a predstavách je moc spojená s formálnou mocou," vraví Sylvia v podcaste. "Moc si predstavujeme ako politickú alebo moc autorít. A preto nemáme radi ten pojem, necítime sa okolo toho slova dobre. Máme veľa negatívnych zážitkov s tým, ako autority moc používajú. Ale toto je len jedna z foriem moci," vraví.
Rozoberú spolu, čo môžme robiť, ak sme nespokojní s vývojom v našej krajine. Ako sa môžme priblížiť ľuďom, ktorí vnímajú verejné dianie inak ako my. A ako môžeme vedomejšie narábať s mocou v blízkych vzťahoch a v našich rodinách.
"Jedna vec je vidieť makroprostredie, kde vytvárajú niečo politici. Ale druhá časť je, že my sa môžeme pozrieť aj na naše najbližšie okolie a na to, ako môžeme my sami žiť to, do čoho sme vkladali nádej pred voľbami a čo bola naša predstava Slovenska," vraví Sylvia.

Spomenuté v podcaste:

Moc bezmocných (Václav Havel)


Hostka odporučila:

Power: A User's Guide (Julie Diamond)
Ako chutí moc (Ladislav Mňačko)
Nikdy nie je neskoro (taliansky film o učiteľovi Albertovi Manzim)
A máme, čo sme chceli (český film)
Kung Fu Panda (animovaná rozprávka)


Kapitoly:
(00:00) Úvod
(01:26) Ako Sylvia prežívala november 89
(05:31) Ako sledovať verejné dianie keď je toho veľa
(21:06) Občianstvo a občianska moc
(39:48) Cítiť, že sme užitoční, nám pomáha
(01:05:38) Moc v rodinách a partnerských vzťahoch
(01:27:06) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Nov 16, 202301:27:44
116. Ako pri deťoch používať hranice, napraviť svoje chyby a ako mať doma pohodu

116. Ako pri deťoch používať hranice, napraviť svoje chyby a ako mať doma pohodu

Vychovávať deti bez trestov a bez manipulácie je niekedy celkom výzva. Najmä ak sme my sami, ako deti, rešpekt zo strany dospelých nezažili a učíme sa ho používať ako dospelí.
Pri menších deťoch môže aj obyčajný odchod z domu eskalovať do kriku a odmietania. Ak to dokážeme ustáť, reagovať pokojne a primerane, naše deti sa od nás naučia, že ťažké situácie je možné zvládnuť.
V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Vaškovou, ktorá sa venuje vzdelávacím aktivitám a rodičovskému poradenstvu v občianskom združení Metanoia Centrum.
“Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou nie je sa k nemu pridať do jeho chaosu, ale zostať v kľude a vtiahnuť ho do nášho pokoja,” vraví Zuzana v podcaste.
Rozprávajú sa o tom, ako sa ako rodičia môžeme postarať o dieťa a popri tom aj o seba. Ako dať svojim deťom nepodmienečnú lásku, a zároveň jasné a predvídateľné hranice.
“Deti potrebujú predvídateľnosť. Potrebujú vedieť, čo sa bude diať a že nie sú obeťou náhod toho dňa, ale majú od nás pôdu pod nohami,” vraví Zuzana.
“Keď sa deťom bojíme stanoviť hranice, často sú za tým naše zranenia. Napríklad preto, že rodič potreboval ochrániť sám seba a bál sa straty vzťahu. A toto je pocit, ktorý zneisťuje nás rodičov, ale zneisťuje aj naše dieťa.”
Zuzka vysvetlí, čo môžeme robiť, keď, ako rodičia, niečo nezvládneme. Preberanie zodpovednosti za zlyhania naše deti učí, že chyby robí každý človek a že s tým vieme žiť.
Rozoberú tiež, ako si do ťažších dní s deťmi priviesť viac pohody.
“Rodičovstvo je ťažké, lebo nás naňho nikto nepripravuje. No podľa mňa je to zároveň jedna z najkrajších životných príležitostí, ako môžeme my sami rásť,” vraví Zuzana.

Hostka odporučila knihy:
- Efekt pripútania - Ako väzby vytvorené v útlom detstve ovplyvňujú naše vzťahy v dospelosti (Peter Lovenheim)
- Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy)

Kapitoly:
(00:00) Úvod
(02:29) Rodičovstvo je ťažké pre každého
(09:08) O záťažových situáciách s deťmi
(18:01) Keď deti robia veci “naopak”
(27:22) Ako stanovovať hranice
(45:29) Ako robiť nápravu keď zlyháme
(01:13:36) Záver

_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Nov 09, 202301:14:23
115. Karolína Koščová o práci v Bruseli, o rozvode a o single živote po tridsaťpäťke

115. Karolína Koščová o práci v Bruseli, o rozvode a o single živote po tridsaťpäťke

V minulosti sa od nás očakávalo, že si v mladej dospelosti nájdeme manžela alebo manželku a budeme mať deti. Iné scenáre boli vnímané podozrievavo.

Dnes sa do vzťahov tlačiť nemusíme a môžeme si vybrať, čo nás napĺňa. Môžeme sa ponoriť do práce, ktorá nám dáva zmysel, môžeme cestovať a hlbšie rozvíjať svoje priateľstvá.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Karolínou Koščovou, ktorá žije v Bruseli, kde pracuje ako asistentka europoslanca.

Karolína rozpráva o svojej práci v Európskom parlamente a o ľuďoch, ktorí zastupujú Slovensko.

Ako vníma vlastenectvo? Čo je dnes v záujme Slovenska? A čo sa dá robiť s krízou dôvery v inštitúcie, ktorá trápi ľudí žijúcich na Slovensku?

Počas pandémie sa Karolína rozviedla. Hovorí o dôvodoch, ktoré viedli k rozvodu a o tom, ako toto obdobie prežívala. Rozpráva o terapii, o single živote po 35-ke a tiež o tom, akú má skúsenosť s datingovými appkami.

Hostka odporučila:

It’s Me, Tinx - Podcast o tom, prečo je dnes ťažké byť single

Die Sache mit der Liebe - Dvaja pároví terapeuti rozoberajú otázky moderných vzťahov za pomoci vedeckých poznatkov

Kapitoly:

(00:00) Úvod

(01:53) O práci v európskom parlamente

(14:04) O eurposlancoch a poslankyniach zo Slovenska

(17:27) Ako sa dá zvyšovať dôvera v inštitúcie

(34:37) O dospievaní v Banskej Bystrici

(37:54) O manželstve a rozvode

(45:26) O datingu a datingových appkách

(59:55) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Nov 02, 202301:00:42
114. Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (psychologička Mária Vargová)

114. Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (psychologička Mária Vargová)

Šikanovanie môže mať vážny dopad na prežívanie detí a aj na to, aký výkon podávajú v škole. Môže ovplyvniť naše výsledky, naše možnosti sebarealizácie a aj náš sebaobraz na roky dopredu.
Mnohé školy dnes už berú šikanovanie vážne a zavádzajú rôzne formy prevencie riešenia následkov. O téme sa viac hovorí aj preto, že niektoré prípady šikanovania sa objavujú v médiách.
Pozornosť sa pritom orientuje dominantne na deti, ktoré sú obeťou šikanovania. Deti, ktoré sa šikanovania dopúšťajú, zostávajú nepochopené.
Prečo majú niektoré deti potrebu šikanovať iné deti? A ako im dospelí vedia pomôcť zreflektovať svoje správanie a zmeniť ho?
Barbora Mareková sa v podcaste Ľudskosť rozpráva so psychologičkou Máriou Vargovou, ktorá je zároveň riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch.
“Dieťa, ktoré sa dopúšťa šikanovania môže v rodinnom prostredí, na krúžku, v športovom tíme alebo medzi rovesníkmi zažívať veľmi silný pocit frustrácie,” vraví Mária v podcaste. “Môže byť obeťou šikany v inej skupine a potom si túto agresivitu, frustráciu a bolesť prináša do inej skupiny tak, že šikanuje iné deti.”
Mária vysvetlí, aký postoj zaujať, ak sme učiteľkou, alebo rodičom dieťaťa, ktoré sa dopúšťa šikanovania.
S Barborou rozoberú aj to, čo zažili na školách, keď boli deťmi a ako to vnímajú teraz, po rokoch.
“Reakcie dospelých na šikanovanie sú veľmi dôležité. A v niektorých prípadoch oveľa dôležitejšie, ako samotné násilie, ktoré prebieha medzi deťmi,” vraví Mária. “Lebo reakcie dospelých nám hovoria o tom, ako by to malo byť.”

Hostka odporučila knihu:
- Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa (Fredrik Backman)

Kapitoly:
(00:00) Úvod
(01:38) Šikanovanie a mentálne zdravie detí aj dospelých
(11:47) Osobné zážitky z detstva
(19:52) Čo je šikanovanie a kto zaňho nesie zodpovednosť
(26:52) Prečo sa deti dopúšťajú šikanovania
(47:47) Ako postupovať, keď sme v roli rodiča
(01:19:58) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Oct 25, 202301:20:46
113. Baša Števulová: Nechcem byť chudá. Chcem mať silu a cítiť sa dobre

113. Baša Števulová: Nechcem byť chudá. Chcem mať silu a cítiť sa dobre

Všetci vieme, že pohyb zlepšuje naše fyzické aj mentálne zdravie, no mnohí sa aj tak nehýbeme.
Často je to preto, že toho máme v živote priveľa a šport vnímame ako bonus navyše. Možno sa nám nepodarilo nájsť si pohyb, ktorý nás láka - k športu nás možno nikto nikdy neviedol a dnes teda nevieme, kde začať.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s bývalou profesionálnou snowboardistkou Bašou Števulovou o tom, čo nám bráni nájsť si pohyb, ktorý nám vyhovuje a aké máme možnosti, ak to chceme zmeniť.
Baša rozpráva, akým športom sa venovala keď bola tínedžerka a mladá dospelá. Hovorí aj, ako sa menila jej chuť športovať, keď otehotnela, a ako sa cítila po pôrode.
Dnes sa Baša živí ako podnikateľka, má vlastnú značku oblečenia, takže na šport si musí nachádzať čas popri práci a deťoch.
Hovorí, čo jej pomáha vstať z gauča, ako to má podelené doma s partnerom a ako do športovania zapája svoje deti.

Hostka odporučila knihu:
Can't Hurt Me (David Goggins)

Spomenuté v podcaste:

Mr. Anatoly (Vladimir Shmondenko)
Stefi Cohen
Annie Thorisdottir
Simona Kozerawski

KAPITOLY:
(00:00) Úvod
(02:21) O odchode z profesionálneho športu
(09:22) Rodové stereotypy v športe
(14:30) Ako šport zlepšuje mentálne zdravie
(21:07) O silovom tréningu
(28:42) Šport v tehotenstve, po pôrode a popri deťoch
(49:38) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Oct 18, 202350:26
112. Psychologička o ADHD u dospelých: Inak sa prejavuje u mužov a inak u žien

112. Psychologička o ADHD u dospelých: Inak sa prejavuje u mužov a inak u žien

V minulosti sa odborníci nazdávali, že ADHD je choroba detí, ktorá sa v dospelosti vytratí.

Novšie výskumy však ukázali, že symptómy tejto poruchy si do dospelosti ponesie väčšina ľudí s ADHD, s tým, že viaceré sa môžu počas dospievania zmeniť, čo zvykne neskôr komplikovať odhalenie ADHD.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou, ktorá sa venuje dospelým ľuďom s ADHD.

“Pri dieťati s ADHD sa hyperaktivita prejavuje tak, že sa hýbe a skáče, nevie zostať v kľude, a potrebuje niečo robiť rukami či nohami,” vraví Michaela v podcaste. “Ale vplyvom socializácie sa tá hyperaktivita postupne zvnútorňuje a začne byť o neustálom pocite stresu. Pocite, že sa niekam ponáhľame, niečo nestíhame, že sme stále v behu alebo v pocite ohrozenia.”

Z tohto dôvodu sa v dospelosti u ľudí s ADHD zvykne objavovať viacero pridružených problémov ako sú úzkosti, problémy so spánkom či depresia.

Podľa medzinárodných výskumov má ADHD okolo 5 percent ľudí, takže na Slovensku môže mať symptómy tejto poruchy až okolo 200-tisíc ľudí. Ku skríningu sa však dostane len minimum z nich.

Porucha je do veľkej miery dedičná - ak má ADHD dieťa, je vysoká šanca, že ju má minimálne jeden z jeho rodičov. Aj preto odhalia dospelí ľudia vlastné ADHD často tak, že sa k správnej diagnostike dostalo ich dieťa.

“Ženy odhalia vlastné ADHD často až vtedy, keď sú matkami. Dovtedy svoj život nejako zvládali, ale v momente, keď majú vytvoriť režim a štruktúru ešte aj svojmu dieťaťu, tak v tom začnú zlyhávať a nabaľuje sa k tomu veľký stres,” vraví Michaela v podcaste.

“Niektoré zdroje uvádzajú, že vek dožitia ľudí s ADHD je až o 13 rokov nižší ako pri bežnej populácii. Takže aj preto je veľmi dôležité o tejto téme hovoriť,” dodáva.

V podcaste rozoberieme aj to, v čom sa líšia prejavy ADHD u mužov a u žien, ako tieto rozdiely vznikajú a Michaela vysvetlí, ako vyzerá odborná pomoc, ktorá funguje.

“Ľuďom, ktorí sa dajú zdiagnostikovať a dostanú pomoc, sa kvalita života zlepší markantne,” dodáva.


Hostka odporučila knihy:

  • Taking Charge of Adult ADHD (Russell A. Barkley)

  • When an Adult You Love Has ADHD: Professional Advice for Parents, Partners, and Siblings (Russell A. Barkley)

KAPITOLY:

(00:00) Úvod

(02:42) Ako vyzerá život dospelého s ADHD

(23:57) Ako odlíšiť ADHD od vývinovej tramatizácie

(31:20) V čom je iné ADHD u mužov a u žien

(40:58) Čo sú príčiny vzniku ADHD

(56:02) V čom spočíva terapia pri ADHD

(01:13:14) Záver

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Oct 11, 202301:14:23
111. Roman Samotný o dospievaní, o terapii a o význame párties

111. Roman Samotný o dospievaní, o terapii a o význame párties

Dvanásteho októbra uplynie rok od útoku na Zámockej, pri ktorom vrah zabil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha a zranil Radku Trokšiarovú v bratislavskom bare Tepláreň.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s majiteľom Teplárne Romanom Samotným o tom, ako posledný rok prežíval a ako sa popri tom staral o svoje mentálne zdravie. Roman hovorí, vďaka čomu dokázal verejne vystupovať aj v takejto hraničnej situácii a stáť si za hodnotami, ktorým verí.

Rozpráva aj o podpore, ktorú mal od blízkeho okolia a o terapii, ktorú absolvoval - nielen po vražde, ale aj v minulosti, keď ho, ako mladého dospelého, trápili úzkosti.

Barbora sa pýta aj na dospievanie a na to, čo ho v živote formovalo. Čo ho lákalo počas štúdia na vysokej škole a čo, neskôr, v práci.

Pred útokom na Zámockej sa Roman venoval queer aktivizmu a organizoval eventy a párties - v podcaste vysvetľuje, v čom vidí ich hodnotu.

“Podľa mňa podceňujeme význam párties,” vraví. “Pre mladých ľudí je to miesto, kde sa uvoľnia a kde zažívajú vzťahy. To dôležité je, že je to nízkoprahový priestor, ktorý je otvorený pre každého. Ľudia sú tam vytrhnutí z bežného systému fungovania a pravidlá hry sú tam iné. Je to teda šanca prelomiť osamelosť,” dodáva.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

  • Zen a umění údržby motocyklu (Robert M. Pirsig)
  • LILA zkoumání morálních zásad (Robert M. Pirsig)

Kapitoly:

(00:00) Úvod

((02:32) Ako Roman prežil posledný rok

(07:50) Ako vníma prácu médií, ako respondent

(13:44) Kto mu je v živote oporou a čo zažil v terapii

(33:59) O dospievaní a o cirkvi

(42:01) Čo v nás je kultúra a čo sme my

(52:53) Ako nám v živote pomáhajú parties

(01:13:23) Záver

_ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Oct 04, 202301:14:31
110. Tomáš a Stanka Cifroví o smrti bábätka a o tom ako každému z nich pomohla terapia

110. Tomáš a Stanka Cifroví o smrti bábätka a o tom ako každému z nich pomohla terapia

Tomáš so Stankou žijú v Bruseli spolu s dcérkou Sárou. Pred vyše rokom sa tešili na svoje druhé dieťa, no v 38. týždni Stankinho tehotenstva ultrazvuk ukázal, že ich synček Oskar nežije.
Stanka s Tomášom opisujú, ako vyzeral jeho pôrod a následná rozlúčka s ním. Hovoria aj, ako stratu súrodenca prežívala malá Sára.
“Na začiatku som mala obrovské výčitky,” vraví Stanka v podcaste. “Rozoberala som každú minútu pred jeho smrťou, lebo asi ako každá matka, ktorej zomrie dieťa, aj ja som rozmýšľala, či som to nejak nezapríčinila. A na tomto sme so psychologičkou pracovali na začiatku - aby som sa neobviňovala, lebo to nebolo zapríčinené mnou. No a potom sme riešili aj to, aby som to nevyčítala ani okoliu.”
V rozhovore Stanka a Tomáš striedavo opisujú situáciu - každý zo svojho uhla a hovoria, v čom prežívali synčekovu smrť inak a prečo sa začali od seba vzďaľovať.
“Náš vzťah dosť trpel tým, že Tomáš sa z toho už chcel dostať a ja som si to, naopak, chcela pripomínať. A bolo to pre nás veľmi ťažké sa o tom rozprávať, lebo on sa tej téme vyhýbal a ja som sa zas pýtala, že s kým sa mám o tom teda rozprávať? Veď to bolo naše dieťa,” vraví Stanka.
“Pomohlo nám až to, že sme si, každý, našli svojho psychológa. Až toto nás zblížilo,” dodáva.
“Ja som taký, že emócie mám v sebe vo vnútri a neviem ich vyjadrovať. Väčšinou, keď ich vyjadrujem, tak plačem. A môj terapeut mi s týmto veľmi pomohol. Umožnil mi pozrieť sa do seba a rozumieť tomu, čo sa so mnou deje, že je to ok a že to má svoj čas,” vraví Tomáš.
Opisujú zážitky z terapie, ale aj interakcie s okolím. Vysvetľujú, čo všetko bolo pre nich zraňujúce a čo im, naopak, pomáhalo bolesť ošetrovať a posúvať sa bližšie k sebe.

Hostia odporučili knihy:

- An Exact Replica of a Figment of My Imagination (Elizabeth McCracken)
- It's Ok That You're Not Ok - Meeting Grief and Loss in a Culture That Doesn't Understand (Megan Devine)
- Spirit babies (Walter Makichen)
- Raising a Secure Child (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell)

Kapitoly:
(00:00) Úvod
(02:40) O živote v Bruseli
(07:04) O tehotenstvách a pôrodoch
(24:37) O lúčení sa s bábätkom Oskarom
(50:20) O smútení
(01:01:51) O reakciách okolia a o tom, čo pomáha rodičom
(01:26:59) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Sep 27, 202301:27:56
109. Psychologička: Pri traumatizácii v detstve si obeť neraz osvojí videnie páchateľa

109. Psychologička: Pri traumatizácii v detstve si obeť neraz osvojí videnie páchateľa

Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore so psychologičkou a psychoterapeutkou Hanou Vojtovou. V prvej časti rozhovoru Hana vysvetlila, ako vzniká takzvané disociatívne prežívanie, ktoré je následkom traumatizácie v detstve. Ide o obranný mechanizmus, keď sa deti naučia odpájať sa od fyzických alebo aj psychických podnetov.
V dnešnej epizóde Hana vysvetľuje, ako terapeutky a terapeuti pomáhajú dospelým ľuďom takéto odpájanie sa uzdraviť.
“V psychotraumatológií sa vždy dívame na to, ako môže to, s čím človek prichádza, súvisieť s tým, čo zažil. A aké majú tie veci, ktoré zažil a nespracoval, teraz dôsledky,” vraví Hanka v podcaste.
“A keď toto začíname objavovať, tak sa aj u komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy (CPTSP) a aj u disociatívnej poruche identity (DID) začína objavovať niečo ako problematické detstvo alebo vyrastanie - zväčša je to dysfunkčná rodina alebo týranie, zanedbávanie a niekedy aj sexuálne zneužívanie. U ľudí s DID to môže byť tak, že tieto veci mohli byť dokonca aj úplne zabudnuté a začínajú objavovať až v priebehu terapie. Alebo sa objavili pred terapiou, ale nejakým nečakaným spôsobom. Tie spomienky sú často uložené vo vrstvách, že najprv sa objavia tie, v uvodzovkách, najnevinnejšie, a až postupne sa dostávame k tým naozaj ťažkým zážitkom,” dodáva.
Hanka rozpráva o tom, ako sa diagnostikuje a lieči aj takzvaná disociatívna porucha identity (DID), ktorá je najzávažnejším následkom následkom traumatizácie v detstve, aký dnes poznáme.
Vysvetlí tiež, prečo si traumatické zážitky z detstva nemusíme pamätať, a ako vyzerá proces ich postupného odkrývania. Rozprávajú sa aj o takzvanej identifikácií s páchateľom - teda o tom, prečo máme my ľudia sklon brániť človeka, ktorý nám v detstve ubližoval a preberať jeho vysvetlenia a názory na to, čo sa dialo alebo deje.
Spomenuté v podcaste:
Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová)
Hostka odporučila knihy:
Pema Chödrön (autorka) - všetky knihy a prednášky dostupné na internete
Kapitoly:


(00:00) Úvod
(01:58) Ako sa lieči disociatívne prežívanie
(12:40) Ako sa odhaľuje disociatívna porucha identity
(24:18) práca s rôznymi časťami osobnosti
(35:25) prečo sa bojíme vidieť realitu svojho detstva
(48:34) Ako pracujú terapeuti v dlhodobej terapii
(01:18:51) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
Sep 20, 202301:19:44
108. Psychologička: Na krutých rodičov sa naviažeme ešte silnejšie ako na láskavých

108. Psychologička: Na krutých rodičov sa naviažeme ešte silnejšie ako na láskavých

Človek má biologicky danú potrebu vzťahovej väzby. Keď sa narodíme, potrebujeme, aby sa o nás staral aspoň jeden dospelý človek, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, ktorý vníma naše potreby a dokáže na ne primerane reagovať.


Väčšina z nás zažila vo vzťahovej väzbe rôzne druhy traumatizácie. Niektoré sú ľahšie a zvládneme sa s nimi vysporiadať aj bez odbornej pomoci, no sú medzi nami ľudia, ktorí zažili v detstve veľkú dávku zanedbávania a krutosti a v dospelosti pociťujú následky, ktoré im komplikujú život.


V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Hanou Vojtovou o disociácii a disociatívnom prežívaní, ktoré je sprievodným javom traumatizácie z detstva. Ide o akési vnútorné odpojenie od fyzických či psychických podnetov, ktoré iní ľudia vnímajú.


Hana Vojtová patrí k našim najrešpektovanejším odborníčkam v oblasti psychotraumatológie.


V podcaste opisuje, ako vyzerá disociatívne prežívanie po traumách, ktoré boli menej závažné, ale aj to, ako sa prejavujú naozaj vážne následky traumatizácie. Hovorí aj o tom, ako vzniká takzvaná disociatívna poruchy identity (DID), čo je najvážnejšia posttraumatická porucha, akú dnes poznáme.
Táto porucha vzniká v detskom veku a dochádza pri nej k vnútornému rozčleneniu na viacero častí, ktoré sa nemusia navzájom vôbec vnímať. Navonok sa to prejavuje napríklad cez výpadky pamäte.


Hana vysvetľuje, ako u detí k tomuto rozčleneniu dochádza a ako sa prejavuje v dospelosti. Vysvetľuje tiež, prečo sú deti veľmi zraniteľné vo vzťahu k dospelým, ktorí sa o nich starajú.


“Dieťa sa naviaže aj na takého rodiča, ktorý jeho potreby napĺňať nedokáže alebo mu dokonca škodí,” vraví v podcaste.


“Keď je opatrovateľ zároveň zdrojom strachu, hrôzy, bolesti, tak v tom dieťati sa to strašne bije. Nevie si povedať, že dobre, tento človek je nebezpečný, naňho sa teda nenaviažem. Je to dokonca naopak: v okamihu ohrozenia sa naša potreba naviazať sa stupňuje, takže na opatrujúcu osobu sa naviažeme aj keď je pre nás nebezpečná. Je to taký zvláštny paradox, ale on vlastne vysvetľuje aj dôvod, pre ktorý od ľudí, ktorí nás týrali, nevieme odísť. Tá väzba na nich je často dokonca silnejšia, ako aj na opatrujúcich a láskavých rodičov - práve kvôli tomu, že vzniká v extrémnych momentoch, keď je potreba naviazať sa veľmi silná,“ dodáva Hana Vojtová.


Spomenuté v podcaste:

- Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová)

- 104. Psychiatrička Kaščáková: Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj osobnosť (staršia epizóda podcastu Ľudskosť)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Sep 13, 202301:08:47
107. So psychiatričkou o anonymných alkoholikoch a o skupinách pre ich blízkych

107. So psychiatričkou o anonymných alkoholikoch a o skupinách pre ich blízkych

Aj na Slovensku sa postupne rozrastá koncept svojpomocných 12 krokových skupín, ktorý vznikol pred vyše 80 rokmi v USA. Pôvodne vznikol pod názvom anonymní alkoholici a dodnes sa väčšina týchto skupín sa zameriava na alkoholičky a alkoholikov, ktorí sa pokúšajú abstinovať.

12 krokov však postupne začali využívať aj ďalšie skupiny ľudí, s iným typom problémov. Niektoré skupiny sú tu pre ľudí, ktorí vyrástli v dysfunkčných rodinách, s rodičom závislým od alkoholu, a trpia následkami traumatizácie. Ďalšie sa zameriavajú na ľudí, ktorí žijú s alkoholikom v manželstve, či inom blízkom vzťahu (Al-Anon) a trpia takzvanou spoluzávislosťou, teda predstavou, že alkoholikovi dokážu pomôcť a zachrániť ho. Iné zas pomáhajú deťom alkoholikov (Alateen).

Barbora Mareková sa bola na jednu z týchto skupín pozrieť a v novej epizóde Ľudskosti sa o svojich pozorovaniach rozpráva so psychiatričkou Martinou Paulinyovou.

“Alkoholik sa postupne stáva ťažko dysfunkčným,” vraví Martina v podcaste. “Mení sa jeho správanie, prestáva byť spoľahlivým, funkčným a celé jeho okolie tým trpí a snaží sa ho zachrániť, zmeniť a snaží sa mu pomôcť.”

Vysvetľuje, ako koncept svojpomocných skupín vznikol a čo nám o ich účinnosti hovorí aktuálne vedecké poznanie. Priblíži 12 krokov, na ktorých program stojí a v čom, podľa nej, môže spočívať ich terapeutická hodnota. Rozprávajú sa o výhodách svojpomocných skupín a o prípadných rizikách.

“Ten program využíva podobné princípy ako skupinová psychoterapia a ľudia sa tam cítia veľmi prijatí,” vraví Martina. “Je tam priateľská atmosféra a prichádza tam ku kolektívnej skúsenosti a možnosti učiť sa od druhých. Ľudia získavajú informácie o alkoholizme a obnovuje sa tam aj ich sebaúcta.”

Spomenuté v podcaste:

- My name is Bill (film, r. 1989) - When Love Is Not Enough: The Lois Wilson Story (film, r. 2010)

Hostka odporučila knihy:

- Anonymní Alkoholici (kolektív anonymných autorov/iek)

- Koniec spoluzávislosti (Melody Beattie)

- Dýchat pod vodou (Richard Rohr)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠

_

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod + Čo o svojpomocných skupinách hovorí veda

(10:15) O čo ide v týchto skupinách a aké existujú

(17:11) história svojpomocných skupín

(24:43) čo je to spoluzávislosť a čo je dar zúfalstva

(26:53) O čom je 12 krokov a aké majú skupiny pravidlá

(48:08) Tip na literatúru

(50:28) Záver

Sep 06, 202351:20
106. Paťa Jarjabková o menopauze, partnerskom živote vo vyššom veku a o smrti

106. Paťa Jarjabková o menopauze, partnerskom živote vo vyššom veku a o smrti

V novej epizóde podcastu Ľudskosť Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s Paťou Jarjabkovou. Minulý týždeň sa rozprávali o Patinom detstve, o práci v televízii, o prvom manželstve a jeho smutnom konci - a v tejto epizóde sa Barbora pýta na súčasnosť.

Paťa rozpráva o tom, ako prežíva starnutie a zmeny svojho tela, hovorí o menopauze, ale aj o intimite vo vyššom veku.

Vo svojej aktuálnej práci Paťa sprevádza ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu. “Každý sa bojí smrti,” vraví Paťa v podcaste. “Takže smrť sme zamietli pod koberec, ale každého to čaká a myslím si, že keby sme to znova vrátili do života, tak by sme mnohé veci urobili ináč, lebo by sme vedeli, že nič nie je len teraz a v našom živote ten koniec je. Takže by sme viac rozmýšľali nad tým, čo robíme.”

Hovorí, čo si odniesla z kurzov, kde sa vzdelávala ako dula pre umierajúcich, a ako zážitky s jej klientami a klientkami prehĺbili jej vlastné prežívanie, a tiež jej rozhovory s manželom.

“Veľa sa tam učím. Učím sa pokore, lebo musím byť ticho, musím byť trpezlivá a musím prijať, že mi to nejde. A pritom sa teším, že som s tými ľuďmi, lebo niečo dávam, ale pritom aj veľa dostávam,” vraví Paťa.

Rozpráva aj o tom, čo prežívajú jej klienti a klientky - teda ľudia, ktorých život sa blíži ku koncu - a aké veci sa im v tomto období vyplavujú na povrch. Vysvetľuje, čo z týchto zážitkov, podľa nej, vyplýva pre nás všetkých, prečo je dôležité nepopierať ťažké veci, ktoré sa nám počas života stali ale naopak, konfrontovať sa s nimi, spracovávať ich priebežne, kým na to ešte máme silu a čas.

“Keby sme celý život so sebou takto pracovali, komunikovali si to a príjmali sa takí, akí sme, mali by sme omnoho menej tých tráum a zranení, ktoré musíme v tom starom období zrazu upratovať. A keby sme chodili za terapeutmi, mali by sme vyriešené trebárs aj znásilnenie, alebo stratu, alebo haváriu, omnoho menšiu nálož by sme si niesli do toho absolútneho starnutia a starli by sme spokojne, príjmali by sme sa, lebo celý život máme šancu sa to učiť, že áno, takto to je a príjmam to,” dodáva Paťa v podcaste.

Hostka odporučila knihy:

- Umění rozhovoru o konci života (Angelo E. Volandes)

- Máme konec na paměti? Umírání, smrt a moudrost v době popírání (Kathryn Mannix)

– Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.  (00:00) ÚVOD + O starnutí, menopauze a intimite vo vyššom veku

(14:11) Ako sa Paťa dostala k práci duly pre umierajúcich

(34:30) O psychoterapii pre ľudí vo vyššom veku

(48:08) Čo nás čaká po smrti

(01:02:47) Umieranie v tunajšom zdravotníckom systéme

Jul 26, 202301:12:11
105. Paťa Jarjabková o rozvode, o krízovom centre a o druhom, šťastnom manželstve

105. Paťa Jarjabková o rozvode, o krízovom centre a o druhom, šťastnom manželstve

Poznáme ju ako bývalú moderátorku detských programov, divadelnú herečku, neskôr sa živila ako poslanecká asistentka, či realitná maklérka a dnes sa venuje ľuďom, ktorých život sa blíži ku koncu.
V podcaste Ľudskosť Patrícia Jarjabková rozpráva o rodine, v ktorej vyrástla, o štúdiu a aj o tom, ako sa dostala k práci v televízii.
Hovorí aj o začiatkoch vzťahu s prvým manželom a o tom, ako prežívala materstvo s dvoma deťmi - synom Ondrejom a dcérkou Miškou, u ktorej sa v rannom veku potvrdilo zdravotné znevýhodnenie.
Spomína si na obdobie, keď si prvý krát pripustila, že jej vtedajšieho manžela trápi alkoholizmus a vysvetľuje, ako jeho ochorenie časom začalo ovplyvňovať aj ju. Hovorí, ako sa dostala k terapii, kedy sa rozhodla, že odíde bývať do krízového centra a ako následne prežívala rozvod.
“Môj syn Ondrej mal vtedy 15 rokov, išiel práve na strednú školu,” vraví Paťa v podcaste. “Ja som sa v tom čase snažila saturovať a zachraňovať najmä Mišku, lebo som sa hrozne bála, ako jej vysvetlím, že odchádzame od ocka, ktorého ona miluje a ktorého som aj ja mala rada. A snažila som sa im to vysvetľovať tak, že ocko je chorý. Že toto už nie je ten náš ocko ktorého sme tak veľmi mali radi. Ale pritom som asi mala oveľa viac saturovať Ondreja, ktorý bol v puberte a ktorému sa úplne všetko zrútilo, pretože zrazu otec, o ktorom mal veľmi vysokú mienku a ktorého obdivoval, sa mu v okamihu zosypal.”
Krátko pred päťdesiatkou sa Paťa vydala znova, tentokrát šťastne. Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa má dnes, a čo ju naučili obe jej manželstvá.

Hostka odporučila:
- Všetky úžasné veci (divadelné predstavenie)

– Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
– Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
– Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

(00:00) ÚVOD + Paťa o náhrávaní svojej relácie s Kukom
(11:04) Ako pokračoval jej život po odchode z televízie
(20:08) V akej rodine Paťa vyrástla
(33:47) O prvom manželstve, o rodičovstve a o rozvode
(01:04:58) O súčasnom manželstve a o tom ako vníma vzťahy
Jul 19, 202301:19:16
104. Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj našu osobnosť (s Natáliou Kaščákovou)

104. Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj našu osobnosť (s Natáliou Kaščákovou)

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy popísali vedkyne a vedci v druhej polovici minulého storočia. Najprv to bolo u vojnových veteránov a u preživších sexuálneho násilia, no neskôr si začali všímať, že symptómami traumatizácie trpia aj ľudia, ktorí vojnu, či sexuálny útok nezažili. Ďalšie výskumy viedli k zisteniu, že traumatizujúci býva aj dlhodobý stres, ktorý zažívame ako deti a pred ktorým nevieme uniknúť.

Tento typ stresu ovplyvňuje vývoj nášho mozgu, centrálnej nervovej sústavy, naše osobnostné nastavenie a aj našu odolnosť voči stresu, ktorý zažívame neskôr, ako dospelí. Odborníci tieto symptómy traumatizácie označujú pojmom komplexná posttraumatická stresová porucha (CPTSP). V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychiatričkou, psychoterapeutkou a výskumníčkou Natáliou Kaščákovou o tom, ako presne komplexná traumatizácia vzniká, a aké má neskôr symptómy.

„CPTSP vzniká v detstve,” vraví Natália Kaščáková v podcaste. „Je to vtedy, keď dieťa zažíva chronický stres v podobe emočného, psychického týrania, alebo sexuálneho zneužívania, alebo to môže byť aj z dôvodu emočného, či fyzického zanedbávania. Ide tu však o opakované situácie, kedy zároveň nedochádza k náprave, takže dieťa je neustále vystavované hrozbe a postupne sa týmto situáciám prispôsobí."

V roku 2019 pridala Svetová zdravotnícka organizácia Komplexnú posttraumatickú stresovú poruchu aj na oficiálny zoznam diagnóz. Natália vysvetlí, ako táto zmena pomohla zlepšiť jej terapeutickú prácu s pacientami a pacientkami.

„Mne osobne to veľmi pomohlo pochopiť niektoré veľmi zložité situácie u mojich pacientov, kedy niekto trpel napríklad chronickými depresívnymi stavmi a nemalo to charakteristické znaky sezónnej depresie, alebo rekurentnej depresívnej poruchy a nefungovala ani príliš farmakologická liečba, a ani niektoré psychoterapeutické postupy. Ale keď sme spolu s pacientom prišli na to, že práve nejaké traumatické implicitné spomienky spúšťajú tie stavy nehodnosti, porazenosti, depresie a ďalších symptómov a pracovali sme cielene s týmito traumatickými spomienkami, tak sa tá situácia postupne začala zlepšovať,” dodáva.

Barbora sa pýta, ktoré druhy terapie môžu pomôcť ľuďom s týmto typom problémov, aké účinky môže mať pohyb a práca s telom a Natália opíše, ako to vyzerá, keď sa symptómy traumatizácie zmiernia a keď sa stav pacientiek a pacientov začne zlepšovať. Spomenuté v podcaste: Kruh bezpečného rodičovstva (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell) Hostka odporučila knihy:

Brainstorm: The Power and Purpose of the Teenage Brain (Daniel J. Siegel MD)

Mindsight: The New Science of Personal Transformation (Daniel J. Siegel MD) 

Dobré dôvody na zlé pocity (Randolph M. Nesse) 

Disociácia - Keď sa odpojí časť duše (Wolfgang Wöller) 

Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová)

_ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. Kapitoly: (00:00) ÚVOD + Ako sa prejavuje CPTSP a ako vzniká (20:41) O pocitoch hanby a o tom, ako sa uzdravia v terapii (33:05) Aké formy terapie uzdravujú CPTSP (57:14) O tom, čo Natália Kaščáková zistila v tunajších výskumoch

Jul 12, 202301:11:29
103. Lekárka o mužovi, ktorého vliekli z nemocnice: Šokovalo ma, že bol vnímaný ako vec

103. Lekárka o mužovi, ktorého vliekli z nemocnice: Šokovalo ma, že bol vnímaný ako vec

Pred pár týždňami sa médiá zaoberali prípadom muža, ktorého zdravotník Košickej Univerzitnej nemocnice ťahal za ruku po zemi von z priestorov urgentného príjmu. Situáciu zaznamenal niekto na mobil a zavesil ju na sociálne siete.

Vedenie nemocnice uznalo, že správanie zamestnanca nebolo v poriadku, no v ich oficiálnom stanovisku sa objavili aj dehumanizujúce poznámky o “asociálnom správaní” pacientov, a o “neprispôsobivých ľuďoch” - čo zas naznačuje, že problém bude v tejto nemocnici zrejme hlbší.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lekárkou a pedagogičkou Michaelou Kostičovou o tom, akým prekážkam čelia najzraniteľnejší ľudia v našej spoločnosti, keď potrebujú lekársku pomoc.

“Ľudia, ktorí majú zdravotné problémy, a žijú na ulici, nemajú kde vyhľadať pomoc,” vraví Michaela v podcaste. “Čiže aj pre nás býva často jediným riešením poslať ich na urgentný príjem. V povedomí zdravotníkov a verejnosti je informácia, že urgentný príjem sa zneužíva, ale naša skúsenosť je taká, že ľudia bez domova práveže odmietajú ísť na urgentný príjem. A tí, čo sa tam dostanú, sú len veľmi malá časť, je to špička ľadovca.”

Michaela učí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vo svojej akademickej práci sa špecializuje na to, ako sociálne prostredie ovplyvňuje zdravie. Popritom sa venuje aj pouličnej medicíne: spolu s kolegyňami rozbehla projekt mobilnej ambulancie, ktorá pomáha ľuďom bez domova.

V podcaste porozprávala o vlastných skúsenostiach s ošetrovaním ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Vysvetlila, prečo chodia títo ľudia na urgentný príjem v zlom fyzickom a psychickom rozpoložení a aké problémy im spôsobuje legislatíva okolo zdravotných odvodov.

“Akékoľvek správanie, aj to, čo bolo spomenuté [nemocnicou v Košiciach] ako asociálne, alebo pod vplyvom návykovej látky, alebo to, keď je človek bez domova, je vnímané ako slobodná voľba toho jednotlivca. Akoby sa oni sami rozhodli a chceli takto žiť. Ale s tým sme sa my, priznám sa, nikdy nestretli,” vraví Michaela. “Príbehy, s ktorými sa stretávame pri ľuďoch bez domova, sú neuveriteľné a zvyčajne v prostredí, kde žijú, niečo odmalička nefunguje. Napríklad vzťahy.”

Rozprávajú sa aj o tom, prečo zdravie a bezpečnosť zdravotníckeho personálu nemusí byť v rozpore s napĺňaním potrieb chudobných pacientov a ľudí bez domova. Barbora sa pýta, aké ochranné prvky používa Michaela, keď poskytuje zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sú v zlom fyzickom a psychickom stave. A Michaela vysvetlí, čo robia pre zraniteľné komunity v krajinách, kde zdravotníctvo funguje lepšie.

Hostka odporučila knihy:

- Narodený v modrú stredu (Daniel Tammet)

- knihy od Nota Bene

_ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. Kapitoly:


(00:00) Úvod

(03:08) O incidente s ťahaním pacienta po zemi

(19:22) Ako dlh na poistnom bráni ľuďom čerpať lekársku pomoc

(32:36) Ako funguje terénna medicína a prečo jej treba viac

(47:34) Čo treba zmeniť na urgentných príjmoch

(56:04) Čo hodnotovo ovplyvnilo Michaelu ako lekárku


Jul 05, 202301:06:36
102. Eva Petričková o svojom prežívaní a živote s dcérkou, ktorá má autizmus

102. Eva Petričková o svojom prežívaní a živote s dcérkou, ktorá má autizmus

Počet detí s autizmom v západnom svete desaťročia stúpa. Presnú príčinu zatiaľ nepoznáme, no vedci a vedkyne sa domnievajú, že to môže súvisieť so zmenami v našich génoch. Už dnes ale vieme, že kvalita života ľudí s autizmom sa dá zásadne ovplyvniť - včasnou diagnostikou a dostupnosťou odbornej pomoci.

Váha tejto zodpovednosti je však u nás zatiaľ kompletne na pleciach rodičov. Ak chcú svojmu dieťaťu pomôcť, musia aktívne zháňať termíny u odborníkov na diagnostiku, na terapie, miesto v škôlke a škole, kde pracuje odborný personál schopný rozvíjať dieťa s autizmom. Okrem toho sa musia aj sami vzdelávať: naučiť sa nové komunikačné techniky, ktorým bude ich dieťa rozumieť a prispôsobiť zariadenie bytu, či štruktúru svojich dní tak, aby sa dieťa cítilo v bezpečí.

Mentálne zdravie samotných rodičov pritom zostáva celú dobu v úzadí. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Evou Petričkovou, ktorá sa, spolu s manželom Michalom, stará o dve dcérky - neurotypickú Elišku a o Paulínku s autizmom.

Eva rozpráva o tom, ako prežívala narodenie svojich detí a neskôr zistenie, že mladšia dcérka má autizmus.

“Rozmýšľať nad tým, keď raz bude veľká, som dlho nedokázala,” hovorí v podcaste. “Riešila som si to aj na terapiách, že toto je niečo, na čo, keď si spomeniem, tak sa rúcam. Terapeut mi povedal, že to je v poriadku a že teraz na to nemusím myslieť. Že je tam veľa vecí, ktoré neviem a trápiť sa niečím, čo neviem ovplyvniť, mi teraz nerobí dobre. Dnes už ale nad tým rozmýšľať dokážem.”

Barbora sa jej pýta, čo potrebovala počuť v krízových situáciách od najbližšieho okolia.

“Veľa ľudí sa snaží toho rodiča nejak uchlácholiť alebo upokojiť - a tak začnú negovať. A to nie je dobré,” spomína Eva na obdobie, keď sa Paulínkinym autizmom ešte len začali zaoberať.

Vysvetľuje, vďaka akým metódam sa postupne naučili spolu dobre fungovať a hovorí aj o tom, ako ustálo záťažovú situáciu jej manželstvo s Michalom. Ako každému z nich pomohla terapia a ako dnes získavajú peniaze, ktorými sú schopní vykryť svoj znížený príjem a zároveň vyššie výdavky na deti.

Barbora sa pýta aj na to, ako môžeme v našej spoločnosti chrániť deti s autizmom a ich rodiny pred izoláciou a osamelosťou - a ako im dať najavo, že patria medzi nás. Napríklad, ako zareagovať, keď vidíme rodiča s dieťaťom, ktoré kričí, leží na zemi alebo robí niečo, čo sa nám zdá byť zvláštne.

Hostka odporučila knihy:

- Autizmus od A po S (Daniela Ostatníková a kolektív)

- Autismus & Chardonnay (Martin Selner)

- Ako to vidím ja (Temple Grandin) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly

(00:00) Úvod

(02:13) Eva hovorí o živote pred rodičovstvom

(07:44) O narodení neurotypickej Elišky a autistickej Paulínky

(13:03) Aké boli prvé signály, že Paulínka má autizmus

(20:59) Ako reagovala širšia rodina

(30:29) Ako vyzerajú záťažové situácie a ich riešenia

(41:37) Ako funguje zdravotnícky a sociálny systém z pohľadu rodiča

(44:03) Ako zvládlo záťažovú situáciu Evine manželstvo

(51:43) Ako zvládajú s manželom situáciu finančne

(01:16:50) O správaní okolia + ako reagovať na dieťa s autizmom

Jun 28, 202301:32:00
101. Ako si vybrať letný tábor, z ktorého si deti neodnesú traumu (s Dášou Cingálkovou)

101. Ako si vybrať letný tábor, z ktorého si deti neodnesú traumu (s Dášou Cingálkovou)

Letné tábory môžu byť pre deti veľmi prospešné - venujú sa aktivitám, ktoré rozvíjajú ich zručnosti, môžu kultivovať svoje priateľstvá - a to všetko v prírode, kde dnes väčšina z nás trávi veľmi málo času.

Na tábore však môžu zažiť aj veci, ktoré ich poškodia: môžu byť obeťou šikany, psychického násilia, či sexuálneho zneužívania.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o psychologickom bezpečí detí v táboroch s Dášou Cingálkovou, ktorá spolupracuje s ústredím Slovenského skautingu ako odborníčka na safeguarding - teda vytváranie bezpečného prostredia pre deti.

Dáša vysvetľuje, ako vedenie skautingu zaviedlo rôzne nové postupy a pravidlá do svojej práce s deťmi: ako vyzerá proces výberu ľudí, ktorí majú za deti zodpovednosť, cez ich vzdelávanie, až po pravidlá komunikácie cez mobil, či riešenie problémov, ktoré už vznikli.

Barbora sa pýta, čo všetko by si rodičia mali vopred zistiť nielen o tábore, ale o akejkoľvek inštitúcii, ktorej plánujú zveriť svoje dieťa a ako položiť svoje otázky škôlke, škole, alebo organizátorovi tábora vtedy, keď to nie je celkom komfortné.

Dáša vysvetľuje, prečo by mali byť dospelí vždy obozretní, keď dávajú na sociálne siete fotky a informácie o deťoch. A prečo je dôležité deti naučiť, aký je rozdiel medzi tajomstvom, prekvapením a súkromím.

Spomenuté v podcaste:

- Epizóda č. 60. Slávka Karkošková o obetiach sexuálneho zneužívania detí medzi nami

- Centrum Slniečko - online kurzy

- AMAZE a Thorn foundation - webmináre o safeguardingu

- Detstvo bez násilia

- Moje telo patrí mne! (Jayneen Sanders)

- Povedz mi, čo sú hranice tela, súhlas a rešpekt (Jayneen Sanders)

Hostka odporučila:

- Dohodnime sa - Príručka férového rozvodu a života po ňom. Pre rodičov a pre ich deti (Jana H. Hoffstädter, Ida Želinská)

- Dar - 12 lekcií, ktoré vám môžu zachrániť život (Edith Eva Eger, Esmé Schwall Weigand) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod

(02:14) Pred čím všetkým treba deti chrániť

(15:08) Ako budujú safeguarding v Slovenskom skautingu

(20:07) Ako sexuálni predátori manipulujú deti (grooming)

(29:53) Mobily a bezpečie na sociálnych sieťach

(38:04) Čo robiť keď vidíme podozrivé správanie

(44:43) Ako vieme, že safeguarding v organizácii funguje?

(50:47) Kde sa dá v tejto téme vzdelávať?

(55:57) Ako sa pýtať táborov, škôlok a škôl na bezpečie detí

Jun 21, 202301:03:53
100. Kamila Magálová o detstve, o materstve, o smrti a o single živote po sedemdesiatke

100. Kamila Magálová o detstve, o materstve, o smrti a o single živote po sedemdesiatke

V novej hre Slovenského národného divadla Deti hrá postavu matky, ktorá si myslí, že dospelému synovi pomáha, no v skutočnosti mu neustálym zasahovaním do života škodí. V podcaste Ľudskosť herečka Kamila Magálová reflektuje nielen na túto postavu, ale aj na ďalšie, ktoré boli pre ňu dôležité. Hovorí o tom, ako sa zvykne cítiť počas príprav na premiéry a prečo máva až do poslednej chvíle pochybnosti o svojom výkone. Barbora Mareková sa jej pýta aj na dôležité chvíle v jej vlastnom živote a na veci, ktoré ju formovali. Kamila rozpráva o svojom detstve, o tom, ako otec opustil rodinu a ako sa tento zážitok podpísal na zdraví jej matky. Hovorí aj o dospievaní a vzťahu s babkou, ktorá ju, aj s bratom, vychovávala. Reflektuje, ako zážitky z detstva ovplyvnili jej postoje s ktorými šla neskôr do svojho partnerského vzťahu. Rozprávajú sa aj o pôrodoch, o materstve, o dlhom živote a zmenách, ktoré prináša. A Kamila hovorí aj o tom, čo jej robí radosť a čo robí pre to, aby bola v živote spokojná. Spomenuté v podcaste: Rodina je peklo, z ktorého sa nedá vymaniť (recenzia hry Deti od Soni Jánošovej) Hostka odporučila knihy: - detektívky z konského prostredia od Dicka Francisa - Dych - Nová veda o stratenom umení (James Nestor) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. KAPITOLY:

(00:00) Úvod + Kamila hovorí o hre Deti v SND

(14:22) O práci herečky

(21:01) O živote po 70-tke

(28:58) Ako Kamila prežívala pôrody a materstvo

(33:18) Kamila hovorí o detstve a náhlom odchode otca

(41:08) O smrti otca a jej pohľade na smrť

(46:25) O partnerskom vzťahu a o rozvode

(53:41) O mentálnom zdraví, sebasúcite a súcite k iným


Jun 14, 202301:10:48
99. Je koučing ozajstná profesia? Prečo tak veľmi láka šarlatánov? (So Silviou Gallovou)

99. Je koučing ozajstná profesia? Prečo tak veľmi láka šarlatánov? (So Silviou Gallovou)

Koučovacie služby u nás ponúka množstvo ľudí, no neraz sú veľmi spornej kvality. Toto povolanie nie je regulované štátom, takže pod označením kouč môže svoje poradenstvo predávať prakticky ktokoľvek.
Dopyt po službách okolo mentálneho zdravia vysoko prevyšuje ich dostupnosť a vzniknutý priestor často zapĺňajú ľudia, ktorým chýba primerané vzdelanie a transparentný etický rámec, na ktorý by sa klienti a klientky mohli odvolať v prípade otázok alebo problémov.
Časť koučiek a koučov si zarába aj nárazovo - organizujú skupinové workshopy zamerané na ľudí v zlej životnej situácii, kde umne využívajú skupinovú atmosféru, v ktorej sme menej obozretní a máme sklon vnímať veci skreslene.
Do novej epizódy podcastu Ľudskosť si Barbora Mareková pozvala koučku Silviu Gallovú, ktorá pôsobí aj ako supervízorka a mentorka koučiek a koučov. Silvia je členkou všetkých troch oficiálnych organizácií zastrešujúcich vzdelávanie dohľad nad koučkami a koučami na Slovensku.
Rozprávajú sa o tom, za akých podmienok môže koučing fungovať - a na čo si dať pozor.
Silvia hovorí o problémoch a dilemách, ktoré trápia ľudí na pracovisku, kde sa koučing využíva veľmi často a ako sa za posledné roky zmenili témy, ktoré ľudia riešia.
"Pred piatimi rokmi rezonovala téma výkonu, teraz pracovné tímy riešia najmä tému psychologického bezpečia,” vraví Silvia v podcaste. "Dôležitá je aj téma komunikácie - konkrétne toho, ako si v práci povedať ťažké veci rešpektujúcim spôsobom.”
Hovorí tiež o tom, ako sa v práci zvyknú cítiť zamestnanci, čo trápi ľudí v riadiacich pozíciách a prečo šéfovia a šéfky tak často bojujú s pocitom prázdnoty, osamelosti a pocitom straty zmyslu.
A Barbora sa pýta aj na to, čo robí koučka v zložitých situáciách - napríklad vtedy, keď je záujem zamestnanca a záujem firmy vo vzájomnom rozpore.

SPOMENUTÉ V PODCASTE:
- Medzinárodná federácia koučov (IFC)
- The European Mentoring and Coaching Council (EMCC)
- Slovenská asociácia koučov (SAKO)

HOSTKA ODPORÚČILA KNIHY:
- Moje telo, môj domov (Rupi Kaur)
- Slnko a jeho kvety (Rupi Kaur)
- Rozhodnout se pro lásku (Stan Tatkin)

📣 Hlasujte za svoj obľúbený podcast v prvom ročníku Orange Podcast roka 2023 na
www.podcastroka2023.sk. Projekt ďalej podporujú: ESET, Httpool, Fun rádio, TV Markíza, SITA a okto.digital.

- Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
- Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
- Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Kapitoly :

(00:00) Úvod + Na čo je dobrý koučing
(13:38) Ako by kouč pomohol novinárke, alebo šéfke redakcie
(22:48) Ako prebieha koučing
(32:09) Aké témy a problémy riešia ľudia na pracovisku
(39:24) Čo zvykne trápiť šefky a šéfov
(48:31) Čo spraví kouč ak má klient eticky sporný cieľ
(01:18) Ako rozpoznáme, že kouč je šarlatán?
Jun 07, 202301:25:12
98. O udržateľnom šatníku a o tom, prečo toľkých z nás láka luxus - s Natáliou Pažickou

98. O udržateľnom šatníku a o tom, prečo toľkých z nás láka luxus - s Natáliou Pažickou

Je možné cítiť sa vo svojich veciach dobre, nemíňať pritom veľa peňazí a chrániť aj životné prostredie? Natália Pažická si myslí, že áno a na instagrame ukazuje, ako na to.

Ako tínedžerka sa stala modelkou, neskôr vyštudovala módu a branding na Amsterdam Fashion Institute a dnes sa venuje šíreniu osvety okolo sociálne a enviromentálne zodpovednej módy.

Na instagrame robí videá, v ktorých vysvetľuje, ako funguje módny priemysel, kto vyrába oblečenie, ktoré nosíme a ako sa módne korporácie správajú k zamestnancom v zraniteľnej pozícii. S kamarátkou vytvorila o tejto téme aj podcast s názvom Fashion Session, a robí tiež workshopy pre ľudí, ktorí sa chcú v tejto téme ďalej vzdelávať.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta na obdobie, keď bola Natália ešte modelka a Natália rozpráva, ako táto skúsenosť ovplyvnila jej pohľad na svet.

“Celý modelingový priemysel stojí na ideáli krásy a na rôznych falošných hodnotách,” vraví v podcaste. “Nehovoriac o tom, že ako modelky sme na fotkách aj tak ešte retušované - takže málokedy som vyzerala naozaj tak, ako moja fotka. Keď som mala 15-16 rokov, videla som, že ľudia na fotkách obdivujú niečo, čo nie som - a toto na mňa nepôsobilo veľmi dobre. Musela som sa navyše veľmi skoro vyrovnať s tým, že niekto stále kritizuje môj výzor.”

Rozprávajú sa aj o luxuse a o tom, prečo toľkých ľudí láka ukazovať drahé oblečenie, kabelky, šperky a zariadenie bytu na instagrame. Natália vysvetľuje, prečo si v minulosti sama kúpila luxusnú kabelku - a prečo ju po krátkej dobe predala.

“Luxusné veci si kupujeme kvôli tomu, že sa môžeme ukázať s logom, ktoré o nás hovorí, že sme dobre zabezpeční, zdraví jedinci, ktorí majú dobrú prácu - tým pádom sme asi aj inteligentní a vzdelaní. Je to niečo, čo nám dáva v tej spoločnosti status - ale je to veľmi povrchný status.” vraví Natália.


Spomenuté v podcaste:

- Fashion Session (podcast Natálie Pažickej a Zuzany Dutkovej)

- The True Cost (dokumentárny film na Youtube)

- Slave to fashion (Safia Minney)

- Let My People Go Surfing (Yvon Chouinard)

_ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _

Kapitoly :

(00:00) Úvod + Aké to bolo, byť počas dospievania modelkou

(10:17) Natáliine štúdium módy a brandingu v Amsterdame

(16:32) Aké to má nevýhody, keď sú ženy krásne

(23:00) Ako sa dá pekne obliecť a nezničiť pritom planétu

(47:59) Ako mať dobrý život a nemíňať toľko peňazí

(01:05:12) Prečo niektorých ľudí tak veľmi láka luxus

May 31, 202301:17:03
97. Čo nás učí prípad malej Editky? O peniazoch sa musíme baviť, aj keď ide o život

97. Čo nás učí prípad malej Editky? O peniazoch sa musíme baviť, aj keď ide o život

Prípad malej Editky so spinálno-muskulárnou atrofiou, ktorej zdravotná poisťovňa musela na príkaz súdu preplatiť drahú génovú terapiu, otvoril veľa dôležitých otázok - z oblasti medicíny, udržateľnosti verejných financií, práva, ale aj morálky. Ukazuje tiež viaceré slabiny nášho zdravotníckeho systému - jednou z nich je aj existencia výnimiek v preplácaní liekov. Ďalším problémom sú spoločenské očakávania a verejná debata o liekoch: ľudia očakávajú že poisťovňa preplatí každú liečbu, ktorá existuje a nepreplatenie čohokoľvek považujú za dôkaz zlyhaného zdravotníctva. Ako rozhodovať o liekoch tak, aby sme verili, že peniaze sú u nás rozdelené spravodlivo - a najlepšie ako sa len dá? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Michalom Staňákom, šéfom štátnej inštitúcie, ktorá hodnotí, ktoré drahé lieky je vhodné preplácať z verejných zdrojov. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) vznikol nedávno - po vzore západných krajín Európskej únie a jeho úlohou je prinášať do rozhodovacích procesov v zdravotníctve vedecký prístup a transparentnosť. “V medicíne sa veľa pracuje s nádejou, lebo to je to, čo zostáva vo chvíli, keď sa človek dostáva do úzkych - zostáva mu nádej, že to ešte môže byť lepšie. Ale častokrát má tá nádej veľmi malý prínos a liečivo, ktoré nádej prináša, príliš malý prínos vo vzťahu k peniazom, ktoré sa doňho dajú. Takže v tom treba byť ostražitý,” vraví Michal v podcaste. Rozoberú spolu, akým dilemám čelí slovenské zdravotníctvo - a ako sa s podobnými problémami vysporiadali, alebo snažia vysporiadať, v zahraničí. “To, ako drahé dnes niektoré lieky sú, na to dnešné zdravotnícke systémy pripravené nie sú. Keď boli dizajnované, s týmto [nárastom cien] sa nerátalo. Takže realita je taká, že prioritizácia sa tu nejak diať musí,” dodáva. “Lekár sa môže reálne dostať do situácie, ktorá sa volá morálna tieseň. Vie, že tu je liek, ktorým by mohol pacienta liečiť, ale nemá ho k dispozícii. A táto situácia je náročná.” Barbora sa pýta, ako Michal vníma verejnú debatu, ktorá vznikla okolo prípadu malej Editky, a pýta sa aj na ďalšie dilemy v preplácaní liečby, ktoré verejnosť až tak nesleduje. Michal vysvetlí aj to, ako preplácanie Editkinho lieku napokon vyhodnotil úrad, ktorý vedie. Hosť odporučil knihy: The Art of Living - séria kníh od vydavateľstva Routledge Middle Age - špecifické vydanie z tejto série (Christopher Hamilton) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (02:08) Ako Michal vnímal verejnú debatu o lieku pre Editku (05:12) V čom sme, ako verejnosť, zraniteľní pri témach, kde ide o život (20:18) Čo robí Michal v novom inštitúte, ktorý u nás rieši preplácanie liekov (34:13) S akými dilemami sa stretávajú lekári, keď predpisujú drahé lieky (39:56) Čo je to medicína založená na dôkazoch. Funguje aj u nás? (45:56) Ako vieme oceniť ľudský život a prečo to treba robiť (52:14) Čo nás čaká s preplácaním liekov v budúcnosti (01:01:43) Ako chcú zapájať do rozhodovania verejnosť (01:15:58) Ako reagovať na prosby ľudí na sociálnych sieťach


May 24, 202301:23:60
96. Psychologička o manipulácii: Treba si zmapovať, v čom má iný človek nad nami moc

96. Psychologička o manipulácii: Treba si zmapovať, v čom má iný človek nad nami moc

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás - a niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort - a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné. Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie.
Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci.
“Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní - a ono to tak nemusí celkom byť.”
Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka.
Spomenuté v podcaste:
- Gaslight - film r. 1944
- Nenásilná komunikace (Marshall B. Rosenberg)
Hostka odporučila knihy:
- Nenechte sebou manipulovat (Isabelle Nazare - Aga)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
_
Kapitoly
(00:00) Úvod
(01:17) Čomu sa Lenka venuje ako psychologička
(02:13) Čo je to manipulácia a prečo ju používame
(10:38) Ako manipulácia poškodzuje vzťahy
(16:40) O rôznych technikách manipulácie a ako sa im brániť
(41:21) Manipulácia v kontexte osobnostných porúch
(58:09) Nebezpečná manipulácia na pracovisku
(01:08:48) Ako vyzerá zdravá komunikácia bez manipulácie
May 17, 202301:16:49
95. Natália Pažická: Deti mať nechcem. Nemusela som sa rozhodovať, vedela som to vždy

95. Natália Pažická: Deti mať nechcem. Nemusela som sa rozhodovať, vedela som to vždy

Dobrovoľná bezdetnosť je pre veľkú časť spoločnosti stále nepochopiteľná. Najmä ženy sú v tejto oblasti vystavené obrovskému tlaku a spochybňovaniu vlastného úsudku. Spoločnosť očakáva, že bezdetné ženy by mali deti buď plánovať, alebo sa o ne snažiť - alebo sa aspoň viditeľne trápiť tým, že ich nemajú.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s aktivistkou a lektorkou Natáliou Pažickou o jej vlastnom rozhodnutí nemať deti. Natália hovorí, ako o deťoch uvažovala, keď bola malá, ako to pokračovalo, keď vyrástla a ako sa o deťoch rozprávali s partnerom, s ktorým sú spolu už vyše dekády.

Natália vysvetľuje, prečo sa rozhodla, že bude túto tému otvárať verejne a s akými reakciami sa pri tom stretáva.

Rozoberú, prečo je tlak na rodičovstvo taký intenzívny a prečo poškodzuje nielen dospelých, ale aj samotné deti a rozprávajú sa aj o tom, ako môžeme v našej spoločnosti rodičovstvo podporovať bez toho, aby sme obťažovali ľudí, ktorí deti mať nechcú.

Spomenuté v podcaste:

- I Regret Having Children (skupina na Facebooku)

Hostka odporučila knihu:

- Život na míru: (Marek Rabij)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly


(00:00) Úvod

(01:17) Prečo Natália nechce deti

(12:09) Prečo sa ľudia rozhodnú, že deti chcú

(19:55) Ako si Natália vykomunikovala tému s partnerom

(26:57) Ako na jej postoj reaguje okolie a sociálne siete

(42:28) Prečo niektorí ľudia rodičovstvo ľutujú?

(48:23) Aký má Natália vzťah k deťom v okolí?

May 10, 202359:15
94. Čo treba spraviť, aby sa krajina uzdravila z vojny? Koľko to trvá? (S Dagmar Kusou)

94. Čo treba spraviť, aby sa krajina uzdravila z vojny? Koľko to trvá? (S Dagmar Kusou)

Ruská vojna síce ešte trvá, no už dnes môžeme premýšľať nad tým, čo nás čaká, keď sa raz skončí.

Z minulých vojen a násilných konfliktov vieme, že uzavretím mierovej dohody minulosť nezmizne: generácia ľudí zostáva traumatizovaná tým, čo videli, čo cítili a čo stratili. K prežitému sa mnohí preživší a preživšie nemajú chuť vracať, necítia bezpečie a porozumenie pre rozpovedanie svojho príbehu.

Ďalšia generácia, ktorej sa vojna nedotkla, tak často nemá informácie o tom, čím si rodičia a starí rodičia prešli a spoločnosť, ktorá si nezreflektuje svoju minulosť tak zostáva zaseknutá v kolektívnej traume.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dagmar Kusou, politologičkou a odborníčkou na procesy zmierenia po vojnových a iných násilných konfliktoch.

Rozprávajú sa o spoločenstvách, ktoré prekonali obdobie vojny, či genocídy a pokúsili sa s ním vysporiadať. Dagmar povie, aké lekcie si môžeme z týchto príbehov vziať do dnešnej situácie, ale aj do budúcnosti a čo presne vedie k skutočnému mieru, k uzdraveniu a k rovnosti medzi ľuďmi.

Rozprávajú sa napríklad o Južnej Afrike, kde si v 90. rokoch - po páde apartheidu - zriadili takzvanú Komisiu pre pravdu a zmierenie, ktorej vypočutia boli vysielané v televízii.

“Táto komisia je dodnes jedným z najúspešnejších modelov,” vraví Dagmar v podcaste. “Aj tým, ako dlho trvala, ako rozsiahla bola, ako pracovala s verejnou mienkou, vďaka širokému kontaktu s verejnosťou, a aj tým, aký dôraz kládla na osobné, ľudské zmierovanie medzi preživšími a páchateľmi.”

Dagmar hovorí, ako sa po vojne cítia preživší a ich potomkovia a ako páchatelia a ich potomkovia. Kto všetko by sa mal zodpovedať za násilie a ako pristupovať k ľuďom, ktorí bránili svoju krajinu, ale popri tom spáchali aj zločiny proti ľudskosti.

Rozobrali aj tému odpustenia. Či po brutálnom násilí, ako je vojna a genocída, je vôbec možné - a ak áno, za akých podmienok.

Spomenuté v podcaste:

- No Future Without Forgiveness (Desmond Tutu)

Hostka odporučila knihy:

- A Human Being Died That Night (Pumla Gobodo-Madikizela)

- The Lost Executioner: A Story of the Khmer Rouge (Nic Dunlop)

- Revolúcia s ľudskou tvárou (James Krapfl)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

May 03, 202301:30:46
93. Ako rodičovstvo ovplyvňuje naše priateľstvá - s ilustrátorkou Alexandrou Just

93. Ako rodičovstvo ovplyvňuje naše priateľstvá - s ilustrátorkou Alexandrou Just

Rodičovstvo je skúsenosť, ktorá ovplyvní všetky dôležité vzťahy v našom živote. Ako rodičia malých detí máme zrazu výrazne viac povinností, takže máme menej voľného času a v nejakej miere sa zmenia aj témy, ktoré potrebujeme riešiť.

S ľuďmi, ktorí nám boli donedávna blízki, si preto zrazu nemusíme až tak dobre rozumieť, a niekedy nám nevyhovuje ani rytmus, v ktorom funguje sociálny život okolo nás.

Alexandra Just je ilustrátorka, pôsobí v online magazíne Kurník, v ktorom jej nedávno vyšiel článok s názvom Sisterhood (Sesterstvo), v ktorom rozoberá, ako jej priateľstvá ovplyvnilo narodenie dieťaťa, a čo pre ňu znamenajú ženské priateľstvá, teraz, keď si prechádza rozvodom.

Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako presne udržuje kontakt s kamarátkami a ako sa vyvíjajú jej priateľstvá s tými, čo deti nemajú.

V minulosti Alexandra ilustrovala aj knihu, v ktorej ženy opísali, ako prežívali svoje pôrody, interrupcie a zdravotnú starostlivosť po zamĺknutom potrate. S Barborou preto rozobrali, či výtvarné umenie patrí aj do zdravotníckych zariadení - a ako by vyzeralo umenie, ktoré rešpektuje rôzne potreby a rozmanitú skúsenosť žien.

Spomenuté v podcaste:

- Nahlas - príbehy solidarity (kniha, Ženské kruhy)

- Sisterhood - článok, Kurník magazín (Alexandra Just)

- Musíme sa rozprávať o deťoch? - článok, Kurník magazín (Michaela Kučová)

Hostka odporučila knihy:

- Dievča, žena, iné (Bernardine Evaristo)

- Polovica žltého slnka (Chimamanda Ngozi Adichie)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod

(01:48) Ako Alexandra ilustrovala príbehy z pôrodov a interrupcií

(10:59) Alexandrin vlastný pôrodný príbeh

(15:15) Aké umenie sa hodí do nemocníc

(19:55) O online magazíne Kurník, ktorý tvoria ženy

(26:46) O priateľstvách žien po narodení detí

Apr 26, 202346:01
92. S lekárkou Táňou Spevákovou o pediatrii a o bratislavskej klinike pre ľudí z Ukrajiny

92. S lekárkou Táňou Spevákovou o pediatrii a o bratislavskej klinike pre ľudí z Ukrajiny

Tatiana Speváková je pediatrička a mama troch malých detí. Jej najmladšia dcérka Miška sa narodila presne v čase, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Krátko po pôrode sa Tatiana rozhodla, že pomôže rozbehnúť ambulancie, kde môžu pracovať Ukrajinskí zdravotníci a zdravotníčky, ktorí utiekli pred vojnou, aby ľuďom z Ukrajiny, žijúcim v Bratislave a okolí, vedeli pomôcť v ich rodnom jazyku.

“Naša lekárka - psychiatrička robila predtým upratovačku na Slovenskej technickej univerzite,” hovorí Tatiana v podcaste. “Takže je pre ňu dnes určite dobré, že môže robiť prácu, ktorá je blízka jej pôvodnej.”

Za prvý rok svojej existencie prijala klinika do svojej starostlivosti okolo 7000 ukrajinských pacientiek a pacientov. Sú to predovšetkým ženy a deti.

“Máme u nás veľa novorodencov, ktorí sa tu narodili z nesledovaných gravidít, pretože matky neboli schopné dostať sa ku gynekológovi,” vraví Tatiana. “Logisticky, kultúrne, alebo neviem prečo, boli odmietané v týchto ambulanciách, takže dnes už u nás máme aj gynekológa, ktorý pomáha sledovať, ktoré pacientky potrebujú byť hospitalizované.”

Rozprávajú sa o mentálnom zdraví ľudí z Ukrajiny a o tom, ako sa prejavujú symptómy traumatizácie. Tatiana hovorí, ako vojnu prežívajú jej kolegyne, ukrajinské lekárky a vysvetľuje tiež, v čom sú rozdiely v postupoch medzi lekármi zo Slovenska a lekármi z Ukrajiny.

Rok po svojom vzniku je klinika zastabilizovaná, takže Tatiana postupne rozmýšľa, ako sa vrátiť k pôvodnému plánu, ktorým bolo otvorenie vlastnej detskej ambulancie v Malackách.

Barbora sa jej pýtala aj na stav pediatrie na Slovensku - a na to, ako Tatiana vníma množiace sa sťažnosti detských lekárov a lekárok voči rodičom, ktoré zaznievajú v médiách. V rozhovoroch lekári tvrdia, že sa rodičia na ambulancie a pohotovosti obracajú s banalitami, ktoré si majú vyriešiť sami. Barbora s Tatianou hľadajú odpoveď na otázku, v čom presne je tu problém naozaj - a ako by sa dal riešiť.

Hostka odporučila:

Unorthodox (Netflix) - miniseriál

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod
(01:48) Ako Táňa pomohla rozbehnúť kliniku pre ľudí z Ukrajiny
(10:54) V čom sa líšia postupy ukrajinských lekárov od slovenských
(17:20) S čím na kliniku prichádzajú ukrajinskí pacienti/tky
(32:04) Čo sa Táňa naučila vďaka práci na klinike
(37:02) Aké bolo jej detstvo v rodine pediatričky
(44:22) Prečo sa pediatri sťažujú na rodičov - a čo s tým?

Apr 19, 202301:19:30
91. Vyrástla v dysfunkčnej rodine: Otca vyťažoval alkohol, matku otec

91. Vyrástla v dysfunkčnej rodine: Otca vyťažoval alkohol, matku otec

Alkoholizmus je ochorenie, ktoré ovplyvňuje život celej rodiny. Najviac zo všetkých ním však trpia deti, ktoré sú na dospelých odkázané vo všetkých svojich potrebách: fyzických aj emocionálnych.

Detstvo v tomto type dysfunkcie je u nás pomerne bežná skúsenosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je od alkoholu závislých približne 5,5 % ľudí - a ak k nim pridáme aj ľudí, ktorí majú problém s nadmerným pitím, je to až 10 % populácie staršej ako 15 rokov.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s pani Annou, ktorá je členkou 12 krokového programu Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín.

Anna vyrástla so štyrmi súrodencami v rodine, kde otec pil a mama skúšala jeho správanie skrývať a manažovať. Na deti tým pádom nezostávala primeraná energia a ani peniaze.

“To že bol otec alkoholik spôsobovalo, že sme boli neustále v strehu,” hovorí Anna v podcaste. “Celú dobu bolo v rodine napätie, lebo sa stále očakávalo, kedy otec príde a v akom stave príde.”

Zanedbávanie potrieb detí je typickým príznakom rodín, kde rodič trpí závislosťou od alkoholu.

Dnes je Anna už sama matkou dvoch dospelých detí, takže rozpráva aj o tom, ako jej život pokračoval po odchode z rodiny, v ktorej vyrástla. Hovorí, ako zvládla svoje štúdium a svoju prácu, aké mala v dospelosti partnerské vzťahy, a ako sa vyvíjal jej vzťah s jej deťmi.

Porozprávala aj o skupine, v ktorej stretáva a uzdravuje spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí v detstve prežili čosi podobné.

Spomenuté v podcaste:

- I'm Glad My Mom Died (Jennette McCurdy)

- Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín (12 krokový program - svojpomocné skupiny)

Hostka odporučila knihy:

- Klaun si povídá s Bohem / Klaun to zkouší znovu (Jiří Suchý)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod
(02:01) O skupine Dospelé deti alkoholikov a o pani Anne
(07:04) Detstvo v domácnosti s alkoholikom
(41:13) Kedy začala vnímať problémy, ktoré si odniesla
(49:36) Aké problémy sa prejavili u nej, ako vyzeralo liečenie
(01:09:42) Ako vníma Anna tému odpustenia rodičom

Apr 12, 202301:21:04
90. Omama Alenka Pustajová z Cesty von o svojom živote a o práci s deťmi

90. Omama Alenka Pustajová z Cesty von o svojom živote a o práci s deťmi

Prvé roky nášho života majú zásadný vplyv na to, ako sa nám bude dariť neskôr v škole, v práci, vo vzťahu k sebe a vo vzťahoch s inými ľuďmi.

Ľudia, ktorí sa narodia do chudoby, musia v prvých rokoch svojho života prekonať množstvo prekážok, od nedostatku jedla a zdravotnej starostlivosti až po nedostatok podnetov a pozornosti zo strany dospelých.

Na ľudí uviaznutých v generačnej chudobe sa sústredí občianske združenie Cesta von. Cez program Omama sa pokúša zlepšiť situáciu najmenších detí a robí to v spolupráci so ženami, ktoré v zraniteľných komunitách sami vyrástli.

Takzvané omamy sa vo vzdelávacích programoch najprv naučia, ako vytvárať podnetný program pre malé deti, a potom chodia do rodín, kde deťom robia zážitkové lekcie.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s omamou Alenkou Pustajovou z obce Čierny Balog, kúsok od Brezna. Alenka vysvetľuje, ako vyzerajú jej lekcie v rodinách. Čo robí s dieťatkom, ktoré sa práve narodilo a čo robí neskôr, keď majú deti dva, alebo tri roky.

“Matky sú vždy súčasťou lekcie,” hovorí Alenka v podcaste. “Nejde tam o to, aby som bola ja tá hrdinka, pre mňa sú hrdinkami práve matky, ktoré toto vôbec nepoznali.”

Barbora sa pýtala, ako si Alenka získava dôveru rodičov v chudobnej komunite a vysvetľuje, prečo niektorí rodičia o lekcie nemajú záujem - hoci sú úplne bezplatné.

Alenka porozprávala aj o svojom živote: “Ja som vyrastala tak, ako aj dnes vyrastajú deti bežne, teda v chudobe. Tiež som mala rodičov, ktorí nevedeli písať ani čítať. A mama mi často vravela, aké to je výborné keď niekto vie čítať a písať. A chcela, aby sme sa to my, jej deti, naučili.”

Rozprávajú sa aj o zdravotníctve, o materstve, o výchove detí v chudobe a aj o dlhovej pasci, do ktorej sa prepadáva veľa rodín žijúcich v sociálnom vylúčení.

Spomenuté v podcaste:

Skúsenosti rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou o reprodukčné zdravie na Slovensku (analýza Poradne pre občianske a ľudské práva) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Apr 05, 202301:05:09
89: S Jakubom Popíkom o drogách: Tresty nefungujú, treba sa sústrediť na potreby ľudí

89: S Jakubom Popíkom o drogách: Tresty nefungujú, treba sa sústrediť na potreby ľudí

Takzvaná vojna proti drogám trvá desiatky rokov, no dnes už je jasné, že nefunguje. Ľudia užívajú nelegálne drogy aj napriek rizikám a drakonickým trestom, ktoré ich mali zo spoločnosti odstrániť.

Skúsenosť s nelegálnymi drogami majú u nás ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti - deti aj dospelí, ľudia žijúci v chudobe, ale aj bohatí a kariérne úspešní ľudia. U dospievajúcich detí užívanie marihuany v posledných rokoch dokonca stúpalo.

Viaceré krajiny v posledných dekádach zmenili svoje politiky týkajúcich sa užívania drog. Odklonili sa od trestov a rozbehli programy, ktoré sa sústredia na témy ako je osamelosť, nuda, chudoba, či nedostupnosť zdravotníckych služieb.

Po zmene drogových politík volajú aj medzinárodne rešpektované inštitúcie, ako je Svetová zdravotníctva organizácia, či OSN.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Jakubom Popíkom zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Téme drogových politík sa Jakub venuje aj v rámci svojho PhD štúdia na Slovenskej akadémii vied.

V rozhovore vysvetlí, čo všetko vieme o drogách dnes z hľadiska vedeckého poznania a objasní, ako vyzerá hodnotová argumentácia vo svete, ktorý sa hlási k demokratickým hodnotám.

Porozpráva aj o motiváciách a potrebách ľudí, ktorí niekedy užili alebo užívajú drogy. Vysvetľuje, čo prinášajú drogy napríklad preživším traumatizácie, ľuďom žijúcim v chudobe, ale hovorí aj o tom, prečo ich užívajú ľudia s úspešnou kariérou, ktorí pracujú vo veľkom nasadení a vo veľmi súťaživom prostredí.

Hosť odporučil knihy:

- Vojna proti drogám: Prečo trvá? Kto z nej profituje? Kto sú jej obete? (Antony Loewenstein)

- Drug Use for Grown-Ups: Chasing Liberty in the Land of Fear Kindle Edition (Carl Hart) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

Mar 29, 202301:31:52
88. Ako kult krásy komplikuje ženám život s terapeutkou Magdou Frecer

88. Ako kult krásy komplikuje ženám život s terapeutkou Magdou Frecer

Dievčatá a ženy sú od detstva vystavované tisíckam subtílnych odkazov o tom, že fyzická krása bude v ich živote podmienkou spokojnosti a úspechu.
Prvé lekcie dostávame už ako bábätká, keď nám nasadia ružovú čelenku v snahe spraviť z nás dievčatko, ktoré sa bude ľuďom páčiť. Pokračuje to rozprávkami, v ktorých sú kladné ženské postavy vždy krásne a ich cieľom je získať si priazeň muža a mať s ním vzťah.
Úzko vymedzené štandardy krásy presadzovala desiatky rokov aj filmová tvorba, či reklamy na produkty, vďaka ktorým majú ženy schudnúť a mať krajšiu pleť. Výsledkom sú nesplniteľné nároky na ženy a predstava, že sa potrebujeme neustále nejak vylepšovať, ak sa chceme realizovať a mať rešpekt.
Tlak na výzor má aj ďalšie náklady: u mnohých dievčat a žien vedie k úzkostiam, k zníženej sebadôvere a k pocitu, že musia so sebou niečo robiť len preto, že chcú ísť na pláž, alebo na spoločenskú akciu. U časti dievčat a žien prispieva dokonca aj k zdravotným problémom, ako sú poruchy príjmu potravy, závislosť na kozmetických zákrokoch a vylepšovaní svojho výzoru.
Tlak na mladosť a krásu tak oberá ženy o schopnosť sústrediť sa na to, čo je dôležité pre ne - či už je to oddych, štúdium, kariéra, šport, rodičovstvo, aktivizmus, alebo účasť na verenom živote.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapeutkou Magdou Frecer o vplyve štandardov krásy na prežívanie a na mentálne zdravie dievčat a žien. Rozobrali, ako sa počas ich života vyvíjali spoločenské normy a hovoria aj o sebe, a o tom, ako na ne vplývalo ich blízke okolie.
Rozoberú, čo je pre ne dôležité dnes, v prístupe k svojim deťom, a čo robia, aby im pomohli cítiť sa vo svojej koži dobre.

Spomenuté v podcaste:
- The Best Skin - Care Trick Is Being Rich
- Pamela - dokumentány film o Pamele Anderson (Netflix)
- Jane Fonda in Five Acts - dokumentárny film o Jane Fonda (HBO)
- Blonde - film o Marilyn Monroe (Netflix)

Hostka odporučila knihy:
- Home Body: Mé tělo, můj chrám (Rupi Kaur)
- Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy (Clarissa Pinkola Estés)
_
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe
SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠
Mar 22, 202301:13:07
87. Filozof Michal Lipták o tom, ako mať viac voľného času a ako ho dobre využiť

87. Filozof Michal Lipták o tom, ako mať viac voľného času a ako ho dobre využiť

Pri téme mentálneho zdravia zvyknú odborníci a odborníčky zdôrazňovať dôležitosť voľného času, počas ktorého sa odpojíme od práce, a od myšlienok na prácu, a venujeme sa iným veciam, na ktorých nám záleží a ktoré dávajú nášmu životu zmysel.

Pre časť ľudí to môžu byť prechádzky v prírode, rozvíjanie vzťahov s blízkymi a meditácia, pre iných zas čítanie, písanie, či umelecká tvorba. Mnohých ľudí teší aj občiansky aktivizmus, rozvíjanie komunity, rôzne športy a rôzne druhy hry.

To, či máme voľný čas, a ako ho trávime, však nie je len vecou osobného rozhodnutia. Väčšina z nás naráža na rôzne druhy prekážok, ktoré ovplyvňujú jeho dĺžku, aj kvalitu. Voľný čas je tým pádom aj témou spoločenskou.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a právnikom Michalom Liptákom o tom, ako máme v našej spoločnosti zorganizované hranice okolo voľného času a ako to na nás vplýva.

Rozoberú, či by ľuďom u nás pomohol zákaz nedeľného predaja. Či zamestnancom pomáha, keď im firmy na pracovisku vytvoria oddychové zóny a miesta na hru. Aké sú naše možnosti, ak chceme svoj voľný čas zmysluplne využiť a čo sa o kultúre voľného času môžeme naučiť od cirkví a náboženstiev.

Spomenuté v podcaste:

- Každá minúta života - dokumentárny film (Erika Hníková)

- Utópia pre realistov (Rutger Bregman)

Hosť odporučil knihy:

- Vita Activa (Hannah Arendt)

- Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work (Nick Srnicek, Alex Williams)

_

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

Mar 15, 202301:10:16
86. Ako byť sám k sebe láskavý, keď sa nám nedarí, so psychologičkou Michaelou Trúchlou

86. Ako byť sám k sebe láskavý, keď sa nám nedarí, so psychologičkou Michaelou Trúchlou

Mnohí a mnohé z nás máme v hlave hlas, ktorý sa ozve vždy, keď sa nám nedarí. Hovorí nám, že sme zase v niečom zlyhali, že sme sa málo snažili a že sme neschopní. Prichádza aj vo chvíľach, keď sa cítime osamelo, alebo keď nás zaplaví dojem, že nám všetko ide horšie, ako ľuďom naokolo. U časti ľudí býva taký intenzívny, že sa stáva spúšťačom silných úzkostí, alebo depresívnych epizód.

Psychológovia a psychologičky označujú tento hlas pojmom vnútorný kritik.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou o tom, ako vnútorný kritik vznikol a ako sa môže prejavovať v našich životoch.

“Vnútorný kritik veľmi často pochádza z nášho rodinného prostredia a odráža to, ako sa k nám okolie správalo keď sme zlyhali,” vraví Michaela v podcaste. “Keď je náš vnútorný kritik príliš krutý, môže nás to paralyzovať. Cítime, že nedokážeme nič robiť, takže začneme scrollovať sociálne siete, aby sme sa nejak zabavili, ale v tom príde ten kritik znova, aby nám povedal, že nič nerobíme, a že sme celí na nič.”

Jedna z dôležitých zručností, ktorú sa môžeme naučiť v terapii preto je, ako sa so svojim vnútorným kritikom vysporiadať. A vedecké poznanie ukazuje, že v tomto procese je veľmi účinný sebasúcit.

Ľudia, ktorí dokážu na seba nazerať súcitne a láskavo v zložitých situáciách sú spokojnejší, majú lepšie vzťahy a lepšie zdravie, fyzické i mentálne. Sú tiež odolnejší - vedia lepšie zvládať rôzne záťažové situácie vo svojom živote.

Michaela vysvetlí, ako pomáha klientom a klientkám spozorovať svojho vnútorného kritika a pozvať ho do dialógu a hovorí aj o tom, ako môžeme začať zapájať sebasúcit sami u seba.

Spomenuté v podcaste:

- Radical Acceptance (Tara Brach)

Hostka odporučila knihy:

- Self Compassion a Fierce Self Compassion (Kristin Neff)

- Stalking Your Inner Critic (Sonja Straub)

_

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


Mar 08, 202301:02:05
85. Prečo od neho neodišla? Odpovie Dáša Malíková, odborníčka na tému násilia

85. Prečo od neho neodišla? Odpovie Dáša Malíková, odborníčka na tému násilia

O násilí v blízkych vzťahoch sa na školách nenaučíme takmer nič a mnohým z nás sa to neskôr vypomstí.

Napríklad keď sme vo vzťahu, kde partner nepoužíva fyzické násilie, alebo iné formy násilia - pasívnu agresivitu, emocionálne vydieranie, či ekonomické násilie - a my nevieme, ako o tom rozmýšľať, čo je normálne, čo očakávať a ako svoj problém účinne riešiť.

Keď je v tejto situácii žena v našom okolí, nevieme jej pomôcť, lebo nerozumieme, s čím všetkým zápasí. Kladieme si otázky typu: Prečo si to s tým mužom jednoducho nevysvetlia? Prečo sa zaňho vydala, keď je takýto? Prečo s ním mala deti? Alebo: Prečo neodišla, keď to bolo roky také zlé?

Všetky tieto veci, ktoré nám v téme partnerského násilia prídu čudné, už majú vedecké vysvetlenia. Zatiaľ však neprenikli do spoločenského povedomia a ani do nášho vzdelávacieho systému.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dášou Malíkovou, výskumníčkou, lektorkou, terapeutkou a poradkyňou v oblasti násilia páchaného na ženách. Dáša pracuje v poradenskom centre Alej v Bratislave, na ktoré sa môže obrátiť každá žena, ktorá sa chce poradiť o svojej situácii a môžu sem zavolať aj ľudia z jej okolia, ktorí by jej chceli pomôcť.

V rozhovore Dáša vysvetľuje, prečo bývajú muži násilní voči ženám a o čo im ide. Aké druhy násilia používajú a prečo im to dlhé roky funguje.

“Takíto muži komunikáciu nepoužívajú na hľadanie riešenia, ale na to, aby ženu dostali tam, kde ju potrebujú mať. Čiže ju používajú zvráteným spôsobom,” vraví Dáša v podcaste. “Žena verí, že keď sa porozprávajú, tak si veci vysvetlia. On si to ale nechce vysvetliť. To chce len ona.”

Ľudia páchajúci násilie bývajú zdatní v manipulácii a často presúvajú zodpovednosť za svoje správanie na obeť.

“Deje sa to napríklad cez vzbudzovanie pocitu viny za všetko. Tá žena nie je nikdy dosť dobrá a to, čo robí, tiež nie je nikdy dosť dobré. Pre páchateľov partnerského násilia je typické, že odmietajú prijať zodpovednosť za akýkoľvek svoj čin. Vždy potrebujú ukázať buď na ženu, alebo na niekoho iného. Za všetko môže niekto iný, on sám zodpovednosť nikdy neprijme.”

V podcaste Dáša vysvetlí, aké stratégie fungujú, keď chce žena svoj problém riešiť a ako jej môže byť nápomocný odborný tím v poradenskom centre Alej.

- Kontakt na poradenské centrum Alej

- Zažívam násilie? (Dotazník poradenského centra Alej)

Hostka odporučila knihu:

- Why Does He Do That? (Lundy Bancroft)

_

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

Mar 01, 202301:13:29
84. Psychológ Martin Miler o sebapoznaní a o tom, prečo toľkým z nás chýba

84. Psychológ Martin Miler o sebapoznaní a o tom, prečo toľkým z nás chýba

Jeden z následkov traumatizácie v detstve môže byť ten, že toho sami o sebe veľa nevieme. Máme problém identifikovať, čo chceme, čo potrebujeme, čo sa nám páči a tak celkovo, kto sme.

Mnohí a mnohé sme si v detstve osvojili názory, ktoré nám o nás hovorili dospelí. Napríklad, že sme analytické typy, alebo, že sme citlivé, že sme introverti, extrovertky, že nám niečo dôležité chýba, alebo že sme priveľa. Tieto naratívy nám neskôr bránia vidieť komplexitu svojej osobnosti - teda to, že sme veľa vecí súčasne.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Martinom Milerom o tom, ako vyzerá nízke sebapoznanie.

“Časť ľudí prichádza na terapiu s tým, že sa majú zle, ale nerozumejú prečo,” hovorí Martin v podcaste. “Vravia, že majú dobrú prácu, dobrý vzťah, majú koníčky, ale je to celé nejaké prázdne. Že nič necítia, a nedava im to zmysel a nechce sa im v tom pokračovať.”

Opisuje aj ďalšie príznaky slabého kontaktu so sebou.

“Taký základný ukazovateľ je, že človek o sebe hovorí v tretej osobe - teda štýlom, že človek to má tak a človek to má onak,” hovorí Martin v podcaste. “Čiže hovorí o akomsi univerzálnom a abstraktnom človeku, hoci nám je jasné, že hovorí o sebe. Takže prvý krok potom je, že si začneme uvlastňovať svoje prežívanie. A že začneme hovoriť - ja to mám takto.”

Hovorí o tom, ako môžme začať kultivovať vzťah k sebe samému, či samej. Čo sú stratégie a činnosti, vďaka ktorým sa môžme lepšie spoznať, zistiť, čo nám robí dobre, čo sa nám páči, z čoho máme strach a čo potrebujeme.

Zastavenie a spoznávanie sa, je pre mnohých ľudí zaplavujúce, takže mnohí a mnohé máme rôzne stratégie, ako sa mu vyhnúť. Martin vysvetlí, ako nám môže pomôcť terapia.

No a s Barborou rozoberú aj to, či môže pozitívny vzťah k sebe rozvíjať každý človek - napríklad aj tí a tie z nás, ktorí urobili v živote chyby.


Spomenuté v podcaste:

The Wisdom of Trauma - dokumentárny film (Gábor Maté a kol.)


Hosť odporučil knihy:

- Všestrannosť (David Epstein)

- Existenciální psychoterapie (Irvin D. Yalom)

- Jak být volný (Tom Hodgkinson)

_

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


Feb 22, 202301:07:28
83. Sandra Polovková o tom, ako objavovať dejiny cez príbehy našich starých rodičov

83. Sandra Polovková o tom, ako objavovať dejiny cez príbehy našich starých rodičov

Nedemokratické režimy, v ktorých žili naši starí a prastarí rodičia ovplyvňujú naše vnímanie aj dnes. Mnoho ľudí žijúcich na Slovensku bolo obeťou násilia a vyvražďovania, iní sa snažili situáciu prežiť a príliš nevytŕčať, časť ľudí sa zapojila do odboja a niektorí sa zas na násilí v nejakej miere sami podieľali.

V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Sandrou Polovkovou z občianskeho združenia Post Bellum, ktoré mapuje naše moderné dejiny cez príbehy preživších a prináša ich na základné a stredné školy formou zážitku. Deti majú vďaka tomu možnosť precítiť ťažkosti, ale aj dilemy s ktorými sa stretávali naši predkovia. “Príbehy dávajú faktom iný rozmer. Rozmer životnej skúsenosti,” vraví Sandra v podcaste.

Spoznávať dejiny cez zážitok môžu aj dospelí. Začiatkom leta organizuje Post Bellum púť s názvom Stopami ukrývaných detí. Účastníci a účastníčky si spolu prejdú trasu, ktorou počas holokaustu unikali pred transportom dvaja malí súrodenci - dvanásťročný Eli Vago spolu s mladšou sestrou Ester.

V podcaste Sandra vysvetľuje, prečo sú lekcie z tohto obdobia našich dejín pre nás také relevantné dnes. “Nástrojov na zrušenie demokracie nie je nekonečné množstvo,” hovorí. “To, čo sa odohrávalo počas druhej svetovej vojny môže ovplyvniť, ako rozmýšľame a konáme dnes, napríklad keď vidíme obmedzovanie niekoho ľudských práv. Lebo my už z minulosti takúto skúsenosť máme.”

Barbora sa jej pýta, ako sa môžeme rozprávať s rodičmi a starými rodičmi o tom, čím si prešli počas nedemokratických režimov. A ako to robiť vtedy, keď sa nám ich vtedajšie rozhodnutia zdajú byť byť problematické.

Spomenuté v podcaste:

- Pavel Eli Vago (video) - ukrývané dieťa hovorí o svojich spomienkach

- A Child Through Time: The Book of Children's History (Phil Wilkinson, Steve Noon)

- Tomíčkovi k jeho třetím narozeninám (Tomáš Fritta – Haas)

Hostka odporučila knihy:

- Moruša (Iboja Wandall-Holm)

- Ľudskosť - Optimistická história človeka (Rutger Bregman)

_

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


Feb 15, 202301:04:02