Ak by sa absolventka vysokej školy chcela zamestnať povedzme ako opatrovateľka v niektorom z veľkých slovenských miest a nemá väčšie úspory či podporu rodiny, hrozí jej, že mieri priamo do chudoby. Nemá z čoho zaplatiť si samostatné bývanie. Nedostupné bývanie je globálny problém a týka sa už aj strednej triedy. Čo by sa zmenilo, ak by sa narodila v štáte, kde bývanie znamená vec verejnú a neobchoduje sa s ním?

Podľa dát OECD až 90 percent našincov vlastní byt. Súkromný prenájom chápeme ako niečo prechodné, obecných bytov je ako šafranu a vnímame ich ako prenájom pre tých najchudobnejších. Aj štát dlho chápal ako konečné správne riešenie, že byt vlastníme. „Politici nám dlhodobo vo svojich strategických dokumentoch odkazovali, že starosť o bývanie je vecou osobnej zodpovednosti jednotlivca a štát nekladie prekážky. Ale v oblasti bývania skutočne nestačí neklásť prekážky,“ hovorí v podcaste sociologička Zuzana Kusá.

Výsledkom je kríza bývania, astronomické ceny bytov, prenájmov a chýbajúce obecné byty. A chýbajú aj ľudia v profesiách, ktoré sú pre kvalitný život v meste kľúčové. Vyspelejšie krajiny Európskej únie však jasne ukazujú, že sa to dá aj inak. V susednej Viedni býva 75 percent obyvateľov v prenájme a rakúska metropola sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach v kvalite života. „Mesto chápe dostupnosť bývania ako službu svojim obyvateľom,“ vysvetľuje Kusá.

Provokuje nás to, ale aj my sme ekonomickí migranti

Svet medzi riadkami podcastBy Svet medzi riadkami podcastAug 11, 2021