Svet medzi riadkami podcast

Michela Mihoková je nevidiaca Rómka. V živote sa tak stretáva s dvojnásobnou diskrimináciou. Ako nevidiacu ju ľudia neraz berú ako nesvojprávnu. Napríklad, keď príde k doktorovi so sprievodom, lekár alebo sestrička sa s ňou nerozprávajú, automaticky sa obrátia na sprievod. 

“Ako keby som tam ani nebola. Ako keby ma môj zrakový hendikep predurčoval k tomu, že neviem povedať, čo mi je,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami.

Ešte ťažšie sa jej žije s útokmi a neprávosťou, ktoré pramenia z toho, že je Rómka. “Rasová diskriminácia je niečo, čo je neprípustné. Zatiaľ čo zrakový hendikep vedie len k podceňovaniu, rasová diskriminácia dokáže ľudí viesť k obrovskej agresivite,” hovorí Mihoková.

Keď sa povie Blízky východ, mnohí z nás si predstavia exotiku, Aladina, bradatých snedých ľudí so zbraňami v ruke jazdiacich na ťavách. Na svet okolo seba nazeráme stereotypne. 

Tým, ako si predstavujeme a interpretujeme iné krajiny, sa zaoberá koncept orientalizmu. Nemusí ísť pritom len o Blízky východ. “Je to niečo, čo je v našej fantázii. Mimo hranice nášho kultúrneho okruhu, Orientom môže byť aj východné Slovensko,” hovorí islamológ a religionista Attila Kovács v podcaste Svet medzi riadkami. 

Podobne ako my hľadíme na tých druhých, pozerajú sa s predsudkami aj “tí druhí” na nás. Pre ľudí zo Západu patria medzi exotické, “orientálne” aj krajiny strednej a východnej Európy. To sú pre nich tie štáty, kde je vodka a porno. “Napríkad aj Česi orientalizujú Slovensko. Slovenčina je taký zvláštny jazyko, ale slovenské dievčatá sú aké krásne. Je to veľmi typická stereotypizácia,” pokračuje Kovács.

Na Blízkom východe sa zas na Európu pozerajú ako na kontinent, kde muži chodia stále opití a ženy sa na uliciach premávajú polonahé. 

Jazykovo máme síce veľmi blízko k Čechom, no mentalitou skôr k našim južným susedom. “Maďari sú naše tisícročné zrkadlo, sú tak podobní nám, že sa chceme od nich odlíšiť,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami etnologička Marta Botíková.  Máme za sebou storočia nesmierne podobného života – roľníckeho typu. Vďaka tomu vznikla kultúra, torá nám je blízka a ktorou sa hrdíme, pokračuje etnologička.

“Oslovovanie je pre kvír ľudí úzko späté s bytím a tým, kým sme,” hovorí nebinárne Victory Vargicovie. Viky používa stredný rod a zámená ono/ich, čo sa mnohým môže zdať v slovenčine nezvyčajné – používa napríklad označenie autorstvo.  

V podcaste Svet medzi riadkami sme sa venovali nebinárnosti, aktivizmu, lingvistike a aj tomu, či sa dnes stala zmena zámen trendom. “Keď sa niečo odtabuizuje a dekriminalizuje, tak prirodzene vidíme nárast ľudí, ktorí sa s tým verejne stotožnia,” vysvetľuje Viky a rozpráva, ako sa postupne dopracovalo ku používaniu stredného rodu a aké boli dôvody vzniku Nebinárnej príručky, ktorú neskôr napísalo.

Mnohé tradičné sviatky na Slovensku postupne strácajú svoj pôvodný obsah. Aj keď čoraz menej ľudí vie, čo znamenajú, sú pre nás mimoriadne dôležité - nútia nás spomaliť. Vplýva na sviatky moderná doba a globálne témy ako klimatická kríza? Obohacujú naše sviatky aj menšiny? A ktoré sviatky sa využívajú na občiansky aktivizmus? Pýtali sme sa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

I keď ešte nežijeme v rodovo vyrovnanej spoločnosti, postupne sa hranice medzi mužskými a ženskými rolami zmazávajú. Zatiaľ čo časť mužov je so situáciou vyrovnaná, v spoločnosti je aj skupina, ktorá “vzdoruje voči svetu” sledovaním mizogýnov. Zažívame krízu mužskej identity? Vedia sa ešte ženy a muži rozprávať? A ako to ovplyvňuje randenie? Pýtali sme sa Radomíra Masaryka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Večer si po dlhom dni zapnete televíziu, kde práve beží akčný film, ktorého identický dej ste už videli v sto ďalších verziách. Svalnatý, stoický a nebezpečný muž musí splniť ťažkú úlohu, pomstiť sa a ideálne pri tom zachrániť krásnu ženu. 

Odkiaľ vychádza tento stereotyp a prečo má u divákov úspech? Odpoveď možno nájdeme aj vo fenoméne ´mužského pohľadu´ alebo male gaze, ktorý je vo filmovej tvorbe prítomný prakticky už od jej začiatkov v 20. storočí. 

V podcaste Svet medzi riadkami sme sa rozprávali s dramaturgičkou Kina inak A4, Barborou Nemčekovou, aj o tom, ako mužský pohľad narába so ženskými postavami. 

“Typický je záber, ktorý začína pri nohách herečky a následne kĺže po celom tele. Žena nevystupuje ako komplexná bytosť s tvárou a názorom, ale je redukovaná iba na časti jej tela,” vysvetľuje Nemčeková, ktorá je zároveň redaktorkou vo Film.sk a vedúcou filmovej sekcie v kultúrnom mesačníku Kapitál.

Namiesto toho, aby niektorí politici vládnej koalície súťažili argumentmi, sa snažia spochybniť médiá. Cieľom je, aby ľudia už ničomu nedôverovali. 

“Je to ich politická stratégia. Veľa ľudí môže mať pocit, že ten, kto vyhral voľby, má pravdu. Žijeme však v demokracii, kde nie je len vláda väčšiny, ale sú aj zaručené práva a slobody. Jednou z nich je sloboda médií,” hovorí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc v podcaste Svet medzi riadkami.

Ak premiér otvorene odmieta komunikovať s vybranými médiami, porušuje tým právo na informácie. “Úrad vlády je ústredný orgán verejnej moci. Jednou z jeho zákonných povinností je poskytovať médiám informácie. Otvorene tak hovorí, že bude porušovať zákon,” dodáva Szalai.

V 90. rokoch bolo medzi väčšinovou spoločnosťou a maďarskou menšinou dusno. Aktivisti lepili vlastnoručne vyrobené tabuľky s maďarskými názvami na začiatky či konce obcí a Slováci ich chodili v noci premaľovať. Neskôr sa prijal takzvaný tabuľový zákon a dnes sa nad tým už nikto ani nepozastaví. Ako sa žije maďarskej menšine na Slovensku dnes? A ako to, že politici prestali vyťahovať takzvanú “maďarskú kartu”? Pýtali sme sa Kálmána Petőcza, odborníka na ľudské práva a maďarsko-slovenské vzťahy.

Mnohé komunity na Slovensku majú pocit, ako by sem ani nepatrili. Prejavuje sa to aj v Ústave, ktorej preambula sa začína slovami “My, národ slovenský…” 

O tom, ako naša legislatíva (ne)vychádza v ústrety menšinám, sme sa rozprávali s Jánosom Fialom Bútorom, výskumníkom pracujúcim v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a právnikom, ktorý pred súdmi zastupuje príslušníkov menšín. 

Porušovania práv maďarskej komunity sa prejavuje napríklad v zdravotnej starostlivosti. Objavujú sa prípady, keď lekári odmietajú ošetrovať pacientov, ak nehovoria dobre po slovensky, alebo hovoria s prízvukom. 

Poznáte ľudí, ktorí nechodia domov, pretože sa s rodičmi nezhodnú v politických témach a ich debaty končia hádkou? Politické strany nás rozdeľujú a v predvolebnom období môže k podobným hádkam prichádzať čoraz častejšie. Aj preto potrebujeme vedieť, ako sa rozprávať s niekým, kto má iný názor. 

“Keď robím kurzy, alebo mám nejakú prednášku, veľmi často vyskočí otázka toho, ako hovoriť so svojimi blízkymi, keď si myslíme, že majú absurdné názory. Je to veľmi bolestivá vec,” hovorí Ján Markoš, šachový veľmajster, autor viacerých kníh a lektor z Akadémie kritického myslenia.

Kritické myslenie je podľa neho nadužívaný pojem - vo verejnom priestore sa neustále hovorí o potrebe budovaní kritického myslenia. S cibrením mozgu pritom môžeme začať už v pri sledovaní politických debát, kde sa používajú argumentačné fauly - neférové argumenty, ktoré majú prilákať voličov a voličky. Ján Markoš v podcaste Svet medzi riadkami pomenúva viaceré zaužívané praktiky a hovorí, ako si ich všímať. “Treba si uvedomiť, že v politických debatách nehovoria politici k sebe navzájom, hovoria na svojich voličov,” dodáva.

Pre high society sú pravidlá fungovania ľudí zo strednej triedy nepochopiteľné. Keď používame sporiace účty, sme pre nich ekonomickí nímandi. Podobnú optiku treba aplikovať aj pri pohľade na ľudí, ktorí sa ocitli na okraji - na spodných priečkach socio-ekonomického rebríka. Ľuďom z nižšej vrstvy nerozumieme preto, lebo nepoznáme pravidlá ich fungovania. Tie sú však funkčné a racionálne. Kultúrny antropológ a romista Alexander Mušinka strávil v rómskej osade päť rokov, niektoré súvislosti pochopil až po rokoch. V najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadakmi vysvetľuje, že ak by sme prišli žiť do osady, začali by sme sa správať rovnako ako miestni.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo veľa mužov nechce byť vo vzťahu s vyššou ženou? Alebo nad tým, prečo sa niektorí ľudia stále odvolávajú na dodržiavanie tradícií, ktoré už modernom kontexte nemusia fungovať? Odpovede na tieto otázky môžeme hľadať aj v toxickej maskulinite.  Nároky, ktoré kladieme na mužov vedú k utrpeniu ich samých a aj ich okolia. Často si neuvedomujeme, ako nás vychovávajú stoickí filmoví hrdinovia a aj kričiaci politici. Aj o tom sme sa rozprávali v pocaste Svet medzi riadkami s politológom Pavlom Hardošom.

Chudobní si za to môžu sami. Mali sa viac snažiť. Ak je niekto bez práce, je buď neschopný alebo lenivý. Keď rozmýšľame nad chudobou, mnohí z nás majú tieto nálepky v hlave. “Ľudia sa pozerajú na chudobných cez prsty. Do veľkej miery za to môže latentný rasizmus,” hovorí v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami Daniel Gerbery z katedry sociológie Filozofickej katedry Univerzity Komenského. 

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, ako na našu psychiku vplýva klimatická zmena? Čo napríklad prežíva človek, ktorému zaplavilo dom? Prečo nevieme pracovať s negatívnymi emóciami a skutočne musíme zažiť traumu, ktorá nás prinúti k zmene? Na tieto a iné otázky nám odpovedala psychologička, členka iniciatívy Znepokojené matky a zakladateľka iniciatívy Psycho za klímu Miroslava Šudila Žilinská, ktorá zároveň pôsobí na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Slovensko patrí medzi ekonomickú elitu, sme medzi top 35 hospodárstvami na planéte. Je preto správne, keď sa o časť bohatstva podelíme, hovorí v podcaste Svet medzi riadkami šéf Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Tomáš Bokor.

V rozhovore spomína niekoľko obľúbených projektov, ktorými našinci pomáhajú v zahraničí.  Napríklad testujú tablet, ktorý by mal robiť diagnostiku na diaľku. Zíde sa v oblastiach, kde je ťažší prístup k všeobecným lekárom. Súčasťou rozvojovej spolupráce bola aj návšteva kenských hasičov na Slovensku. “Mali záujem pozrieť si ako Slovenský hasičský a záchranný zbor manažuje požiarne stanice, boli na stanici v Petrželky a v tréningovom centre na Lešti,” povedal Bokor. 

Slovensko sa potýka s krízou dôvery, ktorá sa prejavuje v rastúcej popularite konšpiračných teórií. Táto tendencia je najvýraznejšia v časoch neistoty a stresu, ako sú napríklad pandémia koronavírusu či vojnové konflikty, ako ten prebiehajúci na Ukrajine. 

Ľudia sa vtedy obracajú k jednoduchým vysvetleniam zložitých svetových udalostí, ktoré ponúkajú konšpiračné teórie. “Keď máme veľký pocit ohrozenia, hľadáme zmysel v konšpiráciách, sú jednoduché, získavame vďaka nim pocit, že už vieme nájsť vinníka, alebo skupinu ľudí, ktorí sú za problém zodpovední,” vysvetľuje Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v podcaste Svet medzi riadkami. 

Zelené strechy, parky či solárne panely. Kedy je budova naozaj ekologická a kedy na nás vplýva dobre premyslený greenwashing? Architekt Peter Dostál hovorí, že by sme mali vnímať aj “neviditeľné” veci - koľko emisií sa spotrebuje alebo akou dlhou cestou prechádza materiál. Neudržateľnosť sa pritom tiahne aj produktovým dizajnom. Vázy, dekorácie, ale aj stoličky kupujeme rovnako bezhlavo ako oblečenie. Na čo sa sústrediť keď chceme ekologickú architekturu? Aj na to sme sa pýtali architekta Petra Dostála.

Počuli ste už o tom, že obchody dávajú najdrahšie položky do regálov, ktoré sú v úrovni vašich očí? Nie je to nič nezvyčajné, snažia sa vás presvedčiť ku kúpe. Tieto postrčenia však existujú aj mimo obchodov, napríklad vo verejnej správe. Ľahko vyplniteľné daňové priznanie, hlasovacie koše na zastávkach či priechody pre chodcov ovplyvňujú naše rozhodovanie. V podcaste sme sa rozprávali s Emíliou Sičákovou Beblavou, ktorá nám predstavila ďalšie behaviorálne riešenia, ktoré denne ovplyvňujú našu myseľ. 

Diery v zdravotníctve, školstve, na pracovnom trhu, v nájomnom bývaní. Príchod odídencov len zvýraznil problémy, ktoré máme na Slovensku dlhodobo, hovorí riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský. Úrad, ktorý sa dovtedy staral o osudy pár stoviek ľudí, zrazu evidoval 115-tisíc odídencov. Ako sme nazerali na Ukrajincov v minulosti, ako tesne po vypuknutí vojny a ako ich berieme dnes? Aj to sa dozviete v podcaste Svet medzi riadkami.

Prečo našinci nerozprávajú o nepríjemných zážitkoch zo zahraničia? Ako sa na slovenskej spoločnosti odráža obklopenosť horami a neprístupnosť k moru? Prečo za odchodom našincov nie sú vždy len finančné dôvody a prečo sa o iných príčinách nerozpráva? Musíme nevyhnutne prilákať odídencov naspäť? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá sociológ Michal Vašečka, ktorý sa pohybu ľudí venuje vo svojich výskumoch. V rozhovore sa podelil aj o svoju migračnú skúsenosť. Tento podcast je súčasťou mediálneho projektu Naša migrácia.

Jedna ulica, rozdielne skúsenosti. Všímate si, či sú cesty prispôsobené ľuďom so zdravotným znevýhodnením? Zmestí sa na chodník kočík? Vidia deti na priechode cez zaparkované autá na premávku? Sú v okolí lavičky pre seniorov? A majú cudzinci preložené tabule do angličtiny? O tom, ako stavať mestá, ktoré budú slúžiť všetkým, sme sa rozprávali s Lenkou Kudrnovou, špecialistkou na participatívne plánovanie z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Ľudia  tvrdia, že v médiách by uvítali viac výstupov o životnom prostredí a klimatickej zmene. V prieskume dokonca uviedli, že ich tieto témy zaujímajú viac než životy celebrít. 

Aj keď verejnosť deklaruje, že klimatická zmena je hrozbou, politici ju prehliadajú. “Verejnosť má pocit, že štát a politici v tejto oblasti zlyhávajú. Zaostávajú za apelmi vedcov a odborníkov, ale aj za názormi spoločnosti,” povedal environmentálny sociológ Tomáš Chabada, ktorý sa podieľal na doteraz najväčšom prieskume o klíme na Slovensku. Je to zrejme aj tým, že opatrenia na zmenu klímy sa prejavia za desiatky rokov, no politici často “dovidia” iba do najbližšieho volebného obdobia.

Vaše postrehy k našim podcastom uvítame na svetmedziriadkami@clovekvohrozeni.sk.

Všímate si v obchodoch, z čoho je oblečenie, ktoré si kupujete? Vymenili by ste ho za látku, ktorá je vyrobená zo smetí? Materiály budúcnosti sú textílie, ktoré vznikajú z udržateľných alternatív. Peňaženka z kože z ananásu, tričko z kokosových vlákien či kabelka z kaktusu či lopúcha znejú trošku uletene. No ide o produkty, ktoré planétu zaťažujú omnoho menej ako naše “staré-dobré” bavlnené tričko. Sú tieto textílie drahé? A sú skutočne udržateľné, keď cestujú cez celú planétu? Tieto a ďalšie otázky zodpovedala moderátorka a milovníčka módy Barbara Jagušák.

Riadime sa rozumom alebo srdcom? Prečo majú najmúdrejšie ženy v priemere menej inteligentných manželov? Ako to, že fajčenie môže byť výsledkom racionálneho rozhodnutia? Prečo klasickí ekonómovia nedokážu vysvetliť, keď sa ľudia zachovajú férovo a nie sebecky? A ako je možné, že má generátor náhodných čísiel vyššiu úspešnosť ako experti pri predpovediach o tom, ako sa bude vyvíjať svet? Odpovede aj na tieto otázky dal v najnovšej epizóde nášho podcastu behaviorálny ekonóm Matej Lorko. 

Sme mediálna iniciatíva Svet medzi riadkami a snažíme sa čítať svet medzi riadkami. Teda ukazovať skryté premenné a prepojenia, ktoré sa dejú na našej planéte, ale aj v našich hlavách. Upozorňujeme na predsudky a stereotypy a ukazujeme pohľad tých, ktorých v médiách bežne nepočuť.

V tretej sérii nášho podcastu sme sa za vás pýtali ako stavať mestá, ktoré budú pre všetkých, či budeme nosiť tričká zo starých rybárskych sietí, ako migrácia vplýva na našu psychiku aj akú moc majú slová. 

Homosexuál vs. človek z LGBTI+ menšiny.

Neprispôsobivý osadník vs. človek z vylúčenej komunity.

Bezdomovec vs. človek bez domova.

Vnímate ten rozdiel? V Svete medzi riadkami štartujeme tretiu sériu našich podcastov a v prvej epizóde sme sa snažili upozorniť na to, akú moc majú slová. Rozobrali sme, čo sa deje, keď dávame menšinám nálepky neprispôsobivý, výstredný, muzikálny, lenivý, taký či onaký.

Takisto sme sa zamýšľali nad tým, čo sa začalo diať v našej spoločnosti, keď politici spustili preteky o to, kto bude mať extrémnejší slovník.

“Politici otvorili žumpu slov, no puch sa šíri naprieč celým verejným diskurzom. Strany ako Smer začali zachádzať do oblasti, kde excelujú iné politické strany. Keď sa však hráte s negatívnymi naratívmi, s negatívnymi slovami, je to akoby ste začali jazdiť na tigrovi. Už z neho nemôžete zoskočiť,” povedal Peter Ivanič zo Svet medzi riadkami.

Ako by mohol vyzerať náš svet, ak by sa rozpadala civilizácia, trebárs v dôsledku klimatickej krízy? Napríklad takto: v parkoch by sa pestovala pšenica. Mravy by zhrubli. Ženy by boli viac ohrozené a vystavené násiliu. Namiesto splachovacích záchodov by boli latríny. Na avokádo by mohla väčšina z nás zabudnúť, iba ak by sa pestovalo na Horehroní.

Keď sa hovorí o tom, čo pre nás bude znamenať globálne otepľovanie, točíme sa vo všeobecných pojmoch ako sú katastrofy, veľké horúčavy, prípadne sa spomenie, že sa s tým spája nejaká abstraktná civilizačná hrozba.

V Svete medzi riadkami nás však zaujímalo to, ako to ovplyvní bežný život bežných ľudí. Posledný diel našej druhej série podcastov je špeciálny. Spolu s kolegom Peťom Ivaničom na príkladoch kolapsov civilizácií z minulosti špekulujeme, ako by mohla vyzerať budúcnosť. Na pomoc si berieme historickú sociológiu aj úryvky zo sci-fi literatúry.

Vzniklo s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Zoznam literatúry citovanej v podcaste:

• Maureen F. McHugh, Po apokalypse
• David Mitchell, Hodiny z kostí
• Cormac McCarthy, Cesta
• Norbert Elias, O procese civilizácie
• Max Brooks, Svetová vojna Z
• Isaac Asimov, Základňa

Obzreli ste sa niekedy do detských čias a uvedomili si, že s vami dospelí zaobchádzali inak len na základe vášho pohlavia? Že vám rodičia kupovali hračky a oblečenie nie podľa toho, že ste si ich sami vybrali, ale preto, že boli považované za dievčenské alebo chlapčenské? Očakával sa od vás iný výkon v škole a v správaní, alebo ste badali rozdiel v pomere domácich prác so svojimi súrodencami? Akým spôsobom na nás vplývali tradičné rozprávky, kde je žena bezmocná princezná a muž odvážny rytier? Naše detstvo, výchova a škola formujú našu budúcnosť a dôsledky si často uvedomíme až oveľa neskôr.

Psychologička a pedagogička na katedre psychológie a patopsychológie Univerzity Komenského Miroslava Lemešová sa okrem iného venuje aj téme rodových stereotypov na školách a vo výchove. V ďalšom podcaste Svet medzi riadkami opisuje, že ľudí škatuľkujeme nielen hneď po narodení, ale ešte aj dávno predtým. Tento proces je do istej miery prirodzený, ale kedy sa stáva toxickým?

O práci v sexbiznise toho nevieme veľa a obklopujú ju rôzne mýty a stereotypy. Hľadáme  dôvody, prečo sa osoba rozhodne poskytovať sexuálne služby, no zabúdame, že sú rovnaké ako pri iných profesiách, hovorí v podcaste Svet medzi riadkami Dominika Jašeková z občianskeho združenia Odyseus.

„Ide o prácu a ak sa niekto rozhodne vykonávať ju, tak ide o rovnaké dôvody, ako majú ostatní ľudia, ktorí pracujú. Ide o zdroj príjmov, zabezpečenie seba a rodiny. Alebo potom sú to dôvody, ktoré vyplývajú zo situácie, v ktorej sa tieto osoby nachádzajú. Možno nemajú príležitosť zarobiť si iným spôsobom, alebo ich to baví, napĺňa. Je to rôzne,“ vysvetľuje Jašeková.

Samotné pracovníčky a pracovníci podľa nej vnímajú túto prácu ako každú, no pociťujú aj rôzne riziká. Od stigmatizácie, nedostupnej zdravotnej starostlivosti, až po násilie zo strany zákazníkov.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký komfort ako obyvatelia Európskej únie máme? Ak žijeme v cudzej krajine, v ktorej sa nám nepáči, jednoducho si zbalíme kufre a môžeme sa vrátiť do bezpečia domova. No pre ľudí z tretích krajín to také jednoduché nie je. Obzvlášť, ak sú zo svojich domovov nútení odísť.

Neovládajú jazyk, nemajú tu rodinu, známych. Nepoznajú miestne pomery, ani zákony. Sú radi, že sa im niekde podarí zamestnať sa. Neraz pracujú aj za takých podmienok, ktoré by boli pre našincov nemysliteľné. Robia bez pracovnej zmluvy, za menej ako minimálnu mzdu, zadarmo ťahajú nadčasy.

V najhoršej pozícii sa ocitajú ženy-cudzinky. Ak sem príde utečenecká rodina, otec zväčša pracuje a žena zostáva izolovaná doma s deťmi. Je omnoho menej pracovných ponúk, pri ktorých by firma vôbec zvážila, že zamestná cudzinku. A deje sa to aj tým, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, dokonca v profesiách, ktoré sú na Slovensku nedostatkové.

Aj preto Mareena založila kaviareň, ktorá zamestnáva prednostne ženy-cudziny. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa tím organizácie presunul na slovensko-ukrajinské hranice. Kaviareň znova rozbehnú, keď sa im uvoľnia kapacity.

Vzniklo s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Veď vieme, ako vyzerá bezdomovec. To bude určite ten, ktorý smrdí a leží opitý na lavičke. V skutočnosti takto skončí len malý zlomok z nich. Kto sú vlastne ľudia bez domova? Ide o široké spektrum ľudí rôzneho veku, pohlavia, vzdelania, sociálneho backgroundu. Prespávať na ulici nebola nikoho z nich voľba či životná stratégia. 

V podcaste Svet medzi riadkami sme sa rozprávali s aktivistom Martinom Vavrinčíkom. Dotkli sme sa najčastejších predsudkov, ktoré voči ľuďom bez domova máme. Sú to tí, ktorí sa zle učili? Málo sa snažili? Nechce sa im pracovať?  „My stredná trieda, spoločnosť, nevynakladáme žiadne úsilie na to, aby sme uvažovali, čo s tým môžeme robiť a ako to môžeme zmeniť. Omnoho pohodlnejšie je povedať si, že je to ich chyba,“ povedal Vavrinčík.

Ako by asi vyzeral život matky z majority, keby namiesto zapnutia radiátora musela ísť von narúbať drevo a bielizeň nedala do pračky, ale išla ho ručne prať do potoka? Alebo keby väčšina peňazí šla na lieky deťom, ktoré sú od narodenia chorľavé? Prečo matky z marginalizovaného prostredia nemôžu plánovať a žijú zo dňa na deň? Ako sa správa dieťa, ktoré nedostáva pravidelnú stravu, nemá čisté prostredie a pocit bezpečia? Omamy poznajú odpovede na tieto otázky, pretože sa každý deň pohybujú medzi rodinami z vylúčených komunít a vidia ich životy, ktoré sú bežnému človeku z majority skryté.

Mentorka Katarína Šiňanská a omama Drahomíra Koščáková sa venujú deťom do troch rokov a pomáhajú im správne sa rozvíjať prostredníctvom rôznych pomôcok a hier. V ďalšej časti podcastu Svet medzi riadkami opisujú, ako prebiehajú lekcie v rodinách, čo trápi mamičky a či je pravda, že sa nevedia s deťmi hrať. Taktiež vysvetľujú, prečo by život každého z nás vyzeral podobne, keby sa ocitol v rovnakých podmienkach.

Aká je hranica medzi vandalizmom a aktivizmom? Treba na problémy upozorňovať strašením alebo motiváciou k pozitívnej zmene? Čo je to ekoterorizmus a existuje aj na Slovensku? Foriem aktivizmu je mnoho a nie vždy sa stretnú s pozitívnou odozvou. Juraj Rizman sa prvýkrát zapojil do aktivizmu, keď mal 16 rokov a odvtedy sa mu venuje 25 rokov. V ďalšom dieli podcastu Svet medzi riadkami rozpráva, čo sa dialo, keď bol v skupine aktivistov, ktorým sa v roku 1994 podarilo preniknúť do atómovej elektrárne v Mochovciach a vyvesiť transparent na vežu. Táto udalosť vtedy zarezonovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

V jednom z najľudnatejších miest sveta, v indickom Dillí, sa už v januári naplní celoročná kapacita skládok. Ovzdušie je ráno v opare, ale nie kvôli východu slnka. Dôvodom je znečistené ovzdušie. A dokonca aj ľudia, ktorí žijú v slumoch a nemajú toalety, vlastnia auto.

Naopak, z New Yorku sa stáva čoraz viac udržateľné mesto, ktoré si uvedomuje dôležitosť zelenej politiky. Zredukovali časť vozovky a vymenili ju za zelené verejné priestranstvo, ľudia naplno využívajú bike sharing, verejná doprava tu zohráva dôležitú úlohu. Dokonca aj stromy majú digitálne zmapované.

A kde sa na stupnici udržateľnosti nachádza Bratislava?  Dozviete sa v ďalšom dieli podcastu Svet medzi riadkami, v ktorom sme sa rozprávali s urbanistkou Milotou Sidorovou.

Prečo malé deti nemajú problém s LGBT+ ľuďmi, ale dospelí už áno? Na čo nám slúži škatuľkovanie a kde všade nás obmedzuje? Mať predsudky je prirodzené, ale ako s nimi bojovať? Aj tieto otázky by si mal človek položiť pri debate o queer ľuďoch na Slovensku.

Dídžejka Matia Lenická s umeleckým menom B-Complex vystupuje ako verejne známa queer osobnosť od roku 2015. V ďalšom dieli podcastu Svet medzi riadkami porozprávala o tom, ako k nej ľudia pristupujú v diskusiách, či na ňu útočia viac online alebo osobne, aj akým spôsobom rúca predsudky.

Čo môžeme urobiť my sami, aby sme zmiernili klimatickú krízu? Je riešením nemať deti, prejsť na vegánsku stravu alebo prestať cestovať lietadlom? Majú riešenia na individuálnej úrovni vôbec zmysel, pokiaľ veľké firmy nezmenia svoje správanie? Tieto otázky trápia nielen mladých ľudí, ktorí uvažujú nad svojou budúcnosťou aj budúcnosťou Zeme. 

Radovan Geist je vydavateľom portálu Euractiv a externým prednášateľom na katedre politológie v Bratislave. V ďalšom dieli podcastu Svet medzi riadkami sme sa spolu pozreli na krajné klimatické riešenia a zmeny, ktoré podstupuje jednotlivec v snahe bojovať proti klimatickej kríze. Pýtali sme sa napríklad aj to, ako by ľudia reagovali, keby im zakázali lietať. Čo je to etický antinatalizmus. A či je vegánstvo záležitosťou ľudí, ktorí si to môžu dovoliť.

Dominika Sakmárová je sinologička, ktorá žila na Taiwane, v Číne a Južnej Kórei. Keď po rokoch strávených v cudzine prišla späť na Slovensko, zostali jej niektoré malé zvláštnosti. Napríklad má tendenciu ľuďom sa ukláňať. V podcaste Svet medzi riadkami opisuje, ako sa cíti Európan v ázijských krajinách, ktoré sa vyznačujú kultúrou s vysokým kontexom. Znamená to, že gestá, mimika a neverbálna komunikácia je pre nich omnoho dôležitejšia než pre nás. My zas máme potrebu všetko vyjadrovať slovom. A tak vznikajú rôzne nedorozumenia, ale neraz aj vtipné príhody.

---  
Podcast vznikol s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Fero Joke je dnes influencer a zabávač, no predtým pracoval ako špeciálny pedagóg a zdravotnícky asistent v nemocnici. Dodnes chodí dobrovoľníčiť na detskú onkológiu alebo k mentálne znevýhodneným. Keď vypukla vojna na Ukrajine, išiel pomáhať utečencom, ktorí prichádzali do Prešova. Aké boli jeho dojmy? Prečo sa s pomocou nenáhlil a najskôr počkal, kým opadne prvá vlna solidarity?

“Na začiatku konfliktu odišla stredná vrstva obyvateľov, teda tí, ktorí mali pomoc na Západe a mali peniaze na odchod. Teraz sú to chudobnejší ľudia z nižšej vrstvy a extrémne potrebujú našu pomoc,” povedal Fero nášmu moderátorovi Blažejovi Černákovi v druhej sérii podcastov Svet medzi riadkami.

---
Podcast vznikol s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Od prvého mája sme rozbehli druhú sériu našich podcastov, v ktorých vás okrem Stanky, Blažeja a Pavlíny moderátorsky privítajú aj Ester a Sofia - naše kolegyne, študentky katedry žurnalistiky v Bratislave.

Čo si vypočujete v druhej sérii?

Fera Jokea sme sa pýtali na jeho zážitky z Prešova, kde pomáhal utečencom z Ukrajiny. Vysvetľoval, prečo sa s pomocou nenáhlil a najskôr počkal, kým opadne prvá vlna solidarity.

Dominika Sakmárová porozprávala o medzikultúrnych nedorozumeniach na príklade svojich vtipných príhod z Ázie. Povedala aj to, aké zdvorilostné rituály má spoločné Ďaleký východ s východným Slovenskom.

Juraj Rizman spomínal na 90-te roky, na to, ako vyliezol na chladiacu vežu v Mochovciach. Vysvetľoval tiež, kde je hranica medzi vandalizmom a aktivizmom.

Matia Lenická rozprávala, ako sa na Slovensku žije queer ľuďom. Povedala, aký je rozdiel, keď si vyjde von v Bratislave a keď v Košiciach. V Košiciach na ňu zízajú.

S Milotou Sidorovou sme v spomienkach precestovali mestá, v ktorých žila a študovala. Porovnávala udržateľnosť v Dillí, dánskom Oddere, New Yorku a Bratislave.

Je vypnutie dezinformačných webov cenzúra? Nie, nie je, hovorí v špeciálnom dieli podcastu Svet medzi riadkami Miloš Gregor, politológ z Masarykovej univerzity, ktorý skúma dezinformácie a propagandu.  Cenzúra podľa neho umlčiava iné názory, no dezinformačné weby nemajú iný názor. „Vedome šíria škodlivú propagandu Ruskej federácie, ktorá nás má na zozname nepriateľských krajín,“ hovorí Gregor s tým, že weby si obsah spravidla nevytvárajú samé – veľmi často dezinformácie preberajú priamo z Kremľa a jemu blízkych zdrojov.

---  
Podcast vznikol s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

S inváziou ruských vojsk na Ukrajinu sa u nás zdvihla vlna solidarity - našinci aktívne pomáhajú susedom utekajúcim pred vojnou. No vydrží nám to aj o pol roka? “Zjednodušene povedané, solidarita sa vytratí, keď vám ukrajinské dieťa vyfúkne miesto v štátnej škôlke,” hovorí v podcaste zakladateľ iniciatívy Svet medzi riadkami Peter Ivanič.

Pripomína, že časť našincov už dnes závidí aj tú minimálnu podporu, ktorú utečenci dostanú. “Máme tu doslova systematicky budovaný odpor k utečencom, a ten sa len tak nestratil. Teraz ho nevidieť, ale v prípade problémov sa vráti,” predpokladá.

---  
Podcast vznikol s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Bohatí ľudia v USA už platia na daniach menej než zvyšok obyvateľov. Nadnárodné firmy zase vedia kľučkovať medzi paragrafmi štátov a neodvádzajú férový podiel zo svojho zisku tam, kde by mali. Ide o globálny problém, ktorý sa dotýka všetkých krajín, vrátane Slovenska. Naša štátna kasa prichádza ročne o pol miliardy eur – ide o sumu, ktorá by pokryla desať percent všetkých výdavkov v zdravotníctve, ročný plat 30-tisíc zdravotných sestier alebo očkovanie pre celú republiku. Šesťkrát.

Prečo musíme globálnym daňovým podvodom čeliť, kto z toho najviac benefituje a kto trpí, a čo sa s tým dá robiť, to nám do podcastu prišiel zodpovedať ekonóm Miroslav Palanský z organizácie Tax Justice Network.

Ak by sa absolventka vysokej školy chcela zamestnať povedzme ako opatrovateľka v niektorom z veľkých slovenských miest a nemá väčšie úspory či podporu rodiny, hrozí jej, že mieri priamo do chudoby. Nemá z čoho zaplatiť si samostatné bývanie. Nedostupné bývanie je globálny problém a týka sa už aj strednej triedy. Čo by sa zmenilo, ak by sa narodila v štáte, kde bývanie znamená vec verejnú a neobchoduje sa s ním?

Podľa dát OECD až 90 percent našincov vlastní byt. Súkromný prenájom chápeme ako niečo prechodné, obecných bytov je ako šafranu a vnímame ich ako prenájom pre tých najchudobnejších. Aj štát dlho chápal ako konečné správne riešenie, že byt vlastníme. „Politici nám dlhodobo vo svojich strategických dokumentoch odkazovali, že starosť o bývanie je vecou osobnej zodpovednosti jednotlivca a štát nekladie prekážky. Ale v oblasti bývania skutočne nestačí neklásť prekážky,“ hovorí v podcaste sociologička Zuzana Kusá.

Výsledkom je kríza bývania, astronomické ceny bytov, prenájmov a chýbajúce obecné byty. A chýbajú aj ľudia v profesiách, ktoré sú pre kvalitný život v meste kľúčové. Vyspelejšie krajiny Európskej únie však jasne ukazujú, že sa to dá aj inak. V susednej Viedni býva 75 percent obyvateľov v prenájme a rakúska metropola sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach v kvalite života. „Mesto chápe dostupnosť bývania ako službu svojim obyvateľom,“ vysvetľuje Kusá.

Vedeli ste, že stromy pomáhajú znižovať účty za elektrinu, čistia vzduch aj upokojujú nervy? O tom, čo všetko stromy dokážu, sme sa rozprávali v ďalšom dieli podcastu Svet medzi riadkami s Patríciou Krausovou z Nadácie Ekopolis.

V podcaste sa dozviete aj to, čo je to wood wide web, ako spolu stromy komunikujú a o čom sa rozprávajú. Kde nájdeme najstaršie stromy na Slovensku. A napríklad aj to, prečo v Japonsku predpisujú lekári pacientom prechádzky v lese.

“Odkedy študujem ekológiu, fascinuje ma pobyt v prírode. Všímam si horniny, pôdu, druhy drevín a rastlín. Vnímam vzťahy medzi nimi. Niektorí ľudia so mnou už neradi chodia na prechádzku, pretože to strašne dlho trvá,” povedala Patrícia.