Mojimi očami

Poradenská psychologička a docentka na Trnavskej Univerzite v Trnave rozpráva aj o problémoch po spontánnom či plánovanom potrate. Pozrite si novú časť mojimi očami.

Stratiť blízku osobu nie je nič príjemné v našich životoch o to horšie ak sa stratí bez toho, aby sme to čakali. Záchranný systém Slovenska a jej dobrovoľní členovia často pátrajú po rôznych stratených osobách. Ich činnosť predstavy Martina Šarvaicová. 

Kto je to counselor a kde sa táto pozícia využíva sa porozprávam s prof. Máriou Šmidovou z teologickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave. 

Dať deťom, ktoré mnohokrát prišli o svoju rodinu vlastnú rodinu pocit bezpečia či novú rodinu je náročné. V rámci Centra pre deti a rodinu robia všetko pre to, aby sa u nich deti cítili ako v ich vlastnej rodine. Ako to u nich vyzerá sa porozpráva s Martinou Krchňákovou.

Byť skautom sa dnes nosí až tak, že si to môžete zapísať do životopisu. Skautský zbor Jána Pavla II. predstaví jezuita Pavol Trgo.

Sociálna sestra je sociálny pracovník v nemocnici. Vedeli ste o takejto pozícii? Čo všetko robí sociálna sestra s čím sa stretáva pri výkone svojho povolania porozpráva Andrea Kamenská z Fakultnej nemocnice v Trnave.

Ak do života človeka vstúpi závislosť často ju prehliadame, prípadne sa s tým stotožníme. Sú situácie kedy sa zo závislím človekom staneme spoluzávislím. Ako z toho von a ako tomu predchádzať sa dozviete v rozhovore s Ľubicou Hornáčkovou z OZ Otvorené srdce.

Dobrovoľný hasičský zbor je založený na základe zákona v každej obci kde to je možné. Aj Trnava má takýchto dobrovoľníkov ako vyzerá taký výjazd čo všetko robia sa rozprávam s veliteľom Danielom Haragom.

Poradenská psychologička, lektorka programu Pride pre náhradných rodičov a supervízorka. Má dlhoročné skúsenosti s prácou detí z Centier pre detí a rodinu (detské domovy). O tomto všetko a ešte viac sa rozprávam s Andreou Hudekovou. 

Prečo je dôležitá duchovná služba a komu je určená aj o tom sa porozprávam s duchovným správcom z Fakultnej nemocnice v Trnave Rudolfom Kopincom. 

Vyštudovala psychológiu avšak až po určitom čase sa jej začala naplno venovať. Je animátorkou, dobrovoľníčkou a veľkou profesionálkou pri príprave rôznych detských táborov a podujatí. Eva Melich mojimi očami.

Týranie v akejkoľvek podobe je neodpustiteľné. Sú však organizácie, ktoré dokazujú svojou činnosťou ich dôležitosť. Vďaka občianskemu združeniu Dom nádeje v Martine dostanú novú nádej ženy, ktoré to potrebujú. Rozprávam sa s Adrianou Fontányovou.

Je reedukačné centrum niečo iné ako polepšovňa v minulosti? Pre koho je takéto centrum určené a čo sa v ňom realizuje sa dozviete z rozhovoru s Evou Prvou z reedukačného zariadenia v Trstíne.

Je canisterapia vhodná pre kohokoľvek? Dá sa spojiť arteterapia s canisterapiou? A ako pracuje taký terapeutický pes sa dozviete s Andreou Geseovou v novej časte relácie mojimi očami.

Pre koho je určený osobný bankrot, aké činnosti realizuje Centrum právnej pomoci v Trnave sa porozprávam s Martinou Tóblovou v relácii mojimi očami.

Prečo bola založená spoločnosť Úsmev ako dar, ako pomôcť deťom z Centier pre deti a rodinu či prečo má prezývku Jogo sa dozviete v rozhovore s prof. Jozefom Mikloškom.

Biela palička je symbol podľa ktorého každý pozná, že majiteľ tohto predmetu je nevidiaci Ako žijú nevidiaci na Slovensku a ako im lepšie pomôcť sa dozviete s rozhovoru s Eliškou Fričovskou z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. 

Hospic, domov pre ľudí bez domova, Centrum pre deti a rodinu či chránená dielňa sú činnosti Diecéznej charity v Nitre o ktorých porozpráva Petra Balážová Galusová mojimi očami.

Neúnavná vo svojich plánoch. Svoje skúsenosti a rady rozdáva všetkým ktorí to potrebujú najmä seniorom. Je prezidentkou Fóra pre pomoc starším. Ľubica Gálisová mojimi očami. 

Neúnavná pri ohlasovaní Božieho slova ako kazateľka a rovnako neúnavná pri charitatívnej činnosti. Ako sama hovorí dáva slovo a chlieb. Martina Hargašová mojimi očami.

Úsmev ako dar nie je známou organizáciou tretieho sektora. Okrem práce s deťmi z Centier pre deti a rodinu bývalých detských domovoch sa venujú aj činnosti tzv. skupinových rodinných konferencii alebo stretnutiam rodinného kruhu. Viac s Monikou Mikloškovou.

Lívia Halmkan je vyštudovaná grafička a vďaka tejto činnosti sa dostala k lektorovaniu. Ako lektorka sa venuje najmä témam, ktoré spoločnosťou a najmä mladými rezonujú. Sex, pornografia či manželstvo sú témy OZ Tlakový  hrniec.

Centrum pomoci pre rodinu je na trhu tretieho sektora už trinásť rokov. O jeho činnosti a aktivitách sa rozprávam s Kristínou Königovou. Pozrite si reláciu mojimi očami. 

Herečka, moderátorka, teda človek z obrazovky. Dnes riaditeľkou Centra sociálnych služieb pod Karpatmi v Pezinku. Renáta Názlerová mojimi očami. 

Centrum integrácie, občianske združenie Navzájom lepší či projekt P5. Čo majú tieto činnosti spoločné aj o tom som sa zhováral s Tatianou Pavlovičovou.

V poradí druhá profesorka sociálnej práce tentokrát z Trnavskej Univerzity. Rozprávali sme sa aj o tom čo so študentmi sociálnej práce či aký by mal byť sociálny pracovník. Prof. Eva Mydlíková mojimi očami.

Občianske združenie Samária je jednou z organizácii, ktorá namiesto slov realizuje svoju činnosť skutkami. Manuálne a dobrovoľne. O tom ako fungujú som sa rozprával s Helenou Dzurechovou.

Je prvým podpredsedom spoločnosti Parkinson Slovensko. Pozrite si rozhovor s Michalom Vercholom s ktoým sme sa rozprávali o chorobe, o občianskom združení aj o tom ako sa stať členom.

Je dlhoročná laktačná poradkyňa a lektorka predpôrodných kurzov. Pomáhať najmä ženám pri narodení bábätka, pri dojčení alebo iných ťažkostí je jej poslaním. Viera Červená mojimi očami.

Skúsený odborník v oblasti sociálnej práce, terapeut, supervízor a kouč. Rozpráva aj o tom, prečo politici neradi podporujú sociálne veci a služby. Vladimír Hambálek mojimi očami.

Skúsená manažérka z verejnej správy prešla riadiť úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Prečo a čo všetko by chcela dosiahnuť zistíte v rozhovore s Vierou Vančovou mojimi očami.

Je otec, právnik a človek, ktorý si pamätá udalosti. Je docentom pracovného práva na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Viktor Križan mojimi očami.

Je kreatívny a jeho nápady sú vždy úspešným projektom. Ako sám hovorí má nedostatky v time mangemente no vynahrádza si to u svojej rodiny. Michal Koricina mojimi očami.

Nevie si predstaviť inú prácu ako prácu v sociálnych službách. Je vytrvalá, angažovaná a nemá problém so zmenami. Andrea Horníčková mojimi očami. 

Ide proti prúdu, v ľuďoch zo zdravotných postihnutím vidí ľudí, ktorí sa neboja a dokážu veľa ak im dáme šancu. Je špeciálnou pedagogičkou a riaditeľkou Centra včasnej intervencie v Trnave. Terézia Drdulová mojimi očami. 

Je v sociálnych službách už vyše 30 rokov. Milá, rešpektovaná a ústretová odborníčka sociálnej práce. Anna Pavlovičová mojimi očami.

Jeho ruky sú jeho jazyk i reč. Svojím prácou pomáha nepočujúcim rozumieť. Je riaditeľom organizácie TASPO v Trnave. Jaroslav Cehlárik mojimi očami.

Prešla si kus sveta. Jej srdcovkou je však India odkiaľ má i svojho manžela. Spoločne s dobrovoľníkmi založili organizáciu Cesta domov, ktorej cieľom je pomáhať tým najbiednejším. Lenka Pandya mojimi očami. 

V súčasnosti predsedníčka komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Jej ambíciou je posunúť sociálnu prácu, samotnú komoru ako i aktivity v prospech sociálnej práce. Katarína Mažárová mojimi očami. 

V minulosti bankár, ktorý sa rozhodol venovať svoj profesijný život ľuďom v núdzi. Svoju prácu neberie len ako zamestnanie, ale najmä ako poslanie. Miroslav Dzurech mojimi očami. 

Od malička ju priťahovalo školstvo. Deti má vo svojom srdci. Vyštudovala sociálnu prácu a teraz pracuje s marginalizovanými deťmi. Beáta Danišová mojimi očami.

Žena, ktorá je na správnom mieste. Vždy rada pomáhala a bola na blízku tým, ktorí to potrebovali. Teraz vedie núdzové zariadenie pre ženy v núdzi. Petra Moravčíková mojimi očami.

Veselá, usmievavá a najmä s veľkým srdcom. To je ďalšia hosťka, ktorá podáva svoju pomocnú ruku v rámci charity v Piešťanoch. Simona Petrušová mojimi očami. 

Je poslankyňou, blogerkou, psychologičkou no ako sama hovorí je v prvom rade matkou a manželkou. Svoj život zasvätila pomoci iným, neustále študuje a pracuje na sebe. Lucia Drábiková hosť mojimi očami. 

Obetavý človek, dobrovoľník, sociálny pracovník i človek, ktorý využije každú chvíľu svojho života. Miluje svoju prácu i rodinu. Ak je potrebné podá pomocnú ruku každému. Juraj Janček hosť mojimi očami. 

Niekoľkoročná zamestnankyňa v samospráve sa rozhodla prejsť do tretieho sektora. Jej angažovanosť, skúsenosti i schopnosť plánovať si cenia všetci čo ju poznajú. Jana Žišková mojimi očami.

Historicky prvá paraolympionička s veľkým množstvom medailí, glóbusov a trofejí. Napriek svojmu handicapu dokázala viac ako mnohí zdraví. Je veľkou inšpiráciou všetkým. Henrieta Farkašová mojimi očami.

Jeden z mala mužov, ktorí pracujú s Rómskou skupinkou ľudí v Trnave. Vyštudoval etnológiu a vedie neziskovú organizáciu Coburgovo. Počúva a rozumie. Juraj Štofej mojimi očami.

Jej práca nie je prácou ale poslaním. Pomáha, je na blízku tým, ktorí to potrebujú i napriek jej vlastným životným ťažkostiam a pádom. Úprimná a veselá žena s veľkým srdcom. Adriana Žemlová mojimi očami.

Skúsený sociálny pracovník z oblasti do ktorej sa každý nehrnie. Muž, ktorý má odvahu a nebojí sa ani ihly. K zamestnaniu prišiel tak, že pre organizáciu Storm pracoval ako dobrovoľník. Pavol Ščasný mojimi očami.