Ochotnícke príbehy

14. marca 2016 vtedajší župan Banskobystrického kraja Marian Kotleba v polovici zrušil predstavenie Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno – Kováči. Dôvodom malo byť používanie vulgarizmov. Súbor napriek tomuto incidentu s inscenáciou vystúpil už 22. marca v bratislavskej A4, kde prišiel podporiť ochotníkov na predstavenie aj vtedajší prezident SR Andrej Kiska a následne uskutočnil sériu repríz s podtitulom Dohráme do konca!

Zdroje:

Majakovského Kúpeľ bytostne korešponduje s „krvnou skupinou“ Divadla na hradbách. Úspešná inscenácia kritizujúca prebujnený byrokratický aparát sa však na prehliadku do Svitáv nedostala, aj keď na plagátoch bola.

Zdroje:

• Martin Boštík – Sametová revoluce v Litomyšli. Příspěvek k politickým dějinám okresu Svitavy v letech 1989 – 1991, 2009
• Bulletin Scénickej žatvy 1989

Zvukové úryvky:

TANAP – pôvodná „polytechnická dekompozícia“ výtvarníka Miloša Karáska, režiséra Blaha Uhlára a Divadelného súboru DISK sa na Scénickú žatvu '89 skoro nedostala. Údajne ich niekto udal Štátnej bezpečnosti, že ich inscenácia je protištátna...

Zdroje:

Cenzúra bola súčasťou bývalého režimu a stretli sa s ňou aj študentskí maloformisti zo súboru Condurango z Nitry krátko pred revolúciou. Svojou inscenáciou O Hovniatku, kde ešte ako študent hral aj dnes už profesionálny režisér Michal Spišák, pobúrili komunistických straníkov natoľko, že disciplinárnemu konaniu sa nevyhli viacerí kultúrno-osvetoví pracovníci.

Pod vedením Ondreja Šulaja naštudoval Divadelný súbor osvetovej besedy Dubové hru Kvadratúra kruhu. Aj napriek tomu, že za inscenáciu získali Cenu Ministerstva kultúry SSR, predstavenie bolo na XV. divadelnej Spišskej Novej Vsi na hodinu prerušené a budovu divadla obkľúčili príslušníci Verejnej bezpečnosti.

Zdroje: Rukopis Viery Echtnerovej Pelikánovej

Zvukové úryvky:

Bola veľká sláva, objatia a bozky a Makyta už brala miery na jednotný reprezentačný oblek na svetový festival v Monaku. Písal sa rok 1973 a inscenáciu od anonymného francúzskeho autora Chytráctvo majstra Pathelina pripravil s Makytou Beňo Michalský, ktorý ale na festival so súborom nevycestoval...

Zdroje: Beňo Michalský, Javisko 7/1990

Divadelná režisérka a herečka Alena Konczová Senešiová napísala o inscenácii Divadla Hľadanie Orchester Titanic v jej vlastnej réžii.

Zdroje: Rukopis Aleny Konczovej Senešiovej

Divadelná režisérka Iveta Ditte Jurčová napísala o inscenácii Divadla Pôtoň Antigona v jej vlastnej réžii.

Zdroje: Rukopis Ivety Ditte Jurčovej

Divadelná režisérka Zuzana Demková napísala o inscenácii Divadla Commedia Malka v réžii Vlada Benka a Maroša Čižmárika.

Zdroje: Rukopis Zuzany Demkovej

Zvukové úryvky:

Divadelná režisérka a herečka Sláva Daubnerová napísala o inscenácii Divadelného súboru The Crow Rekviem pre pána B v jej vlastnej réžii.

Zdroje: Rukopis Slávy Daubnerovej

Režisérka Magda Husáková-Lokvencová venovala veľkú pozornosť amatérskemu divadlu, slovenskému i českému. Často bola členkou poroty na Jiráskovom Hronove. Jej hodnotenia sa vyznačovali iskrivým intelektom a veľkým pochopením ochotníkov.

Zdroje:

• Nadežda Lindovská a kol. – Magda Husáková – Lokvencová, prvá dáma slovenskej divadelnej réžie, 2008
• Oľga Lichardová, Umelecké slovo 3/1963

Hanky sú driečne, Miško chlap ako jedľa, robotný a Villányi zasa huncút zákerný ako John Travolta v Pulp Fiction. Skrátka, Hviezdoslav presne taký, ako sa na stopäťdesiate výročie patrí...Počúvajte o tvorivom počine divadla V. S. O. P. Hviezdoslav z Dolného Kubína, ktorý progresívne spracoval slovenskú klasiku – Hájnikovu ženu Pavla Országha Hviezdoslava.

Divadelníci z Partizánskeho hrali Gogoľových Hráčov v réžii Jozefa Krasulu a Petra Hodála na Jiráskovom Hronove v jeden deň niekoľkokrát. No každý raz inak.

Zdroje: 

• Jaroslav Someš, Amatérska scéna 10/1986
• Vladimír Štefko, Javisko 11/1986

Motív detstva, motív čistoty a jej straty, bezmocnosti v krutom svete dospelých. V inscenácii divadelného súboru @DISK Carravana sa herci vyjadrujú ku všetkým zásadným otázkam života a smrti, a to spôsobom neokázalým, blízkym tzv. estetike škaredosti. Úprimnosť odhalenia tela umocňuje úprimnosť odhalenia duše...

Zdroje:

BLAHO UHLÁR A MILOŠ KARÁSEK: MANIFEST (1988 – 1989)

Miloš Karásek a Blaho Uhlár sú autormi provokatívnych manifestov, ktorými rámcujú etapy svojej tvorby. Jeden z najrevolučnejších prejavov z konca 20. storočia v slovenskom divadle – 1. a 2. slovenský divadelný manifest bol uverejnený v bulletine k inscenácii @Divadlo Disk TANAP v roku 1989.

Zdroje: Miloš Mistrík (ed.) – Blaho Uhlár, 1990

Zvukové úryvky:

ŠTUDENTSKÉ DIVADLO FV SZM PRI FF UJŠ PREŠOV, TIP TOP BIOTOP

„Koľko? – Vzduchu dosť. – Plochy dosť. – Miesta dosť. – A predsa, koľko? – Keby som mal tri nohy, vojdú tri. Keby štyri, aj štyri sa zmestia. ... – Útulné. – Milé. – Teplé. – Smradľavučké. – Ale naše.“

Zdroje: Barbora Repická – Študentské divadlo Karola Horáka (bakalárska práca), 2013

Zvukové úryvky:

DIVADELNÝ SÚBOR DK ROH TEES V MARTINE, DVA BUCHY A TRI ŠUCHY

Divadelný súbor TEES z Martina sa v rámci svojej tvorby zameriaval na objavné a experimentátorské formy. Patrí medzi ne aj ich skvelé naštudovanie frašky Juraja Palkoviča Dva buchy a tri šuchy v réžii Petra Scherhaufera, ktorá dostala v inscenácii aj rozmer názornej ukážky vývinu divadelnej tvorby.

Zdroje: Ján Jaborník, Javisko 8/1975, archív NOC

Zvukové úryvky:

PETER SCHERHAUFER, BRNO (1942 – 1999)

Peter Scherhaufer bol režisér a pedagóg, ktorý sa po celý čas svojho pôsobenia venoval aj práci so slovenskými ochotníkmi. Krátko po Nežnej revolúcii bol iniciátorom Kongresu amatérskych divadelníkov, ktorý sa nakoniec neuskutočnil...

Zdroje: List Petra Scherhaufera z archívu Viery Pelikánovej, archív NOC

TOMÁŠ PLASZKY, KOŠICE (1946)

Tomáš Plaszky je bábkar, flašinetár, esperantista a jediný herec Divadla v kufri. Počúvajte príbeh o tom ako započal cesty svojho legendárneho Janka Hraška esperantským svetom.

Zdroje:
Rukopis Tomáša Plaszkyho, archív NOC

Zvukové úryvky:

ANTON ANDERLE, BANSKÁ BYSTRICA (1944 – 2008)

Anton Anderle bol významný slovenský bábkar, potomok rodu kočovných komediantov z Radvane nad Hronom. V podcaste sa dozviete ako pokračoval v bábkarskej tradícii svojho otca, aj o jeho ceste od amatérskeho až po profesionálneho bábkara.

Zdroje:
Bulletin Scénickej žatvy 1987, archív NOC

Zvukové úryvky: