Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická.

Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita.

Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu.

Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze.

Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“.

Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie.

Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph:

„Základná otázka - skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“

Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude.

Celý prepis podcastu je na stránke www.modravlna.eu.

Hamiltonovský moment: Spoločný dlh nestačí, treba aj dane

Modrá vlnaBy Peter StachJul 05, 2020