PREČO PRÁVE ONI?

„Akonáhle už je podnikanie rozbehnuté a ide to dobre, tak treba myslieť na to, že sa môže čokoľvek stať. Aj mladému človeku sa môže niečo stať, môže na tri mesiace z nejakého dôvodu úplne vypadnúť a vtedy vlastne zistí, že sa to môže všetko zabrzdiť, môže to zamrznúť. Takže je dôležité, aby mal vybraných ľudí, ktorí v takej situácii môžu na jeho pozícii fungovať. Je dôležité, aby mali premyslené tie kroky dopredu,“ hovorí Tatiana Knošnová z EY a dodáva, že často sa stáva, že dedičia firmy majú vlastné záujmy a nezaujíma ich veľmi odvetvie, v ktorom firma podniká.

Tatiana Knošková dvanásť rokov viedla vlastnú právnu kanceláriu a ako členka dozornej rady Slovenskej sporiteľne má cenné skúsenosti z fungovania finančnej inštitúcie, kde posudzovala významné bankové právne a finančné otázky. Momentálne je líderkou právneho oddelenia EY na Slovensku a poskytuje aj poradenstvo pri rodinnom podnikaní.

V tom prípade by podľa nej mohli byť riešením takzvané trusty alebo zverenecké fondy: „Cez trusty sa dá celý majetok rodiny nejakej nezávislej firme, nezávislým ľuďom, ktorí ho spravujú podľa vôle toho, kto ho tam vložil. A tá vôľa môže byť napísaná na ďalších 300 rokov dopredu.“

Podľa Tatiany Knoškovej by štát mal vytvárať vhodné prostredie na rodinné podnikanie nie len kvôli úspechu podnikateľov, ale aj kvôli vlastnému úspechu:

„Rodinné podniky sú veľmi dôležitou súčasťou podnikania na Slovensku a kdekoľvek inde. Práve cez rodinné holdingy oni majú možnosť budovať niečo viac. Vidíme prípady, že tí podnikatelia chcú, aby ich deti navštevovali dobré školy, pekné parky, hrávali tenis, plávali v dobrých bazénoch a tým pádom investujú aj do toho okolia a prostredia.“

Juraj Fehervari je víťazom súťaže EY Podnikateľ roka 2022 a CEO spoločnosti Be Lenka, ktorá vyrába a vyvíja barefoot obuv a ergonomické nosiče pre deti. Firma vznikla v roku 2017 s odvážnou ambíciou - zmeniť vďaka barefootom pohybové a obúvacie návyky ľudí po celom svete.

Barefoot topánky sú vyrobené tak, aby svojou flexibilitou a ľahkosťou umožnili chodidlám fungovať akoby naboso. Už za štyri roky fungovania firmy sa Be Lenka zaradila medzi svetových lídrov v barefootovej obuvi a podarilo sa jej preraziť nie len na európskom trhu.

„Za minulý rok sme predali cez 230 000 produktov, dovážali sme ich do viac ako 70 krajín, a vyrábame v štyroch krajinách Európy,“ hovorí Juraj Fehervari a upresňuje, že výroba prebieha na Slovensku, v Česku, Portugalsku a Taliansku.

Firma udáva, že kvalitnú ručnú výrobu, inováciu a udržateľnosť majú pevne zakorenenú v DNA. Juraj Fehervari si však uvedomuje, že udržateľnosť má v rukách najmä zákazník:

„Do veľkej miery vždy v tomto urobí rozhodnutie spotrebiteľ. My neovplyvníme, keď si niekto kúpi našich slow fashion tričiek 20 a nebude ich nosiť. Našou úlohou je urobiť ich dostatočne kvalitne na to, aby dlho vydržali, aby sme použili materiály, ktoré sú z nášho pohľadu najlepšie, a aby to malo čo najmenšiu uhlíkovú stopu.“

Aj keď vo výrobe a predaji zubnej techniky podnikal už aj jeho starý otec, svoju budúcnosť Tomáš Nerád spočiatku v rodinnej tradícii nevidel. V manažmente a podnikaní sa našiel až po štúdiu vo Viedni, práci pre rakúske firmy, ako aj stážach v USA.

„S touto skúsenosťou som sa vrátil do Piešťan a tam som videl ako to robíme my. A začal som sa na to pozerať, že v poriadku, ale inde sa to robilo lepšie. A postupne som do tých problémov organicky vhupol.“

Firma jeho otca Diplomat Dental bola už vtedy známa výrobou špičkových zubárskych súprav. Keď Miroslav Nerád zomrel, Tomáš prevzal jeho pozíciu CEO.
„Mne bolo jasné, že systém, ktorý tam bol nastavený, nie je niečo, čo môže fungovať ďalej. Lebo to bolo celé o ňom. A musí tam prísť ku generačnej výmene celého manažmentu. “

Ako táto výmena prebehla? Prečo ju niektorí zamestnanci neprijali? V čom sú špecifiká rodinného biznisu, prečo zubári v rôznych krajinách pracujú inak a ako prebieha vývoj zubárskych kresiel, ktoré vyhrávajú svetové dizajnérske ceny?

Po skončení Ekonomickej univerzity začal pracovať v štátnej správe, ale už vtedy mal podnikateľské ciele. Ozval sa mu bývalý spolužiak z Ameriky s tým, že pracuje pre hongkongskú firmu, ktorá spracúva elektroodpad. Patrik Andó sa rozhodol skúsiť niečo podobné aj na Slovensku a objavil tým dieru na trhu.

“Samozrejme sme hľadali niečo, čo nám bude aj ľudsky pasovať. Do biznisu napríklad s hernými automatmi by som nešiel. V biznise musíte byť autentický a nebudete chcieť za každú cenu upchať dieru na trhu, ktorá vám nie je blízka.”

Dnes finalista súťaže EY podnikateľ roka zamestnáva 50 ľudí a jeho firma Ropa Group v minulom roku mala tržby vo výške 50 miliónov eur. Venuje sa ochrane ovzdušia, znižovaniu emisií, odpadovému hospodárstvu a technicko-inžinierskej činnosti.

Ako firmám pomáhajú znižovať emisie? Prečo sa firma volá Ropa Group, keď sa venuje zeleným témam? Ktoré charakteristiky ľudí sú preňho najdôležitejšie? Ako motivuje zamestnancov? Čo ho stresuje a ako zvláda prácu a rodinný život? Ktoré podnikateľské príbehy sú preňho inšpiráciou a ako firma zvláda energetickú krízu?

Tomáša Kosu to ťahalo k stavbám už od mala. Prvé pokusy mali podobu iglu a hradov z piesku, neskôr sa rozhodol pre štúdium na strednej priemyselnej škole stavebnej. Tam sa zoznámil aj so skladovými halami.

„Na strednej sme boli na exkurzii v jednej spoločnosti. To ma fascinovalo. Ten rozmer, tá veľkosť, keď je človek v dvanásť metrovej hale úplne maličký.“

V súčasnosti je konateľom spoločnosti HSF System SK, ktorá haly dodáva na kľúč. Slúžia potom nielen ako sklady, ale napríklad aj ako retailové predajné plochy.

„Stavebníctvo je zaujímavé tým, že plní potreby každého z nás. Takým zadosťučinením je pre mňa to, že sú to funkčné objekty, cez ktoré prejde tovar, alebo sa v nich niečo spracováva. Čiže je to niečo hmotné, nie nejaká chiméra. Aj po rokoch vidím, že naše objekty sú stále užívané. To je príjemný pocit.“

Za aký najkratší čas už postavili halu? Čo je to BIM modeling? Ako sa do ich podnikania premieta súčasná finančná kríza a ako dosahujú pohodu vo firme?

Na trhu sú už 25 rokov a aj keď sídlia v Bratislave, majú klientov po celom svete. Slovenská firma Prefis poskytuje softvérové riešenia na mieru, ktoré pomáhajú klientom sledovať dianie na finančnom trhu. Ich systém využívajú stovky finančných inštitúcii vrátane bánk na Jamajke, Nigérii, Abu Dhabi či Európskej centrálnej banky.

Svojou globálnosťou sa firma stretáva s rôznymi kultúrnymi rozdielmi a aj iným prístupom v biznise. Riaditeľka spoločnosti Viera Bieliková spomína, že pred pár rokmi nebolo možné na Blízky východ posielať ženy konzultantky. "Máme komerčného riaditeľa muža a, samozrejme, boli situácie, kedy na rokovania chodil iba on. Ja som sa potom stretávala so spolupracovníkmi arabských firiem na európskej pôde."

Ich zákazka pre klienta nekončí tým, že mu nastavia a spustia softvér. Od konkurencie sa podľa Viery Bielikovej líšia snahou urobiť maximum pre potreby zákazníka a práve ochotný prístup mnohokrát zohráva tú najdôležitejšiu úlohu. "Jeden náš kolega sadol do lietadla v Abu Dhabi, počas letu napísal kód a kým pristál v Prahe, poslal ho nášmu klientovi, ktorý si nevedel dať rady s jedným problémom. Bol z toho nadšení. Povedal, že sa mu v živote niečo také nestalo."

Nielen portfólio klientov ale aj zamestnancov je pri Prefise medzinárodne pestré. Firma s centrálou v Bratislave spolupracuje s expertmi z Francúzska, Švédska či Malty, ale aj zo Singapuru či USA.

"Stretávame sa všetci minimálne dvakrát za rok na týždeň napríklad na Cypre alebo v Egypte. Počas dňa pracujeme, no cez obed alebo podvečer máme spoločné aktivity - chodíme sa potápať, plávať, máme spoločné večere. Keď prijímame nových ľudí, vycestujem za nimi, aby sme spolu strávili určitý čas," približuje šéfka spoločnosti starostlivosť o svoj tím a dodáva, že niektorí vo firme pracujú už viac ako 20 rokov.

Ako Prefis hľadá kvalitných ľudí do svojho tímu? Ako získava nových klientov? A aké boli začiatky technologickej firmy na Slovebsku v 90-tych rokoch?

Do vianočného osvetlenia sa Ernest Haris zamiloval na trhu v poľskej Poznani, kde uvidel stánok s osvetlením Blachère Illumination.

"Takú vianočnú výzdobu sme vtedy na Slovensku nemali, mestá a obce u nás boli tmavé, vysvietené boli len cirkusy." Keď pri stánku zbadal Jeana Paula Blachèra, navrhol mu, či by sa mohol stať jeho obchodným zástupcom.

Tak sa začala cesta novozámockej firmy Orgeco, ktorá dnes osvetľuje metropoly ako Londýn, Paríž či Monako.

"Podnikanie je beh na dlhú trať, čert a podnikateľ nikdy nespí. Stále musíte byť tvorivý. Kameň, ktorý letí, nikdy machom nezarastie," hovorí úspešný technológ a manažér.

Čo mu v jeho začiatkoch povedal Jean Paul Blachère, keď pre Paríž vyrobil 30 veľkých osvetlených medveďov? Ako sa vyrábajú 3D osvetlenia? Kto boli jeho najväčšie životné vzory? Kto mu pri podnikaní radí a najviac pomáha a ako pri podnikaní stíha športovať?

Pho, alebo vietnamský vývar, vzniklo v mestečku Nam Dinh. Odtiaľ pochádza aj rodina Lucie Šimekovej (Thao Huong), ktorá so svojím bratrancom v roku 2017 založila sieť Phočkární.

Lucia, ktorá samú seba označuje za "mamu Phočkárne", sa narodila sa na Slovensku a chcela ľuďom predstaviť autentickú vietnamskú kuchyňu. V reštauráciách varia podľa receptov jej starej mamy. Phočkáreň má v súčasnosti tri prevádzky a zamestnáva 70 ľudí.

“Keď som porodila prvé dieťa, práve v tom období sme dostali ponuku otvoriť druhú a tretiu pobočku Phočkárne. S dvojtýždňovým bábätkom som chodila na stretnutia ku generálnym dodávateľom, aby sme to stihli postaviť za dva mesiace. Bolo to šialené obdobie a neodporúčam to,” hovorí víťazka ocenenia EY Začínajúci podnikateľ roka 2022.

V čom je vietnamská mentalita v podnikaní iná ako slovenská? Akí sú Vietnamci zamestnanci? Ako sa dá skĺbiť materstvo a práca? A čo pre Vietnamcov znamená rodina?

“My sme si mysleli, že len dostanú darček pri rebrande, každému sme dali tričká a budú ich nosiť doma ku telke. O tri dni sme prišli do práce a vrátnik aj ďalší zamestnanci boli v našom tričku. Naozaj sa im to páči,” opisuje dcéra zakladateľov Veronika Ferulíková pozitívne reakcie zamestnancov po rebrande značky Kondela.

Súrodenci z druhej generácie rodiny Kondelovcov, Veronika Ferulíková a Miloš Kondela prezradili, ako sa z malej oravskej predajne nábytku Kondela stala najväčšie nábytkárska firma na Slovensku a ako prežíva firma rebranding po tridsiatich rokoch.

Čo znamenalo slovo tempo v starom názve? Aký je rozdiel medzi rumunskym a slovenským trhom? Vedia ľudia, že sú slovenskou firmou? A ako vyzerajú ich spoločné večere s rodičmi, ktorí sú zároveň majiteľmi firmy?

“Myslím si, že sme firma, ktorá nemá rada riziká. Ale na druhú stranu, keď vidíme, že je príležitosť urobiť niečo poriadne, tak tú dôveru, investície a prácu do toho dáme,” opisuje svoje rozhodnutie prísť na trh s novým recyklovateľným elektrickým bicyklom riaditeľ firmy Kellys, Michal Divinec.

Jeho otec so strýkom začali pôvodne po prevrate prenajímať bicykle pre turistov, neskôr sa aj pod jeho vedením stala z Kellys úspešná firma, ktorá aktuálne vyrobí vyše 120-tisíc bicyklov ročne. Napriek tomu sa vo svojej firme stále neboja riskovať a vďaka tomu dosiahli svetové prvenstvo.

Prečo je dnes čakacia doba na bicykel dva roky? Z akého dôvodu Slováci nedôverujú slovenským značkám a prečo sa rozhodli na propagáciu svojich produktov využiť práve Youtuberov? A ako je možné, že ich koronakríza zasiahla aj napriek tomu, že všetci húfne nakupovali bicykle?

Viktor Sučka nemá ani 30 rokov a jeho firma Swida Innovative v Trebišove zamestnáva sto ľudí - zabezpečuje logistiku pre najväčšie firmy, najmä z automobilového priemyslu, v rámci celej Európy.

“Keď som si v Košiciach o jednej v noci volal taxík, prvé číslo bolo obsadené, druhé nedvíhalo, a na treťom mi dvihla podráždená pani a povedala, že taxík príde o pol hodiny,” spomína na dôvody, prečo založil špedičnú firmu.

Čo najmenšie prevážali a čo prevážajú najčastejšie? Čo ho inšpiruje? Ako ho ovplyvnilo podnikanie rodičov a čo sú výhody a nevýhody podnikania s rodinou? Ako zvláda stres a prečo podľa neho nie je workoholizmus správny?

„Nevedeli sme čo budeme robiť, len sme chceli mať podnik. Nebolo to vôbec spojené s produktom, s ničím, s absolútne ničím,“ opisuje deväťdesiate roky a začiatky firmy Tekmar majiteľ Jozef Nitray. Aj názov firmy bol len náhodný a samotnú náplň podnikania priniesol až neskôr Nitrayov švagor, ktorý mal ako jediný zo zakladateľov vzdelanie a skúsenosti z potravinárskeho priemyslu.

Napriek tomu, že začiatky podnikania neboli jednoduché, Tekmar už viac ako dve dekády vyrába funkčné potraviny, ktoré zbierajú ocenenia po celom svete.

„Som zástanca toho, že sa má topánka prispôsobovať nohe a nie naopak,“ hovorí Juraj Fehervari, CEO spoločnosti Be Lenka, ktorej sa podarilo vďaka svojim barefoot topánkam preraziť na nie len európskom trhu. Be Lenka dováža obuv do viac ako 60 krajín sveta. Najviac do Česka, Nemecka, Ameriky a Francúzska.

Firma sa okrem topánok zameriava aj na šatky a nosiče detí. Jej cieľom je zmeniť obúvacie a pohybové návyky ľudí a naučiť ich, že cena by pri kúpe nemala byť vždy najdôležitejším parametrom, najmä nie pri pohľade na životné prostredie.

“V detstve ma na vlakoch fascinovalo to, aké sú veľké, keďže som bol voči nim maličký. Často som dával na koľajnice československé mince, aby som videl, ako ich vlak rozpučí.

Dnes by som sa zhrozil, keby som niečo videl na koľajniciach. Skôr ma fascinuje systémový úspech, že to spolu ladí, funguje, je to spoľahlivé, bezpečné,” hovorí Tomáš Horváth, CEO spoločnosti HMH, ktorá sa stará o bezpečnosť v železničnej doprave.

Aké sú hodnoty firmy, ako vznikla a ako sa rozvíjala? Aké vlastnosti kolegov a podriadených nemá rád? Ako sa ich snaží motivovať? Ako firma prežila časy korony a čo dalo toto obdobie jemu osobne?

"Keby sme začali robiť to, čo robíme dnes, keď sme mali 25, tak by sme to nedali," hovorí Filip Fraňo z Rossum Integration s tým, že na podnikanie musel on aj jeho dvaja partneri Ivan Zelíska a Maroš Černý vyzrieť. Rast nechcú prepáliť a v komunikácii s klientmi a dodávateľmi sú proaktívni, ale vedia sa aj hrať.

Firma z Trenčína, ktorá sa venuje robotike, vyrástla z garáže starého otca na zamestnávateľa s viac ako štyridsiatimi zamestnancami a viac než päťdesiatimi piatimi nainštalovanými strojmi.

“Keď sme si v roku 2006 boli pozrieť starý pivovar, povedali sme si, že do tohto určite nejdeme, to je vylúčené. Známi nám hovorili, že to by sme sa museli načisto zblázniť,” spomína Branislav Cvik na rok 2006, keď s Ľubomírom Vančom prebrali banskobystrický pivovar Urpín.

Čo ich presvedčilo, aby zo skrachovanej fabriky vybudovali jediný slovenský veľký pivovar bez zahraničného kapitálu? Chceli sa niekedy vzdať? Nakoľko je v podnikaní dôležitá drzosť, v čom sa ich radlery líšia od konkurenčných a prečo sa pivo degustuje inak ako víno?

„Dizajn jedného bazéna sme vytvorili po dvoch fľašiach vína. Pripomína jachtu. Ako prvá bazénová firma sme za to získali ocenenie Red Dot,“ rozpráva finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 Zoltan Berghauer zo spoločnosti Compass Europe.

Čo je podľa neho základ podnikania? Aké tri stupne úspechu vníma v ich firme? Aké nové typy bazénov sa dajú vymyslieť a na čom aktuálne pracujú?

„Opustili sme stratégiu zakladania biznisov na zelenej lúke a radšej kupujeme globálne projekty, ktoré už generujú zaujímavé čísla a vidíme v nich nevyužitý potenciál,“ rozpráva finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 Peter Hrbáčik zo spoločnosti itrinity.

Softvérová firma itrinity je členom rebríčka Financial Times 1000, je jednou z najrýchlejšie rastúcich firiem Európy a spolupracovala aj s NASA. Akým heslom sa riadi jej riaditeľ, prečo pre neho nie je rast na prvom mieste a čo je podľa neho v podnikaní dôležité?

„V našej oblasti chceme byť jedni z najväčších v Európskej únii,“ rozpráva finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 Dmytro Borodavka zo spoločnosti EU Poultry, ktorý na Slovensku podniká s hydinou.

Aké veľké prekážky zažil na Slovensku a ako ich vníma? Je dôležité byť workoholik, keď chce byť úspešný? Dokáže vypnúť? Aké knihy ho ovplyvnili?

EY Technologický podnikateľ roka 2020 Martin Bujňák z Capturing Reality rozpráva o tom, čo sa pre nich zmenilo, keď ich kúpil tvorca herného hitu Fortnite, americká spoločnosť Epic Games, aký vplyv na nich mala kríza spojená s pandémiou koronavírusu alebo čo im prinieslo ocenenie v súťaži EY Podnikateľ roka.

„Chceme dávať desať percent zisku do technologických inovácií,“ hovorí finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 Jaroslav Chrapko z Dedoles.

Koľko párov ponožiek vyrobia ročne? Bude sa raz vyrábať bavlna v laboratóriách? Akú stratégiu majú v rámci vývoja nových produktov?

„Nemám pocit, že viem byť šéfkou,“ hovorí zakladateľka módnej značky KURA collection Jana Kurilaková.

Ako súvisí detstvo s jej úspechom? Odkiaľ majú látky a prečo nechcú ďalej rásť?

„Chceme vybudovať najväčšiu európsku fitness platformu,“ hovorí Dalibor Cicman z GymBeam.

Dáva niekedy na svoj pocit alebo preferuje čísla? Prečo sú psychologické testy súčasťou jeho výberového procesu? Ako nastavil firemnú kultúru?

„Dodnes si spomínam na otcove slová, že dávaj telu toľko, koľko od neho chceš,“ hovorí Michal Meško z Martinusu.

Prečo sa označuje ako abstinujúci perfekcionista? O čom sa najčastejšie rozpráva s koučom? Kedy sa mu nechce pracovať a kedy si neverí?

„Pravidelne mám pocit, že niečo neviem,“ hovorí Matej Ftáčnik z Vacuumlabs.

Prečo má rád vysoko regulované odvetvia? V čom sú iní Angličania od Slovákov a Američania od Angličanov? A v čom sú Slováci špecifickí?

„Za ponuku (na predaj Pokecu) by som si dokázal kúpiť trojizbový byt v Bratislave,“ hovorí Milan Dubec, zakladateľ Azetu a CEO developerskej spoločnosti Reinoo.

S čím začal podnikať v 16 rokoch? Ako dlho trvalo, kým sa webstránka, ktorú zakladal, stala najnavštevovanejšou na Slovensku? A prečo je podľa neho dôležité pochybovať?

„Kedysi sa dal podnikateľ ľahko identifikovať tak, že jazdil na drahom aute,“ hovorí Marián Bíž z Ernst & Young.

Ako sa zmenilo podnikanie na Slovensku za ostatných 15 rokov? A ako sa profiluje slovenská ekonomika?

„S prvým podnikaním som za jeden týždeň zarobil to, čo môj otec za celý rok,“ hovorí Ľuboš Fellner z BUBO Travel.

Prečo je podľa neho cestovanie dôležité pre človeka? Čo si zobral z iných kultúr a priniesol do podnikania? Čo ho viedlo k založeniu cestovnej kancelárie, keďže vyštudoval medicínu?

„Chcela som otvoriť galériu s kaviarňou, kde by sa vystavovali výrobky od našich predajcov. Mnoho ľudí ma od toho odrádzalo a je dobré, že ma aj odradili,“ hovorí Saša Miklášová zo SaShe.

V čom im pomohla konkurencia? Aký vplyv mal na nich koronavírus a čo ich zachránilo počas prvej vlny?

„V začiatkoch sme pracovali aj 48 hodín vkuse a bez spánku,“ hovorí Ján Lunter ml. zo spoločnosti Innovatrics.

Ako vníma firemnú kultúru? Od koho sa inšpiruje, keď je najlepší v odvetví? A aká je budúcnosť biometrie?

„Mám jeden poldeň navyše vďaka tomu, že málo spím,“ hovorí Lucia Pašková, spoluzakladateľka spoločnosti Curaden.

Prečo si podľa nej môžu niektorí podnikatelia sami za to, že už ďalej nerastú? S kým si dohaduje pracovné stretnutia formou párových masáží? A čo radí podnikateľom v začiatkoch podnikania?

„Z 2 200 zamestnancov nepoznám každého osobne, ale snažím sa, aby sa naše hodnoty dostali ku každému,“ hovorí Peter Zálešák, spolumajiteľ a zakladateľ Nay Elektrodom.

Vďaka čomu pôsobí jeho elektro na trhu už 30 rokov? Čo je pre neho výzva v podnikaní? A ako definuje úspech?

"Zo začiatku som pozeral len na kód a neriešil som ľudské vzťahy," hovorí Michal Štencl zakladateľ firmy Sygic.

Ako sa pripravil na pandemickú krízu? Čo je pre neho dôležité pri podnikaní? A aký má postoj ku svojim zamestnancom?