Skip to main content
Veda na dosah

Veda na dosah

By CVTI SR

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.
Available on
Apple Podcasts Logo
Google Podcasts Logo
Overcast Logo
Pocket Casts Logo
RadioPublic Logo
Spotify Logo
Currently playing episode

Transfer technológii: Ako preniesť nové nápady a inovácie do praxe?

Veda na dosahApr 07, 2021

00:00
30:29
Digitálne technológie v rukách detí

Digitálne technológie v rukách detí

V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emocionálny vývoj mladého človeka. Aké výhody dieťaťu prináša moderná technológia? Kedy hovoríme o závislosti? Aký vplyv má nadmerné využívanie technológií na psychické a fyzické zdravie detí? Môže nadmerné používanie digitálnych technológií ovplyvniť ich sociálne správanie? Zhoršujú sociálne média sebavedomie a sebahodnotenie mládeže? O týchto i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Michalom Božíkom.

 

Mgr. Michal Božík pôsobí ako samostatný vedecko výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a ako doktorand na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v Českej republike. Na VÚDPaP-e odborne rieši tému kyberšikanovania a používania digitálnych technológií deťmi a mládežou, podieľal sa na vývoji digitálnej aplikácie Sanity, zameranej na prevenciu úzkosti u mladých ľudí. Ako doktorand skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií.

Mar 27, 202438:37
Budovanie dôvery

Budovanie dôvery

Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transparentnosti a pod. Dnes prebiehajú výskumy, ktoré sa zameriavajú na analýzu dôvery k jednotlivcom a inštitúciám. Ako vieme ovplyvniť a posilniť dôveru? Ako prebieha výskum dôvery? Ktoré faktory majú vplyv na jej úroveň? Dá sa zvýšiť dôvera k ľuďom, ale aj inštitúciám v spoločnosti? Vieme so svojou dôverou k iným pracovať? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matúšom Grežom, PhD.


Mgr. Matúš Grežo, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výskumne sa venuje ľudskému usudzovaniu a rozhodovaniu a s tým spojeným kognitívnym omylom. V posledných rokoch sa zaoberá témami sociálnej psychológie, pričom sa špecializuje na osobnostné a kognitívne faktory, ktoré súvisia s procesom budovania dôvery. Okrem budovania dôvery sa zaujíma taktiež o to, aké možné negatívne dopady môže mať nízka dôvera na spoločnosť a na jednotlivca.

Mar 13, 202449:20
Ako sa technológie prihovárajú človeku?

Ako sa technológie prihovárajú človeku?

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.


Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Feb 28, 202435:25
Za epidémiu nespavosti môže aj svetelná kontaminácia

Za epidémiu nespavosti môže aj svetelná kontaminácia

Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.

 

Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.

Feb 14, 202453:47
Budú mať stroje vedomie?

Budú mať stroje vedomie?

Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD.


Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.

Jan 31, 202444:23
Ako sa vírus môže stať užitočným?

Ako sa vírus môže stať užitočným?

V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc.


RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

Jan 10, 202439:39
Čo nás môžu naučiť myšlienkové experimenty?

Čo nás môžu naučiť myšlienkové experimenty?

Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.


Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.

Dec 27, 202338:38
Šťastie – vedecký rozklad radosti

Šťastie – vedecký rozklad radosti

Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a externých faktorov do hry vstupujú kompetencie, v ktorých sa môžeme trénovať, a tak sa stávať šťastnejšími. Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími či vytváranie domova. Potvrdilo sa, že šťastie efektívne zvyšujú dobré skutky, vďačnosť, odpúšťanie či priateľskosť. O ďalších spôsoboch, ako násobiť šťastie, a o pohľadoch naň sa porozprávame s Mgr. Nikolou Kallovou, PhD., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.


Mgr. Nikola Kallová, PhD., je postdoktorandská výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom jej výskumu je prehĺbiť interdisciplinárnu diskusiu o šťastí a kvalite života, najmä o filozoficko pedagogických témach šťastia vo vzťahu k vzdelávaniu a o sociálno-psychologických témach vzťahovej kvality. Po vysokoškolskom štúdiu filozofie pokračovala v doktorandskom štúdiu s interdisciplinárnym zameraním na pedagogiku a filozofiu výchovy. V súčasnosti sa venuje kvalitatívnemu empirickému výskumu romantických vzťahov s dôrazom na vzťahmi navodené učenie. Počas svojho akademického pôsobenia absolvovala dva trojmesačné pobyty na katedre filozofie v New Havene v Connecticute (USA) a na katedre pedagogickej psychológie v Pretórii v Južnej Afrike. Je výkonnou redaktorkou transdisciplinárneho vedeckého časopisu Human Affairs.

Dec 13, 202333:37
Zemetrasenia v minulosti a dnes

Zemetrasenia v minulosti a dnes

Slovensko patrí medzi krajiny s miernou až strednou úrovňou seizmickej aktivity podobne ako viaceré štáty v Európe, ktoré sa nachádzajú na Eurázijskej litosférickej platni. To znamená, že na Slovensku môžu vzniknúť zemetrasenia, ktoré sa prejavia makroseizmickými účinkami na veľkej časti alebo dokonca na celom území Slovenska. Ich výskyt je menej častý ako v krajinách, na území ktorých sa stretávajú litosférické platne. Od roku 1034 je dokumentovaných 804 zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami na území Slovenska. V skutočnosti ich bolo podstatne viac. Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti vzniknú zemetrasenia takej veľkosti ako v minulosti, teda s magnitúdom približne 6. Nemôžeme však vylúčiť ani väčšie. Najväčšou úlohou seizmológov je čo najlepšie odhadnúť seizmický pohyb počas budúcich zemetrasení na dôležitých lokalitách. O zemetraseniach v súčasnosti, ale aj v minulosti sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s prof. RNDr. Petrom Moczom, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a z Ústavu vied o Zemi SAV.


Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., je profesor fyziky na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK), garant spoločného študijného programu UK a Universität Wien Physics of the Earth, garant doktorandského študijného programu teoretická a matematická fyzika na FMFI UK. Jeho vedeckým zameraním je vývoj metód numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach vnútra Zeme a aplikácia týchto metód na výskum anomálneho seizmického pohybu, ktorý je zodpovedný za najväčšie škody počas zemetrasení. Je prvým autorom monografie The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures (Modelovanie pohybov pri zemetrasení metódou konečných diferencií: Vlny a trhliny), vydanej v Cambridge University Press. V súčasnosti je členom Predsedníctva APVV, bol predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a prorektorom UK v Bratislave pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium.

Nov 29, 202354:43
Individualizácia a cesta k modernej medicíne

Individualizácia a cesta k modernej medicíne

Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moderná medicína nám ponúka nové spôsoby liečby. Jednou z nich je génová terapia, ktorá nám dáva nádej aj pri závažných a doteraz neliečiteľných diagnózach. Jej účinnosť však musí byť preukázaná na úrovni EBM (Evidence-Based Medicine, medicíne založenej na dôkazoch). Kam až siaha jej potenciál? Prečo by sa mali robiť genetické vyšetrenia a aké benefity prinášajú? Ako prebieha čítanie genómu a čo z neho vieme zistiť? Aké liečebné postupy nás čakajú v budúcnosti? Ako vyzerá individualizácia v medicíne? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH.


Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na patofyziológiu extracelulárnej DNA, chronobiológiu testosterónu a metabolické dôsledky kolových nápojov. Absolvoval stáže a výskumné pobyty v Nemecku a USA. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom. Je členom vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR, Lekárskej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV. Publikuje odborné články a popularizuje vedu. Získal ocenenia ako Izakovičovu medailu Slovenskej spoločnosti pre lekársku genetiku, Guothovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti, ale aj Ig Nobelovu cenu a mnohé ďalšie.


Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023 sa uskutoční v období od 6. do 12. novembra 2023. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Centrum vedecko-technických informácií SR. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárneEPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark, a Zážitkové centrum vedy Aurelium.


Nov 08, 202349:45
O astrofotografii a robotizácii ďalekohľadov

O astrofotografii a robotizácii ďalekohľadov

Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon. Dozviete sa aj o automatizácii ďalekohľadov v observatóriách a o jeho cestovaní naprieč svetom, aby mohol zhotoviť úžasné zábery vesmíru. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je možné, že po vás pomenujú planétku.


Zdeněk Bardon je astrofotograf a amatérsky astronóm. Podieľal sa na modernizácii mnohých profesionálnych astronomických observatórií po celom svete. Je držiteľom prestížnych ocenení, čestným členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), foto-ambasádorom Európskeho južného observatória (ESO), členom astronomických organizácií (ČAS, SZA, EAS) a zakladateľom českej fotografickej súťaže (ČAM). Bola po ňom pomenovaná planétka a je autorom viacerých kníh o astronómii.

Oct 25, 202344:33
COINTT 2023: Biele miesta v inováciách a transfere technológií

COINTT 2023: Biele miesta v inováciách a transfere technológií

Na jeseň sa bude konať najväčšie odborné fórum o transfere technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciách a spolupráci akademického a podnikateľského sektora – konferencia COINTT. Zastrešujúcou témou tohtoročného dvojdňového podujatia bude Biele miesta v inováciách a transfere technológií. Pre koho je konferencia COINTT určená? Aké budú témy jednotlivých programových vstupov? Čo zaujímavé sa na nej dozvieme? Aj tomu bude venovaný náš rozhovor s Ing. Lenkou Bednárovou, PhD., z  Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR, ktorá je vedúcou organizačného tímu konferencie COINTT.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širokej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady LES ČRS (Licensing Executives Society Česká republika a Slovensko, združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie) a členkou ASTP (Association of European Science a Technology Transfer Professionals, združenia odborníkov na prenos poznatkov).

Oct 11, 202321:07
Využitie výsledkov výskumu vedeckovýskumných inštitúcií v praxi

Využitie výsledkov výskumu vedeckovýskumných inštitúcií v praxi

V slovenských vedeckovýskumných inštitúciách vedci pracujú na zaujímavých a užitočných projektoch. Raz za čas prenikne na verejnosť správa o novom vynáleze, ktorý vytvorili, a o tom, ako by mohol zlepšiť naše životy. Ako s nimi majú samotní vedci a vedeckovýskumné inštitúcie ďalej pracovať, aby nápady neostávali len na papieri, ale našli využitie v praxi? Aj o tomto sa budeme rozprávať v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Jaroslavom Noskovičom, PhD., vedúcim oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva z Centra transferu technológií pri CVTI SR.


RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií a od roku 2014 vedie oddelenie ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Zodpovedá za poskytovanie expertných podporných služieb v procese transferu vynálezov, technických riešení dizajnov a iného priemyselného vlastníctva z vedeckovýskumných inštitúcií do praxe. Je autorom viacerých odborných článkov. Na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vyučuje predmet ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode, je lektorom v študijnom programe Úradu priemyselného vlastníctva SR a pravidelne prednáša na vedeckých a odborných podujatiach.

Oct 04, 202320:02
Zachráňme vodu, zachránime život: Hydrológia a ochrana vodných zdrojov

Zachráňme vodu, zachránime život: Hydrológia a ochrana vodných zdrojov

Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informácií o vodnom cykle a jeho vlastnostiach. Kam až siahajú zdroje našej podzemnej vody? Ktoré oblasti Slovenska sú najviac ohrozené suchom? Ako je na tom Slovensko v rámci vodných zdrojov a zásob? Ako môžeme chrániť tento cenný zdroj, ktorý nemusí byť večná samozrejmosť? Aký výskum prebieha v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Yvettou Velískovou, PhD.

 

Ing. Yvetta Velísková, PhD., je riaditeľkou Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie (ÚH SAV, v. v. i.). Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje v ÚH SAV, v. v. i. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom transportu znečistenia a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology and Hydromechanics.


Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Sep 27, 202340:44
Inovácie a inšpirácia – aj to je Európska noc výskumníkov

Inovácie a inšpirácia – aj to je Európska noc výskumníkov

Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v snahe upriamiť pozornosť na vedu a jej prínos a prilákať nových nadšencov, ktorí by mohli byť pre vedu obohatením. V dnešnej dobe plnej neprehľadných a mätúcich informácií je podstatné poukazovať na zdroje nového poznania a fakty založené na výskume a logike – práve o to sa Európska noc výskumníkov snaží. Zapojené inštitúcie, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia, predvedú, v čom spočíva čaro vedy. Aký program nás čaká na Európskej noci výskumníkov? Ako prebiehajú prípravy a prečo je popularizácia vedy dôležitá? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Ľubomírom Bilským.


Ing. Ľubomír Bilský je výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá od roku 2007 organizuje Európsku noc výskumníkov na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s podporou a propagáciou vedy, techniky, inovácií a vzdelávania. Z pozície riaditeľa sekcie podpory vedy v Centre vedecko-technických informácií SR koordinoval implementáciu národných a medzinárodných projektov zameraných na podporu a popularizáciu výskumu, vývoja, inovácií a transferu technológií, ako aj na prepájanie akademického a priemyselného sektora. Na CVTI SR zastrešoval budovanie podporných štruktúr SR na zvýšenie účasti slovenských subjektov v rámcových programoch Európskej únie.

Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Sep 13, 202343:22
O spotrebiteľskej gramotnosti na Slovensku

O spotrebiteľskej gramotnosti na Slovensku

Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch, alebo aj na sociálnych sieťach, sa môžeme stretnúť s rozmanitými podvodnými praktikami. Nakoľko ich vnímame? Vieme rozpoznať, že ide o podvod? Rôzne úrovne spotrebiteľskej a finančnej gramotnosti, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti ovplyvňujú zraniteľnosť ľudí zoči-voči podvodníkom. Vďaka spotrebiteľskej gramotnosti, čiže znalosti zákonov a obchodných praktík, sa dá vyhnúť nepríjemným situáciám, ktoré nás pripravia nielen o financie, ale aj o psychické zdravie. Nákupné správanie je ovplyvnené viacerými aspektmi, ako je psychický stav, rodinné zvyklosti, vzdelanie, životný štýl či ekonomická situácia, pričom každý spotrebiteľ nakupuje z 20 percent racionálne a z 80 percent intuitívne. Na aké podvody môžeme naraziť pri nakupovaní? Aký vplyv má digitálna doba a rastúca online spotreba na spotrebiteľskú gramotnosť? Sú zľavy v obchodoch skutočne zľavami? Ktoré skupiny sú náchylné uveriť klamstvám? Ako sa dá v spoločnosti zvýšiť spotrebiteľská gramotnosť? Aj o týchto témach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Máriou Dzurovou, PhD.

 

Doc. Ing. Mária Dzurová, PhD., je odborníčka, konzultantka a lektorka v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučovala predmet týkajúci sa ochrany spotrebiteľa. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľka rôznych výskumných projektov zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako aj ochrany spotrebiteľa.

Aug 30, 202353:12
Nie je správne žiť v sterilnom prostredí, ale hygiena je kľúčová

Nie je správne žiť v sterilnom prostredí, ale hygiena je kľúčová

Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa správajú imunitné bunky? Ako sa imunita prejavuje pri očkovaní? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Vladimírom Leksom, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa aj to, aké objavy v oblasti molekulárnej imunológie dnes otvárajú nové cesty k liečbe ochorení.

Mgr. Vladimír Leksa, PhD., je molekulárny imunológ a biochemik. Vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát z imunológie získal na Viedenskej univerzite. Pätnásť rokov pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni, dnes je vedúci Laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na bunkové a molekulárne mechanizmy ochorení a obranných imunitných odpovedí. Zároveň sa intenzívne venuje popularizácii vedy a literatúre. Vydal niekoľko kníh.

Aug 16, 202345:17
Búranie mýtov o feminizme a rodovej rovnosti

Búranie mýtov o feminizme a rodovej rovnosti

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD.


Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Jul 26, 202344:50
Toxoplazmóza – riziko v našom prostredí

Toxoplazmóza – riziko v našom prostredí

Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Pôsobí v spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a je externým pedagógom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA, APPV a KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. V Československu diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej), ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku. Je autorom usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy a viacerých štandardných diagnostických postupov.

Jul 12, 202352:50
Veda opaľovania je odhalená. Čo na to hovorí pokožka?

Veda opaľovania je odhalená. Čo na to hovorí pokožka?

Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko. MUDr. Petra Milko je dermatologička a štúdium medicíny úspešne ukončila na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prax a skúsenosti z dermatovenerológie získala nielen doma, ale aj v zahraničí na špičkových klinikách, odborných školeniach a stážach. V rámci dermatologického sympózia v Salzburgu získala ocenenie Academic excellence. Pravidelne sa zúčastňuje na tuzemských i zahraničných kongresoch a seminároch so zameraním na všeobecnú a estetickú dermatológiu. Prostredníctvom sociálnych sietí a podcastov podporuje mladých ľudí v ich ceste za zdravotníckym vzdelaním v tejto oblasti a snaží sa šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.

Jun 28, 202334:03
ChatGPT – riziko alebo nová éra komunikácie?

ChatGPT – riziko alebo nová éra komunikácie?

Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávanie mládeže, ale aj dopyt po umeleckých dielach, zamestnanosť či internetovú bezpečnosť. Čo ľudstvo motivuje vyvíjať takéto zariadenia? Na čo majú četboty prioritne slúžiť a ako ich udržíme bezpečnými? Je potrebné ich regulovať? O modeli ChatGPT, jeho pozitívach i rizikách a o ďalšom rozvoji umelej inteligencie sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

  Doc. RNDr. Martin Takáč, PhD., pôsobí ako docent na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje kognitívnu vedu a výskumne sa venuje kognitívnemu modelovaniu, umelým neurónovým sieťam a vývinovej umelej inteligencii. Je spoluautorom kognitívnej architektúry BabyX, ktorú vyvíja spoločnosť Soul Machines Ltd. Zaujíma sa o širší vplyv umelej inteligencie na spoločnosť a etické aspekty kognitívnych technológií. Je členom Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a je členom vedeckej rady AIslovakIA – Národnej platformy pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti pre kognitívnu vedu.

Jun 14, 202336:19
Parazity v ľudskom tele

Parazity v ľudskom tele

Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom stúpa význam takzvaných oportúnnych parazitóz. Tie môžu v závislosti od druhu parazita, stupňa infekčnej dávky a odolnosti jedinca prebiehať od nákaz bez klinických príznakov až po smrteľné prípady. Klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prinášajú mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a zo subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. To sa pri niektorých parazitoch už stalo. O riziku parazitárnych nákaz sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Ako parazitológ pôsobí v Spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, je zamestnancom Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, je externým pedagógom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom vedeckých projektov (VEGA, APPV, KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. Diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej) v Československu, ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku.

May 31, 202349:24
Na prechádzke ide matematika ľahšie

Na prechádzke ide matematika ľahšie

V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžadujú prácu s meracími pomôckami, ako je meracie pásmo či drevený skladací meter. Žiaci pri týchto prechádzkach zistia, že matematika je viac ako iba počítanie úloh do zošita, a uvidia jej aplikácie v každodennom živote. O matematických prechádzkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PeadDr. Jankou Medovou, PhD., a doktorandkou Mgr. Silviou Haringovou z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.


Doc. PaedDr. Janka Medová, PhD., je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Po ukončení štúdia učiteľstva matematiky a informatiky pokračovala v štúdiu na UKF na doktorandskom stupni v odbore teória vyučovania matematiky. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 20 publikácií vo Web of Science s vyše sto citáciami a štyroch knižných publikácií určených pre európskych učiteľov matematiky a prírodovedných predmetov. Pracovala ako riešiteľka v desiatich medzinárodných projektoch a ako národná koordinátorka pôsobila v štyroch. Od roku 2011 sa venuje vzdelávaniu učiteľov zameranému na aktivizujúce vyučovacie metódy a od roku 2018 aj matematickým prechádzkam s podporou MathCityMap. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky (ICMI), ktorá je súčasťou Medzinárodnej matematickej únie (IMU). V Európskej spoločnosti pre výskum vo vyučovaní matematiky (ERME) je podpredsedníčkou pracovnej skupiny pre algoritmizáciu v matematike a v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky pracovnej skupiny je jedným z dvoch lídrov pracovnej skupiny o vyučovaní diskrétnej matematiky. Ocenili ju v ankete Pedagogická osobnosť FPVaI UKF za rok 2022. V práci učiteľa verí v konštruktivizmus, individuálny prístup, emocionálnu bezpečnosť a tvrdú prácu.

  Mgr. Silvia Haringová je študentkou 2. ročníka doktorandského štúdia Fakulty prírodných vied a informatiky na UKF v Nitre. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje spolupráci ako prostriedku profesionálneho rastu učiteľov matematiky. Venuje sa propagácii matematických prechádzok, pretože tým, že žiaci riešia matematické úlohy prepojené priamo s reálnymi objektmi, vidia využitie matematiky v bežnom živote. Navštevuje rôzne základné školy, kde prechádzky realizuje so žiakmi, pomáha učiteľom s ich tvorbou, organizuje školenia a zároveň pomáha pri ich tvorbe aj samotným žiakom. Minulý rok sa jej podarilo vyškoliť prezenčne a on-line formou približne 500 učiteľov matematiky na Slovensku. Stala sa laureátkou Študentskej osobnosti Slovenska za akademický rok 2021/2022 v kategórii Informatika, matematicko-fyzikálne vedy. Matematické prechádzky prináša nielen do slovenských škôl, ale snaží sa ich popularizovať aj v zahraničí.

May 10, 202336:27
Je možné vyčistiť vesmír od kozmického odpadu?

Je možné vyčistiť vesmír od kozmického odpadu?

Na obežnej dráhe okolo Zeme sa nachádza čoraz väčšie množstvo objektov vyrobených človekom, ktoré sú nielen užitočné, ako sú družice (telekomunikačné, meteorologické, na monitorovanie katastrof či navigačné), ale aj nepotrebné, ako je kozmický odpad. Objekty majú vysoké rýchlosti a už aj malé, niekoľkocentimetrové úlomky môžu znefunkčniť alebo zničiť družicu či vesmírnu stanicu. Zrážky na obežnej dráhe a iný typ mechanizmov rozpadu veľkých starých družíc a raketových stupňov môžu spôsobiť destabilizáciu blízkeho okolia Zeme a to nám môže v budúcnosti zabrániť vo využívaní tohto priestoru. Veľké raketové stupne sa často nekontrolovateľne dostávajú do atmosféry Zeme a ich úlomky dopadajú na jej povrch a do oceánu, pričom ohrozujú populáciu na Zemi. O kozmickom odpade sme sa porozprávali s naším hosťom Mgr. Jiřím Šilhom, PhD., v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH.

Mgr. Jiří Šilha, PhD., je vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). Pracuje na Oddelení astronómie a astrofyziky, pričom sa zameriava na výskum v oblasti kozmického odpadu súvisiaci s dátami získanými optickými astronomickými ďalekohľadmi. Mgr. Jiří Šilha, PhD., sa venuje príprave európskych projektov zacielených na vývoj pozorovacej techniky a metodiky spracovania v rámci problematiky vesmírnej bezpečnosti. Je riešiteľom alebo spoluriešiteľom troch projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré práve prebiehajú v rámci FMFI UK v spolupráci s partnermi zo Slovenska a zahraničia, a aktívne prispieva k vedecko-vývojovej práci v týchto projektoch. V oblasti kozmického odpadu, ktorá je relatívne obsiahla, sa sústredí predovšetkým na optické pozorovania ďalekohľadom s cieľom zlepšenia dráh týchto objektov, ich charakterizácie a identifikácie ich rotačných vlastností.

Apr 26, 202334:48
Ako funguje ľudské rozhodovanie a ako sa dá predchádzať iracionalite?

Ako funguje ľudské rozhodovanie a ako sa dá predchádzať iracionalite?

Ľudská myseľ je plná rôznych procesov, ktorým často nerozumieme a nemáme prebádané ich mechanizmy. Jedným z takýchto procesov je aj rozhodovanie, teda činnosť, ktorú zakladáme na svojich vedomostiach a skúsenostiach. To si aspoň myslíme. Rozhodovanie je však tak ako všetko ostatné v našej hlave ľudské, a teda omylné. Pri rozhodnutiach si chybu neuvedomujeme a neraz si ju uvedomiť ani nechceme. Zo svojho nešťastia márne obviňujeme osud či okolie. Jeho pôvodcom môže byť naše rozhodnutie, o ktorého chybnosti zatiaľ nevieme. Podobné chyby môžu urobiť aj biznismeni, lekári či vedci. Na čom sa chybné rozhodnutia zakladajú? Čo je to kognitívne skreslenie a ako sa dá rozhodovať správne? Naším hosťom v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH bol Mgr. Roman Burič, doktorand na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Roman Burič je doktorandom na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Je riešiteľom grantov zameraných na rozhodovanie, usudzovanie a racionálne myslenie, v ktorých sa sústredí najmä na kognitívne skreslenia, teda nevedomé chyby v usudzovaní a rozhodovaní, ktorých sa ľudia systematicky dopúšťajú. Skúma predovšetkým kognitívne prediktory skreslení so zameraním na intuitívne myslenie. Zároveň pôsobí ako behaviorálny konzultant v spoločnosti Mindworx, ktorá firmám pomáha aplikovať poznatky z oblasti rozhodovania a psychológie do praxe.

Mar 29, 202333:50
Baktérie - kľúč k chorobe i k zdraviu

Baktérie - kľúč k chorobe i k zdraviu

Stretávame sa s nimi všade, no ich prítomnosť si takmer neuvedomujeme. Reč je o baktériách, ktoré v sebe skrývajú mnohé neprebádané možnosti. Doposiaľ sú zmapované asi len dve percentá zo všetkých existujúcich baktérií a nájdeme ich aj na miestach, na ktorých by sme ich nečakali. Verejnosť často vníma baktérie negatívne, ako organizmy, ktorými sa môžu ľudia nakaziť a ktoré môžu vyvolať choroby. Pravda je však taká, že život na Zemi existuje predovšetkým vďaka baktériám. V súčasnosti sú baktérie aj kľúčom k liečbe rôznych ochorení. Život baktérií, ich mechanizmus delenia a budovanie odolnosti proti vonkajším vplyvom je fascinujúci a ponúka vede nové možnosti, o ktorých sme sa v podcaste Veda na dosah porozprávali s molekulárnym mikrobiológom doktorom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa o bunkových procesoch, o tom, kde všade sa baktérie nachádzajú, ale aj tom, že väčšina z nich neškodí, práve naopak, pomáha. Baktérie sú dnes dôležitými producentmi rôznych proteínov a látok v biotechnológiách a zároveň sú kľúčové pri výrobe mnohých liekov.

RNDr. Imrich Barák, DrSc., je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University v Spojenom kráľovstve, bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom zariadení XFEL (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol laureátom ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Feb 22, 202342:01
O budúcnosti nášho ľudstva, neplodnosti a čase, ktorý je viac ako dôležitý

O budúcnosti nášho ľudstva, neplodnosti a čase, ktorý je viac ako dôležitý

Zrodenie nového života v maternici sme donedávna vnímali ako niečo prirodzené, ako niečo, čo funguje samo od seba. V súčasnosti sa však spoločnosť čoraz viac zaoberá problémami s plodnosťou a reprodukciou, na ktoré mnohé páry prichádzajú po dlhodobom neúspešnom snažení sa o dieťa. Počatie dieťaťa však zďaleka nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujeme. Cestu spermie a vajíčka k oplodneniu komplikuje mnoho faktorov a pri problémoch s plodnosťou sa situácia ešte komplikuje. O okolnostiach oplodnenia, faktoroch, ktoré vplývajú na celý proces, a o súčasných komplikáciách s reprodukciou sa porozprávame v podcaste Veda na dosahs prof. RNDr. Ivanom Vargom, PhD. et PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD., pôsobí v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň je na fakulte prodekanom pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA). Za svoje úspechy v oblasti vedy získal Jesseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému zaviedol predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií.

Jan 25, 202352:29
Choroby, ktoré máme v génoch

Choroby, ktoré máme v génoch

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu.

RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Dec 28, 202230:45
Prejedanie a jeho následky

Prejedanie a jeho následky

Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia.

Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Dec 21, 202252:40
Šťastné, veselé a udržateľné Vianoce

Šťastné, veselé a udržateľné Vianoce

Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás.

Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

Dec 14, 202240:00
Záchranári v ohrození – zdravotné riziká zamestnania

Záchranári v ohrození – zdravotné riziká zamestnania

Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

Nov 30, 202238:25
Budovy, ktoré šetria elektrickú energiu a virtuálna realita v architektúre (špeciál TVT 2022)

Budovy, ktoré šetria elektrickú energiu a virtuálna realita v architektúre (špeciál TVT 2022)

Solárna energia dokáže naše domy preslniť a vyhriať, ale môže poskytnúť aj energiu potrebnú na ich prevádzku. Budovy môžu svojimi energetickými prebytkami vo forme elektriny alebo tepla zásobovať mestské štvrte, a znižovať tak závislosť od fosílnych zdrojov. Budovy aj celé mestá by sa tak mali stať energeticky sebestačné a uhlíkovo neutrálne. Vývoj v energetike pokročil natoľko, že dnes sa pri stavbe domu používa už množstvo technológií, ktoré prispievajú k zvýšeniu energetickej nezávislosti a k znižovaniu environmentálnej záťaže v záujme trvalo udržateľného spôsobu života. Kľúčové je ale nájsť spôsob, ako v súčasnosti čo najviac využiť slnečnú energiu. Aké sú aktuálne možnosti, čo všetko s tým súvisí a prečo je dôležité, ako umiestnite svoj dom na pozemku, nám v podcaste Veda na dosah vysvetlia Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD., je vedecký pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Na fakulte pôsobil v pozícii prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj. Od roku 2013 je tiež členom vedeckého tímu na oddelení stavebníctva a životného prostredia Univerzity pre ďalšie vzdelávanie v Kremse v Rakúsku, kde od roku 2016 do roku 2018 viedol Centrum pre architektonické dedičstvo a infraštruktúru. Vo svojom výskume sa zameriava na udržateľnú architektúru a urbanizmus, integrálne urbanistické plánovanie, inteligentné mestá a využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizme. Je autorom a spoluautorom vedeckých publikácií, konferenčných príspevkov a monografie (Solárna stratégia pre udržateľné mesto). Bol hlavným riešiteľom viacerých národných a medzinárodných výskumných projektov, bol školiteľom a spoluriešiteľom diplomových a bakalárskych architektonických ateliérových projektov na Fakulte architektúry STU v Bratislave a spolupracoval aj s útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy.

Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., vyštudoval na Fakulte architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti sa ako výskumný pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu zaoberá experimentálnymi aplikáciami výpočtového navrhovania v architektúre v kontexte kvality prostredia a udržateľnosti a tiež pôsobí ako asistent v ateliéri Datalab. Je súčasťou tímov množstva domácich a medzinárodných výskumných projektov.

Nov 10, 202251:34
Závažné dopady narcistického zneužívania

Závažné dopady narcistického zneužívania

S kým mám tú „česť“? Aj keď táto otázka pre vás znie možno ironicky, pre narcistu je úplnou samozrejmosťou. Velikášstvo a povýšenectvo sú dve charakteristiky, ktoré narcistov veľmi dobre vystihujú. Traduje sa síce, že narcista je osoba, ktorá sa má príliš rada, no nie je to len o tom. Ak hovoríme o skutočnom narcistovi, toto je len jedna z tých menej podstatných súčastí jeho „ja“. Narcisti sa prejavujú nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti, majú hlbokú potrebu obdivu, znížený pocit pre empatiu, vinu a zodpovednosť. Kontinuálne používajú rôzne manipulatívne techniky, emočne a psychologicky zneužívajú iných na dosiahnutie svojich cieľov. Tento psychologický teror zo strany narcistov, ktorý neraz končí úplnou deštrukciou osobnosti obete, nazývame syndróm narcistického zneužívania. O tomto syndróme sme sa rozprávali s doktorom Robertom Tomšikom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v podcaste Veda na dosah.

PaedDr. Robert Tomšik, PhD., je vedecko-výskumný pracovník v oblasti psychológie. Pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a svoju vedeckú činnosť zameriava na oblasť psychometriky, pedeutológie a porúch osobnosti, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti a syndrómu narcistického zneužívania. Publikuje  predovšetkým z oblasti metodológie psychologického výskumu, metodológie kvantitatívneho výskumu a štatistického spracovania dát. Za svoju publikačnú činnosť bol dvakrát nominovaný na Osobnosť Slovenska v oblasti psychológie. V praxi pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického zneužívania.

Oct 26, 202249:11
Spolupráca medzi akademickou a podnikateľskou sférou pri transfere technológií

Spolupráca medzi akademickou a podnikateľskou sférou pri transfere technológií

Ako môžeme zjednodušiť kontakt a podporiť spoluprácu v oblasti transferu technológií medzi akademickou a podnikateľskou sférou? Na túto tému sme sa rozprávali s Lenkou Bednárovou z odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), s riaditeľkou Know-how centra Luciou Rybanskou zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a Petrom Peciarom zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. V podcaste sa ďalej dozviete, aká je úloha Centra transferu technológií pri CVTI SR a ako podporuje rozvoj slovenských vedeckovýskumných inštitúcií pri ochrane ich duševného vlastníctva a transfere technológií. Podcast prináša informácie aj o tom, čo je úlohou centier transferu technológií pri zintenzívnení spolupráce medzi akademickým a podnikateľským sektorom a ako sa takáto spolupráca konkrétne realizuje.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií s názvom PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širšej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady Združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie – LES ČRS (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia) a členkou Združenia odborníkov na prenos poznatkov – ASTP.

JUDr. Lucia Rybanská je riaditeľkou Know-how centra Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého súčasťou je Kancelária spolupráce s praxou a Univerzitný technologický inkubátor. Od založenia Národného centra transferu technológií SR v roku 2015 zastupuje STU v Bratislave v Komisii pre koncepčné aktivity a spoluprácu a v Komisii pre správu Patentového fondu a podporu v procese transferu technológií. Taktiež je členkou medzinárodnej organizácie LES (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia), ktorá je súčasťou LESI (Licensing Executives Society International) a členom ASTP. Zapája sa do viacerých projektov STU a aktívne pôsobí aj v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II – NITT SK II).

Doc. Ing. Peter Peciar, PhD., pôsobí ako docent v odbore strojníctvo – procesná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Výskumne a pedagogicky sa venuje konštrukcii zariadení a aparátov pre chemický, petrochemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, mechanike trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou a vývoju netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy. Je spoluautorom viacerých unikátnych technológií a patentovaných zariadení v oblasti pilot-plant a 48 realizovaných priemyselných výskumných projektov pre domáce a zahraničné spoločnosti. V rámci aplikačného výskumu je autorom a spoluautorom 42 prihlášok patentov a úžitkových vzorov v národných databázach ÚPV SR, z toho 4 patentov v medzinárodných databázach WIPO. Docent Peciar je jedným z hlavných pôvodcov unikátneho patentovaného zariadenia, ktorého licencia bola predaná do komerčnej spoločnosti, pričom práve v tomto prípade sa jednalo o prvú predanú licenciu na STU v Bratislave.
Je držiteľom viacerých ocenení, ako napríklad Cena za transfer technológií na Slovensku (2016, MŠVVaŠ SR a ÚPV SR), Mladý vedecký pracovník 2018 (2018, SjF STU), ESET Science Award 2019 – finalista kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2019, Nadácia ESET), Vedec roka STU 2020 v kategórii Mladý vedecký pracovník (2021, STU) a 1. miesto v súťaži Inovatívny čin roka 2020 v kategórii Technologická inovácia (2022, MH SR). Aktívne pôsobí aj v národnom projekte NITT SK II v CVTI SR.

Oct 02, 202234:20
Koľko stromov treba na záchranu klímy?

Koľko stromov treba na záchranu klímy?

Celý svet hľadá spôsoby ako spomaliť či zvrátiť klimatickú zmenu. Úlohu hlavných „bojovníkov“ v tomto ťažkom boji by mohli zohrávať práve stromy, ktoré tu existujú s nami od počiatku života. Primárne nám poskytujú cenný kyslík, ale okrem toho plnia množstvo funkcií, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Jednou z nich je ukladanie uhlíka, ktorého produkcia na svete stále stúpa. Lesy však podliehajú aj rôznym zásahom, ako odlesňovanie, požiare, škodcovia... Mohlo by nám v boji s klimatickou krízou pomôcť veľkoplošné vysádzanie stromov, alebo by stačila ochrana našich existujúcich lesov? Stratí strom uložený uhlík, ak ho vypílime? O uhlíku, lesoch a klimatickej kríze sme sa rozprávali v podcaste Veda na dosah s uznávaným ekológom Erikom Balážom.

Ing. Erik Baláž je ekológ, filmár a ochranca prírody. Ako zanietený ochranár sa venoval predovšetkým Tatranskému národnému parku, vrátane kampane za ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Bol jedným z iniciátorov kampane My sme les. Je spoluautorom úspešných a oceňovaných filmových dokumentov o prírode, Strážca divočiny, Vlčie hory a trilógia Tajomné Karpaty. Rovnako je aj autorom kníh o prírode, Posledná pevnosť
a Stratená voda. V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“. V súčasnosti sa venuje produkcii dokumentárnych filmov a projektu mobilného sprievodcu prírodou Lesmír.

Tento podcast je sprievodným programom v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Sep 21, 202237:05
Výskum v Oriente, tajomné hady a iné druhy, ktoré ešte nepoznáme

Výskum v Oriente, tajomné hady a iné druhy, ktoré ešte nepoznáme

Množstvo druhov obojživelníkov a plazov žijúcich na Zemi ľudstvo pozná a vieme si ich ľahko dohľadať. Stále však nájdeme vo svete miesta, na ktorých žijú živočíchy, ktoré ešte v žiadnej encyklopédii nenájdeme. Pri objavení nového druhu a jeho zaradení je dôležité dešifrovať pôvod živočícha a zamerať sa aj na pôsobenie prostredia v ktorom žije. O zaradení nových druhov a ich charakteristike, a tiež o tom, ako sa realizuje samotná identifikácia prostredníctvom komplexnej štúdie, sa dozviete z nového dielu podcastu Veda na dosah. Za týmito objavmi cestuje zoológ, doktor Daniel Jablonski, s ktorým sme sa porozprávali nielen o náročnosti jeho ciest po Oriente, ale aj o potenciálnych nových živočíchoch či všeobecne o kultúre rôznych krajín.

Mgr. Daniel Jablonski, PhD. je zoológ a pôsobí ako odborný asistent na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolúciou, taxonómiou, genetickou diverzitou, rozšírením a ochranou obojživelníkov a plazov. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete, najmä na Balkánsky polostrov, Blízky východ a do Strednej Ázie. Spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami a množstvom zahraničných kolegov. Publikoval viac ako 200 odborných prác a opísal niekoľko nových druhov stavovcov.

Aug 31, 202252:34
Na poplach nebijú len včely, ale aj ďalšie vzácne opeľovače

Na poplach nebijú len včely, ale aj ďalšie vzácne opeľovače

S príchodom leta sa všade vôkol nás vyskytuje čoraz viac hmyzu. Nehovoríme iba o komároch či muchách, ktoré sú pre leto typické, ale aj o množstve rôznych opeľovačov, ktorých druhy bežne nedokážeme ani rozlíšiť či nazvať. Niet divu, keďže hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov. Pravdou však je, že aj hmyz bojuje o prežitie. Mnoho druhov je na pokraji vyhynutia a ich počet výrazne klesá, čo sa odráža na celom ekosystéme. Príčin tohto problému je viacero, napríklad klimatická zmena, ale aj my, ľudia, ľudská činnosť a konkrétne naše konanie v pôdohospodárstve a v obrábaní pôdy.
Máme však aj pozitívne príklady hmyzej populácie. Nájdeme ich najmä v okolí lúk, priestranstiev bez veľkej pôdohospodárskej produkcie a paradoxne často aj v mestách.

O živote hmyzu, jeho druhoch, výskyte, problémoch či jeho správaní, ale aj o správaní sa človeka vo vzťahu k nemu nám porozpráva odborník na hmyz Mgr. Marek Semelbauer, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Venuje sa rôznym skupinám hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, kde popísal jeden nový druh a po prvýkrát určil z územia Slovenska vyše 10 druhov hmyzu, vrátane hospodársky významných škodcov, ako je vrtivka orechová. V spolupráci s BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie a DAPHNE – inštitút aplikovanej ekológie sa venuje monitoringu opeľovačov vo viacerých lokalitách západného Slovenska, vrátane mestského prostredia, lužných lesov, suchých trávnikov a pasienkov. Výsledky monitoringu sa môžu následne využiť aj v odporúčaniach pre manažment chránených území.

Jul 27, 202249:57
Vývoj hier na Slovensku

Vývoj hier na Slovensku

Kategória videohier generuje celosvetovo väčší príjem než film a hudba dokopy. Okolité krajiny sú v rámci herného priemyslu síce niekoľko rokov pred nami, ale v súčasnosti toto odvetvie napreduje aj u nás. S doktorom Mgr. Michalom Ferkom, PhD., sme sa rozprávali o najväčších herných firmách na Slovensku a akademických programoch na stredných a vysokých školách, kde sa tzv. Game Dev študuje. Zamerali sme sa aj na edukatívne hry, ktoré sa tvoria na Slovensku a kurzy, kde si môžete výrobu takýchto hier vyskúšať. V podcaste sa oboznámite aj s niektorými odbornými výrazmi a dozviete sa aj to, ako sa na školách darí budúcej generácii herných vývojárov.

Mgr. Michal Ferko, PhD., pôsobí ako Lead Unity programátor v PowerPlay Studio. Zároveň vyučuje tvorbu hier na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Taktiež sa venuje mentoringu začínajúcich tvorcov hier v Summer Game Dev. Má dlhoročné skúsenosti s tvorbou hier a vzdelávaním, nielen z pohľadu programovania, ale aj herného dizajnu a porozumenia hernému biznisu ako celku.

Jun 29, 202259:36
Hmyz a kvety v slovenskej kuchyni?

Hmyz a kvety v slovenskej kuchyni?

V obchodoch s potravinami môžeme nájsť veľké množstvo komodít rôzneho pôvodu. Preto sme si na Slovensku zvykli aj na iné chute, ktoré naši predkovia nemali možnosť ani len spoznať. Pravdou však je, že napriek veľkej dostupnosti produktov sú stále aj také potraviny, ktoré nepoznáme, hoci inde vo svete sú bežnou súčasťou jedálnička. Jednou takou potravinou je hmyz, ktorý v slovenskej kuchyni pri príprave jedál nepoužívame vôbec, a len ťažko by sme ho hľadali v obchodoch. Hmyz je pritom bohatým zdrojom prospešných živín a nemá tak negatívny dopad na planétu ako mäso, ktoré jedávame takmer pravidelne. Je preto zaujímavou možnosťou, ako doplniť naše stravovanie aj vo vzťahu k planéte a k vlastnému zdraviu. Okrem hmyzu je tu však aj ďalšia, rastlinná novinka v kulinárstve - jedlé kvety.

Vedeli by sme tieto potraviny zaradiť do nášho jedálnička? Aký potenciál skrýva hmyz a jedlé kvety, a v ktorých odvetviach nájdu ešte uplatnenie? Na tému nových potravín sme sa rozprávali s našou hostkou Ing. Evou Ivanišovou, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Ing. Eva Ivanišová, PhD., je odborná asistentka v Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre a vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre. Vo svojej vedeckej práci sa venuje predovšetkým nutričnej a biologickej hodnote surovín a potravín rastlinného pôvodu so zameraním na menej známe a netradičné druhy. Bola spoluriešiteľkou viacerých výskumných projektov, v súčasnosti je aktívna v 14 domácich, ale aj dvoch vzdelávacích medzinárodných projektoch. Je autorkou a spoluautorkou kapitol v šiestich vedeckých a odborných monografiách, vydaných v domácich a zahraničných vydavateľstvách. Na svojom konte má celkovo 443 publikácií, z toho 26 v karentovaných časopisoch. Je spoluautorkou dvoch patentov. V roku 2011 získala Cenu rektora pre najlepšieho študenta, v rokoch 2015 a 2019 Cenu dekana a v roku 2020 ju ocenili za najlepšiu publikačnú činnosť.

May 25, 202238:44
Poznanie, ktoré naozaj mení dejiny

Poznanie, ktoré naozaj mení dejiny

História nám predstavuje mnoho známych vojvodcov a vodcov, slávne bitky i dátumy veľkých udalostí. Často sa domnievame, že sú to práve vojny a konflikty, ktoré určovali, ako bude svet napredovať. Je to však naozaj tak? Pri všetkých takýchto a podobných závažných medzníkoch v našich dejinách sme zabudli na niečo, čo rovnako významne menilo chod sveta – na poznanie a vedecký pokrok. Kopernik, ktorý zmenil náš pohľad na vesmír či Newtonove fyzikálne objavy boli natoľko prevratné, že ich dopad na civilizáciu znamenal viac, ako množstvo slávnych bitiek, ktoré si pamätáme. Napriek tomu sa o nich dozvedáme okrajovo, často sú iba poznámkou pod čiarou. Podobných osobností a objavov je v dejinách veľké množstvo a s naším hosťom doc. Petrom Bačíkom sa pokúsime objasniť, aký je ich význam pre rozvoj celého sveta a aké miesto by mali dostať v našom vnímaní ľudských dejín.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD., je docentom na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a je vedeckým pracovníkom Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky, od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu.

Apr 27, 202201:09:52
Mozog ženy verzus mozog muža

Mozog ženy verzus mozog muža

Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí. Pohlavné rozdiely vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne v dôsledku inej hormonálnej výbavy. Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Možno ich pozorovať v rôznych kognitívnych aj behaviorálnych doménach. Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov má dôležitú klinickú implikáciu v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.

Aké rozdiely môžeme sledovať medzi mužmi a ženami? O tom, ako rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdieloch vo svete, nám porozpráva naša hostka v podcaste Veda na dosah.

RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.

Mar 31, 202240:17
Fašiangy a pôst našich predkov

Fašiangy a pôst našich predkov

Tak ako Vianoce či Veľká Noc, aj Fašiangy a pôst mali neodmysliteľné miesto v životoch našich predkov. Obdobia, ktoré dnes nevnímame tak výrazne ako tomu bolo kedysi, sprevádzali mnohé tradície, zvyklosti a obyčaje, na ktoré naši predkovia nedali dopustiť, či už išlo o úpravu jedálnička alebo časového rozvrhu prác. Menované obdobia roka vnímali odlišne aj z duchovného hľadiska, pričom nehovoríme iba o kresťanskom prežívaní sviatkov, ale aj o rôznych pohanských rituáloch alebo sledovaní prírodných zmien. Na tému Fašiangov a pôstu v životoch našich predkov nám v podcaste Veda na dosah rozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská.


Mgr. Katarína Nádaská, PhD. vyštudovala odbor história – etnológia na FF UK v Bratislave a v tomto odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko - výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM v Trnave, UKF v Nitre a FF UK v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné. Získala ocenenie Rytier dobrej knihy (2017), je držiteľkou ceny  Verejné ocenenie mestskej časti Bratislava - Ružinov za rozvoj a popularizáciu vedy (2017), a udelili jej aj Pamätný list predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za prácu v oblasti popularizácie vedy a ľudových tradícií na Slovensku (2018).


Mar 09, 202234:07
Bratislavský dunajský park

Bratislavský dunajský park

Už od pradávnych čias poskytoval Dunaj obyvateľom vo svojom okolí prácu, obživu aj vzácne prírodné prostredie. V dôsledku dlhodobého pôsobenia ľudskej činnosti sa však jeho koryto aj bezprostredné okolie zmenilo natoľko, že sú ohrozené viaceré druhy rastlín a živočíchov. Tento negatívny trend má zmeniť veľkolepý projekt – Bratislavský dunajský park. Primárne je zameraný na zlepšenie životného prostredia pre človeka, čo znamená, že obyvatelia i návštevníci Bratislavy v ňom nájdu pekne upravené rekreačné zóny a využijú i potenciál Dunaja. Ale vďaka realizácii tohto projektu by mohol Dunaj znovu "ožiť" aj z hľadiska fauny a flóry. Čo všetko môže zmeniť Bratislavský dunajský park? Aký bude mať dopad na prírodu v okolí Dunaja? A v akom stave je dnes samotný Dunaj a živočíchy, ktoré v ňom žijú?

O tom všetkom a mnohom ďalšom sa dozviete v našom podcaste.

Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., sa väčšinu svojej kariéry venoval základnému výskumu, najmä biologickým inváziám, ontogenéze, ekomorfológii, ekológii a fenotypovej plasticite rýb. Pôsobil na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doteraz publikoval viac ako 70 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch a monografiách vydaných v zahraničných vydavateľstvách. Vladimír Kováč sa už viac ako desať rokov aktívne zapája aj do aplikovaného výskumu, napríklad do implementácie Rámcovej smernice o vodách EÚ v súvislosti s biologickými prvkami kvality. Je hlavným autorom Národnej metodiky stanovenia ekologického stavu vôd podľa rýb, s multimetrickým ukazovateľom FIS, ktorý vyvinuli pod jeho vedením. Ukazovateľ FIS sa úspešne používa pri hodnotení ekologického stavu vodných útvarov nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej kariéry absolvoval mnohé výskumné pobyty a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách a konferenciách, napríklad v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku či Českej republike. Agentúra ARRA (2012) a Akreditačná komisia (2014) identifikovali vedecký tím pod vedením Vladimíra Kováča ako špičkový tím Univerzity Komenského, ktorý sa dostal medzi jedno percento najlepších tímov na svete v tomto vednom odbore.

Jan 26, 202250:47
Bicyklom po vlakovej koľaji

Bicyklom po vlakovej koľaji

Bicykel ako dopravný prostriedok je stále populárnejší, či už ako spôsob ekologickej dopravy, ale aj ako spoločník na výletoch po krajine. K obidvom týmto možnostiam však potrebujeme ešte niečo – bezpečné cyklotrasy, na ktorých sa netreba konfrontovať s rušnou dopravou. Takýchto cyklotrás nie je veľa, no vďaka novému projektu by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

Ako nám v tom pomôžu staré vlakové koľaje? A ako je možné, že pre vznik takýchto cyklotrás nie je potrebné použiť žiaden asfalt? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky vám poskytne náš hosť v podcaste Veda na dosah.

Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, je profesorom v odbore výrobná technika, konštrukcia výrobnej techniky a environmentálnej techniky. Orientuje sa na výskum a inovácie predovšetkým konštrukčných uzlov obrábacích strojov, ako aj environmentálnej techniky. Bol riešiteľom viac ako 39 medzinárodných a národných výskumných projektov, publikoval takmer 300 vedeckých článkov, je autorom 62 patentov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov. Je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR a Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Okrem toho pôsobí v ďalších inštitúciách, napr. vo Výbore pre vedu, výskum a inovácie pri APZ či v Združení kancelárie pre spoluprácu s priemyslom, kde je predsedom správnej rady.

Dec 08, 202127:11
Osamelosť môže zabíjať. Ako sa treba pripraviť na šťastný dôchodok?

Osamelosť môže zabíjať. Ako sa treba pripraviť na šťastný dôchodok?

Mohlo by sa zdať, že po odchode do dôchodku človeku spadne z ramien  bremeno každodennej práce, zbaví sa stresu, môže si vydýchnuť a naplno sa tešiť zo života. Ide však o jednu z najväčších zmien v živote jedinca a mnohí ju nezvládajú dobre.

Počet dôchodcov sa neustále zvyšuje a problém adaptácie na dôchodok sa tak dotýka čoraz väčšej časti populácie. Jedným z najčastejších trápení starších ľudí je osamelosť, ktorá môže viesť ku skoršej úmrtnosti. Efekt osamelosti možno pripodobniť fajčeniu pätnástich cigariet denne.

Na dôchodok by sme sa mali mentálne pripraviť ešte pred odchodom do dôchodku. Okrem kariéry by mali ľudia v aktívnom veku vynaložiť značné úsilie aj na budovanie vzťahov, ktoré ich neskôr budú „držať nad vodou“. Obdobie prechodu na dôchodok môže byť aj ťažkou skúškou vzťahu medzi partnermi.

Ako sa teda najlepšie pripraviť na život v dôchodkovom veku? Ako sa vysporiadať s medzigeneračnými rozdielmi a prípadnými konfliktmi? Viac o psychických aspektoch adaptácie na dôchodok sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. Peter Halama, PhD., pôsobí ako riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity prednáša psychológiu osobnosti a psychometriu. Dlhodobo sa zaoberá osobnostnými a kognitívnymi faktormi optimálneho psychologického fungovania. V súčasnosti vedie projekt o psychologických aspektoch zvládania prechodu na dôchodok.

Nov 24, 202137:11
Aké možnosti ponúkajú dátové úložiská novej generácie?

Aké možnosti ponúkajú dátové úložiská novej generácie?

Technológia založená na molekulovom magnetizme by mohla v budúcnosti radikálne zmeniť možnosti ukladania dát.

Niektoré zlúčeniny majú špecifické magnetické vlastnosti, ktoré za istých okolností umožňujú ukladanie informácií na jednej molekule, teda na výrazne menšom nosiči, ako v súčasnosti bežne používame.

Výskum v oblasti magnetochémie môže priniesť také navýšenie úložného priestoru, že by sme na veľmi malú plochu vedeli uložiť obrovské množstvo informácií, ktoré ľudstvo vygenerovalo za celú svoju doterajšiu históriu.

Aké prekážky sa vedci snažia prekonať v tomto výskume? Aký je súčasný rekord v možnostiach ukladania dát? Viac o výskume v oblasti magnetochémie a dátových úložiskách sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. RNDr. Ján Titiš, PhD. pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM ako vysokoškolský učiteľ a výskumník. Absolvoval magisterské štúdium v odbore chémia na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave (r. 2004), následne doktorandské štúdium v odbore anorganická chémia na FCHPT STU v Bratislave (r. 2008). Je profesorom v odbore anorganická chémia a vôbec prvým profesorom z radov absolventov UCM v Trnave. Publikoval 75 vedeckých prác s vyše 1500 citáciami prevažne v zahraničných vysoko impaktovaných časopisoch a citačným  h-indexom 22. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.

Nov 10, 202125:58
Projekt Robocoop deťom ponúka šancu uplatniť sa v technologickej budúcnosti

Projekt Robocoop deťom ponúka šancu uplatniť sa v technologickej budúcnosti

Mnohí rodičia sú zúfalí z toho, že nevedia svoje deti odtrhnúť od počítača a videohier. Takáto záľuba však nemusí byť vôbec na škodu. Pri správnom nasmerovaní môže deťom priniesť veľký potenciál profesijného uplatnenia sa, zvlášť v blízkej, čoraz technologickejšej budúcnosti.

Automatizácia objektívne straší ľudí nárastom nezamestnanosti. Na druhej strane, podľa doterajších odhadov môže do roku 2030 v odvetviach STEM v Európe chýbať až sedem miliónov pracovníkov. Na nástup technológií je teda dobré pripraviť už generáciu súčasných detí a využiť ho v ich prospech, ale aj v prospech rozvoja spoločnosti.

V Českej republike je už od minulého roka predmet robotika súčasťou osnov základných škôl. Na slovenských školách stále chýba a predmet informatika sa zväčša obmedzuje len pre účely výuky kancelárskej administratívy (Word a Excel). Pokiaľ sa situácia nezmení, deti sa môžu stretnúť s robotikou a informatikou len v rámci mimoškolských aktivít, ako napríklad prostredníctvom projektu Robocoop.

Projekt Robocoop zahŕňa  niekoľko aktivít, medzi ktoré patria workshopy pre deti, školenia pre učiteľov, súťaže, konferencie či exkurzie do podnikov, v ktorých sa využívajú priemyselné roboty. Realizuje sa v spolupráci s Rakúskom a zameriava sa na študentov základných, stredných, ale aj vysokých škôl.

Ako sa dá hravou formou učiť robotika? Ako možno využiť obľúbené videohry detí, aby sa naučili aj programovať? Ako vyzerajú workshopy a súťaže? Aké uplatnenie na pracovnom trhu ponúkajú zručnosti z oblasti robotiky už v súčasnosti, ale i do budúcnosti ? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v Podcaste Veda na dosah.

Hostia:

Ing. Peter Wachter, projektový manažér projektu Robocoop

Ing. Jozef Vaško, vedúci oddelenia FabLab

Oct 20, 202140:51
Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako

Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako

Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný.

Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra podľa jeho osobitej potreby. Napríklad, dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie.

Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.

Oct 06, 202144:46
Ako sa vyvíja zamestnanosť na pozadí demografických a štrukturálnych zmien?

Ako sa vyvíja zamestnanosť na pozadí demografických a štrukturálnych zmien?

V tomto podcaste sme sa rozprávali o výsledkoch výskumu, v ktorom sa skúmali kontraindikácie vo vývoji zamestnanosti na pozadí demografických a štrukturálnych zmien.

V súčasnosti začínajú do dôchodku odchádzať silné ročníky. Vedci vypracovali viaceré možné scenáre vývoja tejto situácie. Pri tom najoptimistickejšom bude v roku 2060 na 100 detí 200 seniorov, pri tých menej optimistických vychádza počet seniorov oproti počtu detí ešte vyšší. Aktuálne je to približne 1:1. Aké dôsledky so sebou prinesie nárast starnúcej populácie? Aký potenciál má tzv. strieborná ekonomika, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori?

Hlavnou príčinou problému financovania zdravotníctva či dôchodkového systému však nie je ani tak dôsledok ekonomického vývoja, ale nedostatočná sociálna politika. Situáciu tiež komplikuje úroveň nášho školstva, kvôli ktorému má veľká časť mladej potenciálnej pracovnej sily problém uplatniť sa na trhu práce.

Aké sú hlavné aspekty v súvislosti so zmenami v demografii a na pracovnom trhu? Je automatizácia hrozbou alebo príležitosťou k lepšiemu vývoju? Ako sa na ňu pripraviť? Čomu sa oplatí venovať a ktoré študijné odbory nemajú na pracovnom trhu perspektívu? Aká migračná politika by slovenskému trhu práce prospela? V čom spočíva kapitálová vybavenosť pracovníkov a ako je na tom Slovensko? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ivan Lichner, PhD., pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie na verejné financie a jeho ďalšie socioekonomické aspekty. V poslednom období sa venuje problematike migrácie. Z metodologického hľadiska sa venuje tvorbe modelov na analýzu vplyvu štrukturálnych fondov na slovenské hospodárstvo, tvorbe regionálnych input-output tabuliek a modelom pre projekcie dopytu po práci. Vo svojej expertnej činnosti sa spolupodieľal na tvorbe viacerých stanovísk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v oblasti daní, starnutia a ratingových agentúr. Spolupracoval taktiež na tvorbe viacerých analýz v oblasti čerpania eurofondov pre úrad podpredsedu vlády a participoval na tvorbe modelov pre projekcie dopytu po práci v ČR, Severnom Macedónsku a na Malte. Je členom výkonnej rady časopisu Forum Statisticum Slovacum, v rokoch 2016 – 2021 bol podpredsedom a predsedom (rotujúce predsedníctvo medzi VŠ a SAV – 2 + 2 roky) Komisie VEGA pre ekonomické a právne vedy.

Sep 22, 202156:13
Aký význam majú huby pre život na našej planéte?

Aký význam majú huby pre život na našej planéte?

Huby sú organizmy, ktoré popri rastlinách, živočíchoch a baktériách tvoria samostatnú bioríšu. Vyskytujú sa vo všetkých prostrediach, od stratosféry až po dno mŕtveho mora a ich životné formy majú obrovskú variabilitu.

Huby majú spolu s baktériami zásadnú úlohu v kolobehu živín. Sú významnými mykoríznymi partnermi mnohých rastlín a väčšina organizmov je existenčne závislých práve od interakcie s hubami. Nachádzajú sa napríklad v bachore prežúvavcov.

Nenahraditeľné miesto majú aj v mnohých sférach ľudskej činnosti. Využívajú sa pri odstraňovaní škodlivých látok v čističkách odpadových vôd, v potravinárstve či medicíne. Sú zdrojom mnohých enzýmov, ako napríklad inzulín.

Niektoré huby si vyvinuli unikátne stratégie prežitia. Vedeli ste, že medzi dravé huby, ktoré dokážu loviť červy, patrí aj hliva? Akú schopnosť majú „zombie huby“? Ako sa u niektorých húb prejavuje schopnosť aktívneho pohybu? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Miroslav Caboň, PhD. je vedúcim oddelenia nižších rastlín a člen Laboratória molekulárnej ekológie a metagenomiky v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Jeho zameraním je najmä taxonómia významných rodov bazídiových húb a analýza interakcií húb s okolitými spoločenstvami rastlín. V súčasnosti sa vo svojej práci spolu s pracovným tímom pod vedením Slavomíra Adamčíka zaoberá najmä pochopením zmien hubových spoločenstiev vplyvom rôznych narušení ich prirodzeného prostredia, napríklad rastlinnými inváziami alebo zmenou manažmentových opatrení.

Sep 08, 202127:34