MY diskutujeme

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých. Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život. 

V piatom podcaste tejto série, ktorý zverejňujeme 9. mája, si povieme , čo je Deň Európy a čo je jeho náplňou na Slovensku. Zameriame sa aj na samotnú Európsku úniu, jej vznik, hodnoty a výhody, ktoré plynú z členstva v nej. Vedeli ste napríklad, že aj zrušenie poplatkov za roamingové telefonovanie v zahraničí súvisí v naším členstvom v EÚ? Pozvanie na rozhovor prijala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých.

Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

Vo štvrtom podcaste tejto série si priblížime, čo praktické prináša ľuďom Európska únia. Týka sa to rôznych oblastí nášho života a nie je toho málo, či ide o každodenný život, prácu, koníčky, ale aj voľnosť pohybu a vzdelávanie. Na otázky odpovedá Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

V treťom podcaste tejto série sa pozrieme na Európsky rok zručností, ktorý by mal poskytnúť nový impulz pre celoživotné vzdelávanie, posilniť postavenie ľudí a podnikov tak, aby mohli prispievať k zelenej digitálnej transformácii a podporiť inovácie a konkurencieschopnosť. Toto sú aj témy, o ktorých sme hovorili s Ľubicou Gállovou, námestníčkou riaditeľa pre celoživotné vzdelávanie Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých. Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život. Či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

V prvom podcaste tejto série sa zameriame na mladých ľudí, ktorí sa pod vplyvom spomínaných faktorov pozerajú do svojej budúcnosti s neistotou, ale aj na možnosti a výhody, ktoré majú mladí v Európskej únii k dispozícii. Pozvanie na rozhovor prijala Silvia Antalová, stážistka v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Raz vyrobila aj maturitné tablo z medovníkového cesta a fotografie na ňom ozdobila ornamentmi z polevy. No jej špecialitou sú šperkovnice rôznych tvarov, do ktorých ukladá malé medovníčky.  Medovnikárka Alena Bistárová zo Žiliny.

Jej otec mal kedysi mapu, do ktorej značil, kam až putovali medovníky, ktoré Alena Bistárová s mamičkou napiekli a ozdobili. Svoj bod na nej mala väčšina európskych krajín, ale aj metropoly na viacerých iných kontinentoch. Mama dcéru naučila piecť a dcéra mamu medovníky zdobiť. Dnes sa rodinnému remeslu venuje aj so sestrou a neterou. Uprednostňuje tradičné receptúry na cesto a polevu a pri zdobení zase fantáziu. Medovník je podľa nej ako plátno maliara. Ožije až zdobením. A potom môže ľudí tešiť.

- Čo charakterizuje tradičný medovník a aké korenie treba do cesta pridať?

- Aký med je najlepšie používať pri príprave medovníkov?

- Je rozdiel medzi medovníkom na výstavu a na bežný konzum?

- Ako dlho trvá zdobenie medovníkov z kila múky a na čo netreba zabudnúť pri príprave polevy?

- Prečo sa tradičné medovníky nakamarátia s chémiou?

- Medovníky patria predovšetkým k Vianociam, no nie výlučne. Aké iné príležitosti im svedčia?

So známou medovnikárkou Alenou Bistárovou zo Žiliny hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Rezbár Jozef Rakovan patrí k špičke umeleckého rezbárstva. Ako jeden z mála na Slovensku sa venuje vyrezávaniu a dotváraniu samorastov.  Jeho diela pozná celý svet. No on o ňom hovorí s pokorou: „Talent som dostal od Boha, to, čo viem a čomu som sa naučil, chcem svetu vrátiť.“

Rezbárska škola zo Štiavnika má osobitý zvuk. V tejto obci tvorí už štvrtá generácia rezbárov a aj tej súčasnej sa podarilo objaviť niekoľko výrazných rezbárskych talentov. Zásluhu na tom má aj Jozef Rakovan, ktorý svoju dielňu otvára každému, kto sa chce priučiť rezbárskemu remeslu. On sám vie tvoriť v modernom, ale aj realistickom štýle, motivuje ho život, Biblia, história a folklór. Už druhý rok pracuje vo svojej dielni na betleheme, ktorý bude kombináciou plastiky a reliéfu, všetky postavy, zvieratá, veci vytvoril zo samorastov. Bude to unikát.

- Aké drevo je pre rezbára najlepšie a prečo je tvorba zo samorastov taká výnimočná?

- Čím sa začína pre rezbára práca na jeho diele a čím ju môže dotvoriť?

- Každý kus dreva môže inšpirovať. Kedy rezbár začne tvoriť?

- Dobré dielo má dušu. V čom spočíta tá rezbárska?

- Prečo je dôležité zachovať tradičné rezbárske remeslo pre budúce generácie a čo pre to treba urobiť?

So známym umeleckým rezbárom Jozefom Rakovanom zo Štiavnika aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Bača František Fučík sa o odbyt výrobkov z ovčieho mlieka zo svojej farmy báť nemusí. Predajú sa všetky, netreba mu chodiť ani po výstavách či im zvlášť robiť reklamu. Jeho ovce sa pasú na horských lúkach v okolí Fačkova a Čičmian, čo chuť hrudky, bryndze, syra či žinčice poznačí. V dobrom.

Ovčiarstvo na Slovensku kedysi malo svoj zvuk. Má ho aj teraz, najmä čo sa týka vývozu jahňaciny, ale aj výrobkov z ovčieho mlieka, no už nemá takú podporu štátu ako kedysi. Farmári či bačovia na salašoch bojujú s vysokými odvodmi, vstupy do chovov sú čoraz drahšie a klesá aj záujem o chov oviec. Vraj sa bude zázraku rovnať, keď o pár rokov bude v našej krajine aspoň toľko oviec, koľko sa ich chová dnes. Na škodu veci, lebo Slovensko má práve pre toto tradičné odvetvie výborné podmienky.

- Čo dnes farmárom najviac bráni v rozvoji chovu oviec?

- Aké výrobky sa z ovčieho mlieka vyrábajú a prečo má každý chovateľ svoje vlastné receptúry?

- Čo rozhoduje o chuti a kvalite ovčieho syra či bryndze?

- Práca okolo oviec je fyzicky i časovo náročná. Napriek tomu má ovčiarstvo svojich zástancov. Prečo túto prácu napriek tomu robia?

- Čo by bolo treba na Slovensku urobiť, aby sa chov oviec vrátil na také výslnie, aké zažíval pred revolúciou?

So známym chovateľom oviec Františkom Fučíkom aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Toto si povedal kedysi dávno Peter Hlavatovič, keď videl v Dlhom Poli na Kysuciach pri práci chýrneho drotára Jakuba Šeríka, zaťa ešte chýrnejšieho drotárskeho majstra Jozefa Holaníka. Jeho prácu poznal celý svet.

Slovenské drotárstvo svoj najväčší rozmach zažívalo koncom 19. storočia. Vtedy sa už ako dôsledok vývozu drotárskeho majstrovstva formovali v rôznych mestách Európy, ale aj v zámorí, drotárske dielne, v ktorých sa vyrábali výrobky potrebné v stavebníctve, na železnici či v armáde. No šikovní remeselníci sa vedeli s drôtom aj vyhrať. A okrem bežného odrôtovania hrncov ukázali aj neobyčajný zmysel pre krásu. Vyrábali, misy, vázy, košíky, kazety, rámiky... Vymýšľali očká či háčiky, aby dlhý drôt premenili na vec nevšednej krásy.

- Prečo je kolískou slovenského drotárstva a jeho symbolom Dlhé Pole na Kysuciach?

- Ako vzniklo drôtovanie hrncov, čím si drotári budovali povesť kvalitných remeselníkov?

- Aké techniky drôtovania využívali starí majstri a prečo si ich tak dôsledne strážili?

- Čo všetko sa z drôtu dá vyrobiť?

- Z Kysúc až k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Aký drotársky darček si odviezol do Ríma?

So známym drotárskym majstrom Petrom Hlavatovičom z Kysuckého Nového Mesta aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

V domácnosti Veroniky Štafenovej žiadne vajíčko nerozbijú – ale vyfúkajú. K domácej panej neodmysliteľne patrí zdobenie kraslíc, takže treba mať poriadnu zásobu materiálu.

Slovensko je známe zdobením kraslíc. Ich autorky patria ku každému festivalu či tradičnej výstave. Zdobenie vajíčok patrilo predovšetkým ženám. Venovali sa mu nielen pred Veľkou nocou, kedy krášlením vajíčok vyzdvihovali symbol nového života, ale vlastne po celý rok. Počas neho vytvorili množstvo techník, farebných či materiálových kombinácií zdobenia. Každý región, mnohokrát i dediny, mali svoje vzory či farby, ktorým zdobiteľky kraslíc dávali prednosť a tie šikovnejšie ich dotvárali i vlastnými nápadmi.

- Ako dlho sa zdobí jedno vajíčko a čo láka ľudí neustále zdokonaľovať tradičné techniky výroby kraslíc?

- Je kraslica výsledkom náhodného výberu farieb, vzorov a techník, alebo ide o presne zachovanú metodiku zdobenia?

- Koľko techník zdobenia kraslíc na Slovensku poznáme?

- Čím sa líšia dnešné možnosti zdobenia vajíčok od tých v minulosti?

- Prečo sa treba aj dnes snažiť o zachovanie tradícií a čistotu tradičnej výroby kraslíc?

So známou zdobiteľkou kraslíc Veronikou Štafenovou aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Otília Kadašiová zo Strečna tká na krosnách, ktoré majú takmer sto rokov. Keď si za ne sadá, pohladká ich akoby sa modlila – také sú pre ňu vzácne.

Každá žena na dedine kedysi vedela tkať. A predtým vypestovať ľan, vytrepať i vytriasť ho, naviť nite a potom utkať plátno a ušiť z neho oblečenie. Alebo utkať koberce zo starých handier a obnosených kusov odevov. Ak to nevedela, jej deti chodili otrhané a v jej chalupe nebolo pekne. Preto tkáčstvo bolo vážené remeslo, ktoré nielenže pomohlo zaodieť rodinu, ale aj zrecyklovať všetky textílie, ktoré v domoch boli. Na krosnách utkané koberce či plátno vydržali roky a aj dnes patria v mnohých domácnostiach k vzácnostiam, ktoré sa opatrujú po starých rodičoch.

- Prečo treba tkáčske remeslo aj v dnešných časoch rozvíjať, hoci ľudia nájdu v obchodoch všetko, čo potrebujú na seba i na dotvorenie domácností?

- Prečo vznikla v Strečne kúdelná izba a čo v nej vidia exkurzie?

- Ako vzniká na krosnách erb a ako srsť mamuta?

- Čo všetko a z akých materiálov možno na krosnách utkať?

- Prečo tkáčstvo nesmie zaniknúť a kto tvorí vzory pre tkáčov?

So známou tkáčkou Otíliou Kadašiovou zo Strečna aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Cecília Mikulová z Fačkova vyšíva od detstva. Kým jej sily slúžia, chcela by vyšiť košele pre pravnúčatá. Aj pre tie, ktoré sa ešte nenarodili.

Slovenské výšivky majú vo svete dobré meno. Sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a možnosťami svojho využitia aj v súčasnom odievaní či úžitkovom umení sú vyhľadávanou inšpiráciou pre mnohých tvorcov. No najviac sa cenia na tradičnom odeve, obrusoch či prestieraniach, lebo vyjadrujú širokú škálu vzorov, farieb, techník, ktoré charakterizujú slovenské regióny a šikovnosť či tvorivosť tamojších ľudí.

- Čím je pre výšivkára tradičná výšivka, tradičný vzor a prečo ich treba zachovať a rozvíjať?

- Fačkovská výšivka je iná ako ostatné z Rajeckej doliny. Čím sa od nich odlišuje?

- Ako vzniká kroj a čo všetko musí urobiť výšivkárka, aby ho dotvorila?

- Kde všade už docestovali originálne fačkovské výšivky?

- Ako vznikal vzácny darček pre pápeža – kniha Radosť z lásky na Slovensku - pred jeho návštevou našej krajiny?

- Aké poklady skrýva v skrini každá dobrá výšivkárka?

So známou výšivkárkou Cecíliou Mikulovou z Fačkova aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Pre niekoho je chov včiel iba vecou obživy, pre Petra Korbela je včelárstvo záľubou, pre ktorú sa oplatí žiť.

Včely opeľujú 71 zo 100 druhov plodín a ochrana ich populácie sa stáva jednou z tém v celej Európskej únii. Med, propolis, včelia materská kašička, vosk zasýtia, liečia, tvoria základ mnohých jedál, nápojov, tinktúr, hojivých mastí či iných užitočných výrobkov. No kedysi tradičné slovenské remeslo – včelárstvo - sa na škodu nás všetkých iba veľmi opatrne zviecha zo svojho nedávneho útlmu a ešte stále nemá dosť nadšencov.

- Čomu môžu včely ľudí naučiť a prečo sa oplatí ich chovať aj dnes?

- Ako môžu byť včely pre človeka užitočné?

- Prečo sú receptúry nápojov a liečivých výrobkov z medu také jedinečné, že ich nič nemôže nahradiť a prečo sme za nich ochotní aj viac si priplatiť?

- Čo všetko treba urobiť preto, aby sa chov včiel na Slovensku rozvíjal?

So známym včelárom Petrom Korbelom zo Žiliny aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Fyzický stav človeka je rovnako dôležitý ako ten psychický, preto je potrebné pri deťoch postupne rozvíjať obe zdatnosti. Fyzická odolnosť, zdatnosť a celkovo fyzické zdravie sa postupne vyvíjajú už od útleho veku, preto je dôležité včasné podchytenie nesprávnych návykov a nastavenie správnej terapie, ktorá ich odstráni. 

• Ako tieto návyky odhaliť? 
• Aké zásady by sme mali dodržiavať, aby sa deti vyvíjali po fyzickej stránke správne? 
• Kedy a akým spôsobom je vhodné začať pri deťoch so športom? 
• Môžeme šport považovať za prevenciu a liečbu pohybového aparátu alebo civilizačných chorôb? 

Aj o tom sa budeme rozprávať v našom podcaste MY Diskutujeme.

• Moderátor: Dominika Blašková, predsedníčka Atletického zväzu Bratislava, športovkyňa, mama trojročnej Agátky
• Hosť: Erika Bršelová, fyzioterapeutka, majiteľka Fyziokliniky, bývalá atlétka, majsterka Slovenska v šprinte na 100 m, mama 2,5-ročnej Sáry

V dnešnej diskusii sme sa venovali rodinným firmám. Pod týmto názvom sa asi každému vybaví podnik s tradíciou, stojaci na pevných rodinných vzťahoch, iný aj v tom, že členovia rodiny robia na svojom, v ťažších časoch sa vedia navzájom podržať a prežiť krízové obdobie. Je to naozaj tak? Čo je rodinný podnik, ako ho môžeme definovať, aké sú v tejto oblasti rozdiely medzi Slovenskom a okolitými krajinami? 

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali: 

• Vladimír Sirotka – Slovenská asociácia malého, stredného podnikania a živnostníkov
• Ján Plesník – Národná recyklačná agentúra Slovensko
• Ladislav Šutý – poradca ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR
• Jaroslav Karahuta – poslanec Národnej rady SR 

Životná šanca alebo risk nad rámec únosnosti? Oplatí sa do nich investovať v dnešnej dobe alebo treba počkať? Otázky, ktoré si zaslúžia odpoveď. My vám ponúkneme ešte niečo navyše – potrebné know-how, ktoré vás možno dovedie k vysnívanej investícii. Trh nehnuteľností má svoje vlastné pravidlá, pozývame vás nazrieť na oponu bežne videného a počutého. 

Našimi hosťami boli:

• Milan Dubec, generálny riaditeľ spoločnosti Reinoo https://www.reinoo.com/
• Tomáš Lamprecht, riaditeľ odboru posudzovania a schvaľovania úverov v Štátnom fonde rozvoja bývania https://www.sfrb.sk
• Radoslav Valko, generálny riaditeľ spoločnosti SOPHISTIC Pro finance https://www.spfinance.sk

Odpadové hospodárstvo je dnes už témou, ktorou sa musia seriózne zaoberať aj najväčší svetoví lídri. Hlavnou oblasťou, o ktorej sme diskutovali je cirkulárna, teda obehová ekonomika. 

Hosťami boli:

• Tatiana Hrádelová, konateľka spoločnosti Elkoplast
• Katarína Kretter zo spoločnosti Envi-Pak
• Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.