Ži a bodka.

Keď mi je zle, nie je to regres a neznamená to, že som zlyhala v uzdravovaní svojich rán na duši. Keď som smutná, neznamená to, že so mnou niečo nie je v poriadku. Keď som frustrovaná, neznamená to, že počúvam alebo čítam málo motivačnej sebauzdravujúcej literatúry.

Je to jednoducho život. A život nie je rozprávka. Cieľ života nie je dosiahnúť: “ … a žili šťastne až do smrti.”

V dnešnej silvestrovskej epizóde sme sa porozprávali o tom, že to nie je uzdravenie, ale uzdravovanie… v priebehovom čase, o čom sa tu točí. A tiež sme si ponadávali, pospomínali a dali aj nedali predsavzatia.

Veď si to vypočujte sami.

Stále sme my ľudia nespokojní. Buď je príliš teplo alebo príliš zima. Buď máme veľa práce alebo nemáme do čoho pichnúť. Buď sú prázdniny a deti nám už lezú na nervy alebo je škola a stále musíme robiť s deťmi úlohy a riešiť krúžky. Buď máme veľa ľudí okolo seba a je to vyčerpávajúce alebo sa nudíme a nevieme, čo by nám urobilo dobre.

Nespokojnosť. O tom si vypočujte dnešnú epizódu. Či je nakoniec nespokojnosť tak zlá a zároveň čo robiť, aby sme tej spokojnosti predsalen pociťovali o niečo viac.

Čo zabíja naše vzťahy? Nemáme čas sa baviť o inom, ako o problémoch, hlavne chceme v kľude žiť a mať pokoj, jeden na druhom vidíme to zlé, necítim lásku, spíme spolu asi už iba zo zotrvačnosti…

Ak si toto hovoriš hoci len sama pre seba o svojom vzťahu s partnerom, tak cítiš, že ten vzťah vyhasína.

Ako zatočiť so zabijakmi vztahu a priniesť do života opäť viac radosti a pocitu spolupatričnosti? Vypočuj si niečo o návykoch, ktoré môžu posunúť tvoj vzťah na nový level.

Čo zabíja naše vzťahy? Nemáme čas sa baviť o inom, ako o problémoch, hlavne chceme v kľude žiť a mať pokoj, jeden na druhom vidíme to zlé, necítim lásku, spíme spolu asi už iba zo zotrvačnosti…

Ak si toto hovoriš hoci len sama pre seba o svojom vzťahu s partnerom, tak cítiš, že ten vzťah vyhasína.

Ako zatočiť so zabijakmi vztahu a priniesť do života opäť viac radosti a pocitu spolupatričnosti? Vypočuj si niečo o návykoch, ktoré môžu posunúť tvoj vzťah na nový level.

Koľko v skutočnosti stojí elektina do domu? A koľko stojí nová kabelka? Myslím, že sa to nemeria eurami, ale časom môjho života. A každého z nás to stojí inak. Niekoho jeden mesačný účet za elektrinu stojí 3 hodiny života. A niekoho to stojí 8 hodín.

A koľko stojí hodina strávená s mojim mužom? Alebo 2 hodiny stávené s mojim dieťaťom? Trošku som to otočila. A možno vám toto prirovnanie príde pritiahnuté za vlasy. Aj o tomto je dnešná epizóda. Pokojne sa do nej započúvajte a vyberte si z nej to, čo potrebujete.

Aj napriek tomu, že vieme, že je dobré sa o seba postarať a dopriať čas sama sebe, nie je pre nás vôbec jednoduché sa k tomu odhodlať. Dokážeme ísť na hranu svojich síl, veď sa musíme o všetko postarať. Veď nás potrebujú. Veď to nemôžeme len tak nechať. Akoby postarať sa o seba nebola legitímna potreba a akoby to nebol dostatočný dôvod na to, aby sme na chvíľu povedali NIE na iné aktivity a iné potreby iných ľudí.

Porozprávali sme sa o tom, ako je pre nás ťažké vytvoriť si čas sama pre seba.

Už aj ten názov epizódy je poriadne zamotaný. Presne tak je zamotané každé naše "tajne dúfam", nech už je to v akejkoľvek oblasti.

Jednoducho niekedy by som chcela, aby ten druhý urobil niečo, čo by ma potešilo, no nepovedala som, že chcem, aby to urobil. A potom som sklamaná, že to neurobil. A ešte sa na toho druhého aj naštvem a presne tak sa k nemu aj správam... A on ani len netuší, že ktorá bije. A vzťahový problém máme na svete.

Ako sa z toho vymotať? Čo s tým vieme urobiť?

Máme doma trošku dusno. Nemáme na seba čas. Lebo... všeličo sa udialo a zmenil sa náš už pekne zabehnutý režim. A tak sme sa v tom dusne začali trošku dusiť. Aj vieme, čo by sme chceli inak, ale nemáme silu na to, aby sme to naraz urobili. A tak sme sa rozhodli meniť maličkosti, byť viac FLEXIBILNÍ.

A práve o tej našej flexibilite sme sa porozprávali s Veronikou. Ako to vyzerá, keď už nevládzem, keď to nemôžem a nechcem zvládať stále sama aj za iných (je to trošku aj o hraniciach, zase raz), ako to vyzerá, keď sa potrebujem nadýchnuť a nastaviť nový režim. 

Niekedy sa nedá vrátiť tam, kde sme skončili. Niekedy potrebujeme nastaviť nový režim.

Ak odsunieš svoje problémy a povieš si, veď ja sa nemôžem sťažovať, ona to ma oveľa horšie, tak si vypočuj túto epizódu. Je pre teba. Je zo života.

Nehovoríme o tom, že sa máme utápať v sebaľútosti. Ale tiež nemusíme všetko za každých okolností zvládať. Sú situácie, keď je normálne, cítiť sa zle a ťažko.

Trošku sme sa porozprávali o tom, či sladkosti (mobil, telka a pod.) je vhodné deťom dávať "na prídel" alebo im nechať voľnosť v tom koľko a kedy to chcú. Ale táto epizóda nie je len o deťoch a našom prístupe k nim. Je oveľa viac o nás a o tom, čo sme sa v detstve naučili, resp. nenaučili. Prečo sa nevieme ovládať prečo sa odmeníme sladkosťami aj vtedy, ak vlastne vieme, že to nie je pre nás doré. Prečo vyjedáme sladkosti deťom. Prečo máme tendenciu stráviť veľa času na mobile, aj keď vieme, že nám to nakoniec vôbec nepomôže oddýchnuť si? Prečo sa nevieme regulovať? Prečo s tým máme taký problém?

Ospravedlňte zároveň zníženú kvalitu zvuku, mali sme nepredvídané technické problémy, ale bolo nám ľúto nenechať vás vypočuť si túto spontánnu epizódu, ktorá má výnimočne aj video záznam :)

Pozývam vás vypočuť si špeciálnu epizódu, ktorú sme nahrávali na krste mojej najnovšej knihy Krok a krokom. Táto epizóda je trochu iná, ako ostatné. Veronika ma vyspovedala, kládla mi záludné otázky, bolo to prerývané úryvkami z knihy, ktoré čítali krstné mamy a ja som až do momentu, keď začali čítať na pódiu netušila, ktoré časti si vybrali.

Pre mňa to bol prvý krst knihy, doteraz som ani jednu ešte nepokrstila. Bola to výzva, bola to jazda a bola to nádherná skúsenosť, v ktorej sa spojili skvelí ľudia.

Aby ste si to mohli aspoň sprostredkovane užiť, je tu táto časť podcastu aj pre vás. Mňa samú to pri počúvaní vracia k tomu večeru. A tuším, že si ju budem počúvať častejšie, aby som si pripomenula, aký príjemný večer to bol.

Na Nový rok si mnohí dávame predsavzatia. Ja (Nika) ich nijako extra neobľubujem. No tentokrát som si jedno vážne dala. A povedala som ho nenaplánovane pri nahrávaní tejto silvestrovskej epizódy podcastu. Tak si ju poďte vypočuť v tento sviatočný víkend. No a Veronika nelenila a tiež sa pridala k predsavzatiam :)

Len o jedno vás prosím, nedávajte si predsavzatia preto, aby ste boli inými ľuďmi. Buďte sami sebou, to je úplne najviac :)

Porozprávali sme sa o tom, čo pre nás znamená prokrastinácia, ako sa prejavuje, a prečo sa nám to deje. Aj o tom, že za tým môže byť podcenenie časového harmonogramu alebo túžba po dokonalých výsledkoch. No a priniesli sme aj zopár nápadov, ako si pomôcť, aby sme toľko neodkladali to, čo naozaj chceme urobiť. 

"Nemôžem nič urobiť, dieťa mi obí nascvál, keď začnem niečo doma robiť, okamžite je nejaký problém. Keď telefonujem, v tom momente sa niečo stane a je zle." Ktorá mama toto nezažila? Tak presne o tomto sme sa porozprávali s Veronikou v tejto epizóde.

Sebamanipulácia - čo to znamená, ako sa to prejavuje a čo s tým?

Ako som si uvedomila (Nika), že to robím sama sebe a čo tomu predchádzalo. Ako Veronike došlo, že sebamanipulácia je hlboko prepojená s tou manipuláciou zvonku.

Často nevieme nastaviť vlastné hranice a komunikovať ich ostatným. Najprv vôbec nevieme, kde tie hranice máme, ak si ich už uvedomíme, bojíme sa ich komunikovať ostatným, aby sa ich to nedotklo. Porozprávali sme sa v tejto epizóde o hraniciach a o tom, ako ich láskavo vyjadriť v tých dobrých vzťahoch. Lebo áno, aj v zdravých a príjemných vzťahoch sú hranice potrebné. Ak ich totiž nepoužívame, dokážeme sa postupne zamotať do spleti nedorozumení a môže to zmeniť charakter vzťahu.

Porozprávali sme sa s Veronikou o tom, ako dokážeme prekračovať hranice iných ľudí, ak vieme, že to ešte zvládnu. Ak vieme, že nás majú radi a vydržia... Vôbec to nie je ľahká téma a dúfam, že vám dá trošku iný pohľad na seba, ale aj na druhých. Nabudúce sa na to pozrieme zase z druhej strany.

Každý deň je malý krôčik v našom raste, vzdelávaní, poznávaní... všetkého okolo, ale seba samých. A niekedy sme na seba tak prísni, že zabudneme vidieť tie malé krôčiky, ktoré sme doteraz urobili. Často od seba očakávame rýchle pokroky, veľké posuny, aj sami v sebe a v našom okolí. A potom čelíme pocitom zlyhania... Ako to však je naozaj? A čo s tým môžeme urobiť?

Chceli sme sa porozprávať odľahčene o konci prázdnin a začiatku školského roka, o tom, čo to pre nás znamená, či sme si oddýchli cez prázdniny, na čo sa tešíme a na čo sa netešíme. Nakoniec to nebolo úplne odľahčené, dotkli sme sa aj vážnejších tém, napríklad nerealistických očakávaní, vytvárania tlaku na seba, nemožnosti dokončiť všetky rozrobené úlohy, obdobia sopľov na jeseň v škôlke, medzníkov v životoch detí a teda aj v našich životoch, puberty našich detí a dali sme si aj "novoročné" predsavzatia. A v neposlednom rade sme sa celkom dosť smiali.

Ak máte po prvom týždni školy silný pocit vyčerpania a únavy, dajte si 20 minútovú pauzu a zabavte sa s nami :)

Zažili ste vo svojom živote také tie situácie, keď ste si mysleli, že ste na dne? Že je to celé na ho...? Ako ste sa z toho dostali?

S Veronikou sme sa porozprávali o svojich skúsenostiach s našimi dnami. Aj o tom, ako sa nám nechce zažívať tie situácie znovu. A aká je naša skúsenosť s tým, že súčasťou života sú aj všetky tie ťažké veci. 

Ty si krásna, ale... je tu ešte niekto krajší.... Toto asi nechcela počuť. Chceme to počuť my? A čo to znamená, že je niekto krajší? A naozaj tá kráľovná vie, že je krásna? Alebo to len potrebuje počuť od niekoho iného?

Zase sme pri porovnávaní. Nie je to len o fyzickom vzhľade, je to aj schopnostiach, či vlastnostiach. Často nás porovnávali už ako deti. Súrodencov medzi sebou, s inými deťmi, spolužiakmi, prípadne nás porovnávali rodičia so sebou, keď oni boli deti... Aké to má následky pre náš život?

Tak o tom sme sa porozprávali v tejto epizóde podcastu.

Určite ste zažili vo svojom živote výzvy, ktoré vás posunuli vo vašich limitoch a bolo to pre vás prospešné. Viete, že ste sa po jej zdolaní cítili omnoho lepšie. No isto ste sa stretli aj so situáciami, ktorých zvládanie, zvlášť dlhodobé, vás frustruje až ničí.

Kde je tá hranica, dokedy je nejaká výzva pre nás ešte prínosná a kedy je rozumné nepokračovať ďalej?

Spomenuli sme si na naše pohybové výzvy, výzvy vo vzťahoch a často aj vo vzťahu samej k sebe.

Porozprávali sme sa o tom, či sú deti zmyslom našich životov. Ja (Nika) tvrdím, že nechcem, aby boli. Ak urobím deti zmyslom svojho života, čo bude zmyslom ich života? Budú napĺňať moje očakávania a potreby, len aby ten môj zmysel života bol zrealizovaný? Len aby som ja, ako ich matka, bola spokojná a šťastná, budú sa ony snažiť byť také, ako ja chcem, aby mne bolo dobre? Vlastne sa mi tieto vety až zle píše.

Viem, že mnohí sme toto zažili... ten tlak na to, že musíme spl'ňať očakávania našich rodičov. Kedykoľvek, či sme deti, či dospievame, či sme dospelí... a nevieme sa vymaniť z toho, že nemôžeme byť sami sebou (v tom lepšom prípade si už uvedomujeme, že nie sme), ale že musíme byť takí, aby tí druhí boli spokojní.

Toto nie je život. To je prežívanie.

Tak si nás poďte vypočuť. Možno tam nájdete aj seba. Možno aj na oboch stranách.

Čakáme na dovolenku, že si oddýchneme, že nám konečne bude dobre, že utečieme od reality a všedných dní... 0čakávame zázrak v priebehu 7 dní. Ale ako to nakoniec v skutočnosti dopadne? Ak sa naše očakávania nenaplnia, ak prídu nepredvídané okolnosti, naša frustrácia narastá a namiesto oddychu zažijeme únavu a po dovolenke by sme potrebovali ďalšiu dovolenku. Aj pri dovolenke je potrebné poznať seba samého, vedieť, čo mi robí dobre a naopak, čo ma ubíja. Vedieť, čo chcem a čo naozaj nechcem. A hlavne mať realistické očakávania. Ako sme prežili svoje dovolenky pred týždňom my dve? O tom sme sa rozprávali v tejto epizóde. Aj o tom, ako sa pokašľalo, čo sa dalo a ako sa cítime po dovolenke. 

Veronika má malé deti. A to je extrémne náročné. Deti sú na nás takmer úplne zavislé deň i noc. A rozprávame sa o tom, ako sa starať o seba, ako na seba nezabudnúť, čo pre seba samú urobiť (v minulej epizóde veľmi intenzívne), ale ako to urobiť s tými malými deťmi?

Ak je toto Vaša situácia, že máte deti a neviete ako a kedy konečne príde ten čas, že budete aj sama pre seba... počúvajte. Možno Vás budú inšpirovať moje osobné skúsenosti.

Prečo my, ženy, nemáme čas starať sa o seba? V našom prostredí sme takmer všetci zvyknutí, že žena je tá, ktorá sa stará... o všetkých. No často nám nezostáva priestor na postaranie sa o seba.

Táto epizóda nie je instantným návodom, ako sa postarať. Každá z nás to musí nájsť sama. No podelili sme sa s vami o naše vlastné zistenia, skúsenosti, aj nepodarené pokusy.

Verím, že nájdete inšpiráciu k tomu, ako urobiť prvý (aj ďalší a ďalší...) krok k starostlivosti o seba.

Dýchanie považujeme za samozrejmosť. Ani nám nenapadne, že dýchame... keď dýchame. Vieme si to zvyčajne uvedomiť až vtedy, keď sa nevieme nadýchnuť.

A ako dýchame v extrémnych situáciach? Vo väčších nadmorských výškach, pri orgazme, keď nás niečo zaskočí, či nahnevá? A ako dýchanie odráža naše emócie? Čo znamená "niečo rozdýchať" a ako nám to pomáha spracovávať a regulovať naše emócie?

Ako zvyknete reagovať na to, keď vás niekto pochváli? Dáte hneď mnohoslovnú reakciu o tom, ako tie šaty máte iba zo sekáča, že ešte potrebujete schudnúť, že si to ešte potrebujete poriadne doštudovať, že veď to, ža čo vás pochválili, ani zďaleka nie je dokonalé?

A pritom tak veľmi túžite počuť, že ste dobré, pekné, inteligentné, šikovné... (dosaďte si sem čokoľvek svoje).

Tak o tom sme sa s Veronikou porozprávali, vymenili sme si svoje skúsenosti, zážitky, či už z detstva, ale aj zo súčasnosti. Možno si v tom našom rozprávaní nájdete nejaké odpovede. A ak nie, tak sa mi pokojne ozvite a dohodneme si poradenské stretnutie, na ktorom sa pokúsime tie vaše odpovede spoločne nájsť :)

Je šťastie životným cieľom? A ak nie sme šťastní, tak sme nešťastní? Je to naozaj vylučújuce sa?

Ako sa potom dá žiť a byť spokojný vo svojom živote?

Poďte si vypočuť náš rozhovor o tom, čo je pre nás šťastie. Trochu sme hovorili aj o manipulácii vo vzťahoch a čo to s nami robí, ako nám to deformuje schopnosť užívať si stabilitu. Aj o tom, že sa nám dejú aj príjemné, aj nepríjemné veci súčasne. Aj o očakávaní "šťastných" rozprávkových koncov, lebo v rozprávke vždy bol šťastný koniec. Aj o očakávaní "keď"... Ale aj o NEporovnávaní sa.

Vieme sa vyhnúť tomu, aby sme sa nezamysleli nad tým, čo si o mne myslia iní? Už ako malé deti sme sa začali báť, že sa nám budú v škôlke, či v škole smiať. Všade okolo seba počujeme ľudí hodnotiť iných. Aj my často hodnotíme. A tak sa bojíme, že aj nás hodnotia. A to nám nie je príjemné.

Ak mám vnútorný rozpor medzi tým, kto viem, že som a kto chcem byť, budem sa trápiť tým, čo si o mne myslia iní. Ak vás táto téma zaujíma, poďte si nás vypočuť.

Čo sú to vlastne emócie, kde sa v nás berú, ako sa nám opakujú, čo s nimi vieme urobiť? Máme vôbec šancu ich nejako efektívne spracovať a nielen potlačiť a tváriť sa, že je všetko OK, aj keď ani zďaleka nie je?

Rozprávali sme sa o tom, ako funguje akýsi začarovaný kruh našich emócií.

Začínali sme nahrávať epizódu o začiatkoch. A začínali sme to hneď na niekoľkokorát, lebo nám padal signál. Ale Veronika z toho vykúzlila celú epizódu. Hovorili sme o rôznych začiatkoch v našich životoch. O začiatkoch v cvičení, v mamovaní, v staraní sa o seba...
Aké sú začiatky, čo potrebujeme na to, aby sme nezačínali stále odznovu v tej istej veci, čo nám pomáha vytrvať? A je naozaj zlé v niečom začínať opakovane?

Ak mi niekto povie NIE, neznamená to, že odmietol mňa, ale odmietol konkrétnu situáciu. Vedeli ste to? Toto prepojenie môže byť jedným z dôvodov, prečo nevieme hovoriť NIE. Lebo kto by chcel byť odmietnutý? A tak neodmietneme ani my... No a povedať NIE sama sebe je ešte ďalšia kapitola. Ale čo znamená povedať NIE sebe?

Nie som dosť pekná, múdra, inteligentná, vzdelaná, štíhla, upravená, komunikatívna, atraktívna, pokojná, trpezlivá, priebojná, sebavedomá… Jednoducho nie som DOSŤ DOBRÁ.

Máme strach byť videné také, aké sme. Prečo a čo s tým?

Celé roky som si myslela, že som divná - tak negatívne. A teda, že som iná. Je ale inakosť naozaj nežiaduca? Nie je to tak, že každý z nás potrebuje o sebe vedieť, že je v niečom iný ako ostatní a tiež povzbudenie, že je to v poriadku tak ako to je? Veď aj otlačok prsta má každý z nás iný a nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými otlačkami. Už len tento detail mi hovorí, že to bude takto dobré... Tak teda, náš rozhovor o inakosti. O tej našej, ale aj o inakosti našich detí.

Trpezlivosť ruže prináša... To ste už určite v živote počuli. Takže by ste mali byť trpezliví.
No, čo ak sa nám nedarí tá trpezlivosť? Celý deň riešime prácu, deti, partnera... ako byť trpezliví? A čo sa stane, ak trpezliví nebudeme?
Viete čo? Najťažšie je pre nás byť trpezliví sami so sebou. Sme na seba veľmi prísni. A potom to prenášame aj na ostatných. Tak čo s tým?

Čo všetko považujeme za samozrejmosť? Vzťahy, prácu, rodičov, deti, zdravie, mier, jedlo, vzduch, slnko? Vieme si uvedomiť počas všetkých našich každodenných poviností konečnosť toho, čo máme a podľa toho žiť? A myslím tým naozaj žiť, nie len prežívať...

Keď sme nahrávali túto epizódu, netušili sme, že o krátky čas zažijeme tak zásadné prekročenie hraníc vo svete. Táto epizóda je však o tých našich vlastných hraniciach. O tom, čo sú to hranice, ako sa nastavujú, prečo ich potrebujeme, ako sa dodržiavajú...

Často si mýlime rešpekt so strachom a podriadenosťou. Porozprávali sme sa o tom, ako vnímame vzájomný rešpekt nielen vo vzťahu rodič - dieťa. Začať však musíme s rešpektom voči sebe samému. Myslím, že rešpekt je niečo, čo sme sa v skutočnosti stále ešte nenaučili. Poďte si nás vypočuť.

Dnes sme sem chceli dať epizódu o rešpekte, ktorú máme pripravenú už nejaký ten čas. No spontánne sme sa zhodli na tom, že vás pustíme do nášho prežívania aktuálnych dní. Tých vojnou poznačených. Ja osobne (Nika) som dnešným ranným nahrávaním sama načerpala nové sily. Tak nech aj pre vás je náš dnešný rozhovor pomocou pri svojej vlastnej vnútornej stabilizácii.

Veľmi nepriamo sme sa aj v tejto epizóde dotkli času. Tak trošku z iného uhla pohľadu. Z pohľadu perfekcionizmu. Ten nám vie zobrať viac času, ako si myslíme. A viac, ako si vieme vôbec pripustiť.

Čo to je, prečo sa nám to môže diať a možno navigácia k tomu, čo s tým môžeme urobiť. Rozprávali sme sa o perfekcionizme.

Často si hovoríme, že si musíme nájsť čas. Ale dá sa čas nájsť?

Alebo chceme mať čas. Ale dá sa čas mať?

Až tak veľmi sme v tejto epizode nefilozofovali, skôr sme sa porozprávali o tom, ako prakticky narábať s časom, ktorý máme k dispozícii. A ako ho používať tak, aby nám bolo dobre. Nie len tak, aby sme stihli všetko, čo si myslíme, že stihnúť musíme.

Trvalo to dlho, dlhšie, ako som chcela. Od prvej myšlienky prihovoriť sa vám inak ako len písmenkami na blogu alebo na sociálnych sieťach ubehlo veľa dlhých mesiacov kým som si sadla k mikrofónu a začala nahrávať pár slov. Ale o tom, prečo, čo a ako sa už dozviede v prvej "pilotnej" epizóde. Vitajte pri počúvaní, dúfam, že nám spolu bude dobre :)