Skip to main content
Veda na dosah

Veda na dosah

By Veda na dosah
Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.
Listen on
Where to listen
Apple Podcasts Logo

Apple Podcasts

Breaker Logo

Breaker

Google Podcasts Logo

Google Podcasts

Overcast Logo

Overcast

Pocket Casts Logo

Pocket Casts

RadioPublic Logo

RadioPublic

Spotify Logo

Spotify

Currently playing episode

Vedci v laboratórnych podmienkach simulujú vlastnosti čiernych dier (Peter Skyba)

Veda na dosah

1x
Osamelosť môže zabíjať. Ako sa treba pripraviť na šťastný dôchodok?
Mohlo by sa zdať, že po odchode do dôchodku človeku spadne z ramien  bremeno každodennej práce, zbaví sa stresu, môže si vydýchnuť a naplno sa tešiť zo života. Ide však o jednu z najväčších zmien v živote jedinca a mnohí ju nezvládajú dobre. Počet dôchodcov sa neustále zvyšuje a problém adaptácie na dôchodok sa tak dotýka čoraz väčšej časti populácie. Jedným z najčastejších trápení starších ľudí je osamelosť, ktorá môže viesť ku skoršej úmrtnosti. Efekt osamelosti možno pripodobniť fajčeniu pätnástich cigariet denne. Na dôchodok by sme sa mali mentálne pripraviť ešte pred odchodom do dôchodku. Okrem kariéry by mali ľudia v aktívnom veku vynaložiť značné úsilie aj na budovanie vzťahov, ktoré ich neskôr budú „držať nad vodou“. Obdobie prechodu na dôchodok môže byť aj ťažkou skúškou vzťahu medzi partnermi. Ako sa teda najlepšie pripraviť na život v dôchodkovom veku? Ako sa vysporiadať s medzigeneračnými rozdielmi a prípadnými konfliktmi? Viac o psychických aspektoch adaptácie na dôchodok sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Prof. Peter Halama, PhD., pôsobí ako riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity prednáša psychológiu osobnosti a psychometriu. Dlhodobo sa zaoberá osobnostnými a kognitívnymi faktormi optimálneho psychologického fungovania. V súčasnosti vedie projekt o psychologických aspektoch zvládania prechodu na dôchodok.
37:11
November 24, 2021
Aké možnosti ponúkajú dátové úložiská novej generácie?
Technológia založená na molekulovom magnetizme by mohla v budúcnosti radikálne zmeniť možnosti ukladania dát. Niektoré zlúčeniny majú špecifické magnetické vlastnosti, ktoré za istých okolností umožňujú ukladanie informácií na jednej molekule, teda na výrazne menšom nosiči, ako v súčasnosti bežne používame. Výskum v oblasti magnetochémie môže priniesť také navýšenie úložného priestoru, že by sme na veľmi malú plochu vedeli uložiť obrovské množstvo informácií, ktoré ľudstvo vygenerovalo za celú svoju doterajšiu históriu. Aké prekážky sa vedci snažia prekonať v tomto výskume? Aký je súčasný rekord v možnostiach ukladania dát? Viac o výskume v oblasti magnetochémie a dátových úložiskách sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Prof. RNDr. Ján Titiš, PhD. pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM ako vysokoškolský učiteľ a výskumník. Absolvoval magisterské štúdium v odbore chémia na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave (r. 2004), následne doktorandské štúdium v odbore anorganická chémia na FCHPT STU v Bratislave (r. 2008). Je profesorom v odbore anorganická chémia a vôbec prvým profesorom z radov absolventov UCM v Trnave. Publikoval 75 vedeckých prác s vyše 1500 citáciami prevažne v zahraničných vysoko impaktovaných časopisoch a citačným  h-indexom 22. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.
25:58
November 10, 2021
Projekt Robocoop deťom ponúka šancu uplatniť sa v technologickej budúcnosti
Mnohí rodičia sú zúfalí z toho, že nevedia svoje deti odtrhnúť od počítača a videohier. Takáto záľuba však nemusí byť vôbec na škodu. Pri správnom nasmerovaní môže deťom priniesť veľký potenciál profesijného uplatnenia sa, zvlášť v blízkej, čoraz technologickejšej budúcnosti. Automatizácia objektívne straší ľudí nárastom nezamestnanosti. Na druhej strane, podľa doterajších odhadov môže do roku 2030 v odvetviach STEM v Európe chýbať až sedem miliónov pracovníkov. Na nástup technológií je teda dobré pripraviť už generáciu súčasných detí a využiť ho v ich prospech, ale aj v prospech rozvoja spoločnosti. V Českej republike je už od minulého roka predmet robotika súčasťou osnov základných škôl. Na slovenských školách stále chýba a predmet informatika sa zväčša obmedzuje len pre účely výuky kancelárskej administratívy (Word a Excel). Pokiaľ sa situácia nezmení, deti sa môžu stretnúť s robotikou a informatikou len v rámci mimoškolských aktivít, ako napríklad prostredníctvom projektu Robocoop. Projekt Robocoop zahŕňa  niekoľko aktivít, medzi ktoré patria workshopy pre deti, školenia pre učiteľov, súťaže, konferencie či exkurzie do podnikov, v ktorých sa využívajú priemyselné roboty. Realizuje sa v spolupráci s Rakúskom a zameriava sa na študentov základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Ako sa dá hravou formou učiť robotika? Ako možno využiť obľúbené videohry detí, aby sa naučili aj programovať? Ako vyzerajú workshopy a súťaže? Aké uplatnenie na pracovnom trhu ponúkajú zručnosti z oblasti robotiky už v súčasnosti, ale i do budúcnosti ? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v Podcaste Veda na dosah. Hostia: Ing. Peter Wachter, projektový manažér projektu Robocoop Ing. Jozef Vaško, vedúci oddelenia FabLab
40:51
October 20, 2021
Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako
Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný. Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra podľa jeho osobitej potreby. Napríklad, dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie. Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.
44:46
October 6, 2021
Ako sa vyvíja zamestnanosť na pozadí demografických a štrukturálnych zmien?
V tomto podcaste sme sa rozprávali o výsledkoch výskumu, v ktorom sa skúmali kontraindikácie vo vývoji zamestnanosti na pozadí demografických a štrukturálnych zmien. V súčasnosti začínajú do dôchodku odchádzať silné ročníky. Vedci vypracovali viaceré možné scenáre vývoja tejto situácie. Pri tom najoptimistickejšom bude v roku 2060 na 100 detí 200 seniorov, pri tých menej optimistických vychádza počet seniorov oproti počtu detí ešte vyšší. Aktuálne je to približne 1:1. Aké dôsledky so sebou prinesie nárast starnúcej populácie? Aký potenciál má tzv. strieborná ekonomika, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori? Hlavnou príčinou problému financovania zdravotníctva či dôchodkového systému však nie je ani tak dôsledok ekonomického vývoja, ale nedostatočná sociálna politika. Situáciu tiež komplikuje úroveň nášho školstva, kvôli ktorému má veľká časť mladej potenciálnej pracovnej sily problém uplatniť sa na trhu práce. Aké sú hlavné aspekty v súvislosti so zmenami v demografii a na pracovnom trhu? Je automatizácia hrozbou alebo príležitosťou k lepšiemu vývoju? Ako sa na ňu pripraviť? Čomu sa oplatí venovať a ktoré študijné odbory nemajú na pracovnom trhu perspektívu? Aká migračná politika by slovenskému trhu práce prospela? V čom spočíva kapitálová vybavenosť pracovníkov a ako je na tom Slovensko? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Ing. Ivan Lichner, PhD., pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie na verejné financie a jeho ďalšie socioekonomické aspekty. V poslednom období sa venuje problematike migrácie. Z metodologického hľadiska sa venuje tvorbe modelov na analýzu vplyvu štrukturálnych fondov na slovenské hospodárstvo, tvorbe regionálnych input-output tabuliek a modelom pre projekcie dopytu po práci. Vo svojej expertnej činnosti sa spolupodieľal na tvorbe viacerých stanovísk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v oblasti daní, starnutia a ratingových agentúr. Spolupracoval taktiež na tvorbe viacerých analýz v oblasti čerpania eurofondov pre úrad podpredsedu vlády a participoval na tvorbe modelov pre projekcie dopytu po práci v ČR, Severnom Macedónsku a na Malte. Je členom výkonnej rady časopisu Forum Statisticum Slovacum, v rokoch 2016 – 2021 bol podpredsedom a predsedom (rotujúce predsedníctvo medzi VŠ a SAV – 2 + 2 roky) Komisie VEGA pre ekonomické a právne vedy.
56:13
September 22, 2021
Aký význam majú huby pre život na našej planéte?
Huby sú organizmy, ktoré popri rastlinách, živočíchoch a baktériách tvoria samostatnú bioríšu. Vyskytujú sa vo všetkých prostrediach, od stratosféry až po dno mŕtveho mora a ich životné formy majú obrovskú variabilitu. Huby majú spolu s baktériami zásadnú úlohu v kolobehu živín. Sú významnými mykoríznymi partnermi mnohých rastlín a väčšina organizmov je existenčne závislých práve od interakcie s hubami. Nachádzajú sa napríklad v bachore prežúvavcov. Nenahraditeľné miesto majú aj v mnohých sférach ľudskej činnosti. Využívajú sa pri odstraňovaní škodlivých látok v čističkách odpadových vôd, v potravinárstve či medicíne. Sú zdrojom mnohých enzýmov, ako napríklad inzulín. Niektoré huby si vyvinuli unikátne stratégie prežitia. Vedeli ste, že medzi dravé huby, ktoré dokážu loviť červy, patrí aj hliva? Akú schopnosť majú „zombie huby“? Ako sa u niektorých húb prejavuje schopnosť aktívneho pohybu? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Mgr. Miroslav Caboň, PhD. je vedúcim oddelenia nižších rastlín a člen Laboratória molekulárnej ekológie a metagenomiky v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Jeho zameraním je najmä taxonómia významných rodov bazídiových húb a analýza interakcií húb s okolitými spoločenstvami rastlín. V súčasnosti sa vo svojej práci spolu s pracovným tímom pod vedením Slavomíra Adamčíka zaoberá najmä pochopením zmien hubových spoločenstiev vplyvom rôznych narušení ich prirodzeného prostredia, napríklad rastlinnými inváziami alebo zmenou manažmentových opatrení.
27:34
September 8, 2021
Život s umelou inteligenciou
Umelá inteligencia nás vo veľkej miere obklopuje už relatívne dlhú dobu. Jej vývoj nezadržateľne napreduje, pričom prináša nádej i obavy. Docent Ladislav Hluchý v rozhovore uvádza množstvo príkladov z vlastnej výskumnej praxe, kde nám umelá inteligencia dokáže pomôcť. Využitie tejto technológie siaha od semaforov cez predpoveď počasia, riešenie kriminality, zdravotníctvo až po vesmírnu technológiu. Napokon, aj vedci z iných oblastí často vďačia za svoj úspech práve využívaniu umelej inteligencie. IT sektor na Slovensku v súčasnosti ponúka približne 15-tisíc pracovných miest, ktoré nemá kto obsadiť. Manuálne práce vo väčšine budúcnosť nemajú. V akých oblastiach sa dá na pracovnom trhu uplatniť popri umelej inteligencii? Môže sa umelá inteligencia vymknúť spod kontroly? Ako sa vedci pokúšali simulovať správanie ľudí? Ako sa pracuje s etickými otázkami v oblasti vývoja umelej inteligencie? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Doc. Ing. Ladislav Hluchý, PhD. je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky SAV. Jeho výskumnou oblasťou je paralelné a distribuované spracovanie informácií, ktoré podporuje progresívne metódy umelej inteligencie. Je zodpovedným riešiteľom a riešiteľom 30 zahraničných projektov a 31 domácich projektov. Má 583 vedeckých publikácií a viac ako 1000 ohlasov na jeho publikačnú činnosť.
44:31
August 25, 2021
Komunikácia, orientácia i spomienky: Ako zvuk ovplyvňuje náš každodenný život?
Zvuk hrá v našom živote veľmi dôležitú úlohu. V každej sekunde nášho života nás obklopujú desiatky zvukov. Niektoré vnímame, iné ignorujeme, ďalšie ani nepočujeme, pretože sa „skrývajú“ za tými hlučnejšími. Na rozdiel od očí, uši nedokážeme zavrieť, a tak je zvuk nerozlučnou súčasťou nášho života 24 hodín denne. Hlavnú výhodu zvuku a sluchu si uvedomujeme najmä pri komunikácii s inými ľuďmi, no jeho funkcia siaha omnoho ďalej. Vďaka nemu sa lepšie orientujeme v priestore, vnímame atmosféru miesta a pomáha nám aj pri vytváraní spomienok. Kvalita zvuku a akustika sú preto aj nezanedbateľnou súčasťou stavebníctva, a to najmä pri tvorbe interiérov. Typ materiálov a ich poréznosť ovplyvňujú šírenie zvuku a mali by sa podriadiť funkcii priestoru. Viac o tom, akú úlohu má zvuk v našom živote, ako nás ovplyvňuje a ako nám dokáže pomôcť, nám v tomto diele podcastu Veda na dosah porozprávala profesorka Ing. Monika Rychtáriková, PhD. Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD. pôsobí na Fakulte architektúry na belgickej Katolíckej univerzite v Leuven a na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Je predsedníčkou Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä stavebnej a priestorovej akustike a hľadaním uplatnenia tzv. virtuálnej akustiky v iných vedných odvetviach. V roku 2015 jej bolo udelené ocenenie Vedkyňa roka SR.
53:14
August 18, 2021
Ako sa moderná technológia inšpiruje správaním netopierov?
V tomto podcaste sa budeme venovať výskumu, ktorý integruje poznatky z behaviorálnej ekológie netopierov, umelej inteligencie, elektrotechniky a robotiky. Slovenskí vedci sa pri vývoji modernej technológie na prehľadávanie priestoru inšpirujú jedinečným swarmovým správaním stromových netopierov. Na týchto netopieroch je zaujímavé, že nemajú vodcu a lovia samostatne, no napriek tomu sa dokážu udržať v pomerme početnej skupine. S pomocou výsledkov tohto výskumu by bolo možné napríklad modelovať vplyv kalamity alebo ťažby dreva na ekosystém, či vyvíjať algoritmy, ktoré sa používajú pri optimalizačných metódach riadenia strojov a podobne. Viacero algoritmov umelej inteligencie inšpirovaných reálnymi biologickými mechanizmami sa v minulosti úspešne uplatnilo vo vojenskom, ako aj civilnom sektore. Viac informácií o výskume, ktorý je zameraný na algoritmus kolektívnej inteligencie sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Ing. Ján Zelenka, PhD. je samostatným vedeckým pracovníkom, ktorý pôsobí v oblasti swarm robotiky, automatizácie procesov a riadení diskrétnych udalostných systémov v Ústave informatiky Slovenskej akadémie vied. V posledných rokoch sa venuje swarm robotike a aplikácii biológiou inšpirovaných metód na koordináciu a kooperáciu skupiny mobilných robotov, a metódam umelej inteligencie aplikovateľných aj pre potreby presného poľnohospodárstva. Ján Zelenka je tiež autorom, resp. spoluautorom viacerých vedeckých publikácií v daných vedných oblastiach. Okrem výskumnej práce sa venuje aj pedagogickým aktivitám ako externý pedagogický pracovník na FIIT STU a školiteľ doktorandského štúdia.
16:42
August 11, 2021
Podarí sa stabilizovať rast ľudskej populácie?
Neustále narastajúci konzum, klimatické zmeny a udržateľnosť života na planéte ako takého apeluje okrem iného aj na stabilizáciu rastu ľudskej populácie. Všetky moderné a postmoderné spoločnosti zažívajú dynamické starnutie obyvateľstva, spôsobené nižšou pôrodnosťou a predlžovaním života  za prítomnosti posunu početnejších generácií do vyššieho veku. Na túto skutočnosť sa dá pozerať pozitívne aj negatívne, záleží na problematike, ktorú chceme riešiť a optike pohľadu. Úplne prvou krajinou, ktorá začala prechádzať demografickou tranzíciou (revolúciou) a bola tak konfrontovaná s procesom demografického starnutia, bolo Francúzsko. K zmene systému demografickej reprodukcie postupne dochádzalo viac ako jedno storočie. Na druhej strane napríklad v ázijských krajinách sa takáto demografická zmena realizovala po druhej svetovej vojne, často pritom trvala len pár desaťročí. Slovensko nebolo výnimkou a predmetné posuny v reprodukčnom správaní sa tu odohrávali približne od konca 19. storočia do 50. rokov. K ďalším výrazným, dynamicky prebiehajúcim a v mnohých aspektoch historicky jedinečným transformačným zmenám demografickej reprodukcie, prichádza v našom priestore od začiatku 90. rokov. Kedy dôjde k demografickej tranzícii aj v subsaharskej Afrike a ako dlho to môže trvať? Ako sa mení štruktúra slovenskej spoločnosti? Ako sa vyvíja rozvodovosť Slovákov a Sloveniek? Ako sa darí čeliť zmenám rómskej populácii? Na tieto, ale aj rôzne iné demografické otázky, sa pokúsime odpovedať v podcaste Veda na dosah. Doc. RNDr. Mgr. Branislav Šprocha, PhD. je samostatný vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume a práci sa dlhodobo venuje problematike populačného vývoja Slovenska a jeho regiónov, transformácii reprodukčného správania a populačných štruktúr po roku 1989, problematike demografického obrazu rómskeho obyvateľstva na Slovensku a tiež konštrukcii populačných a odvodených prognóz. Od roku 2007 je vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného demografického centra pri INFOSTATe a od roku 2009 vedeckým pracovníkom Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V roku 2015 sa stal vedúcim Výskumného demografického centra.
48:27
July 28, 2021
Prejavy našich génov vieme vedome ovplyvňovať
Rodičia na svoje potomstvo prenášajú gény, ktoré sú zodpovedné za znaky a vlastnosti. Avšak o tom, kedy a ako sa tieto gény prejavia, rozhodujú epigenetické mechanizmy. Epigenetické mechanizmy sú ovplyvňované našim životným štýlom, a tým pádom ich vieme do veľkej miery vedome ovplyvňovať. K najdôležitejším epigenetickým mechanizmom patrí metylácia DNA, ktorá tým, že vypína rôzne gény, môže viesť k značnej odlišnosti jedincov s rovnakou genetickou výbavou. Napríklad, o tom, či sa vyliahne včela robotnica alebo nová včelia kráľovná, rozhoduje strava, akou je kŕmená larva. Veľkú úlohu zohráva aj to, ako sa rodičia správajú k svojim deťom. „Ukázalo sa, že materská starostlivosť predstavuje dôležitý externý faktor, ktorý mení v mozgu myšacieho potomka „nastavenie génov“, čo sa u dospelého jedinca môže prejaviť napríklad znížením hladiny stresových hormónov v krvi,“ povedala v rozhovore profesorka Miadoková. Rovnako traumatické zážitky našich predkov zanechávajú „molekulárne jazvy“ na DNA ďalších generácii, preto je dôležité, ako sa k sebe my ľudia správame. Dokážeme prejavy svojej genetickej výbavy ovplyvňovať aj počas života? Vieme životným štýlom spomaliť starnutie? Akú úlohu hrá epigenetika pri nádorových ochoreniach? Môžu sa naše pľúca prispôsobiť znečistenému ovzdušiu? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Prof. RNDr. Eva Miadoková, DrSc. je od roku 1969 členkou Katedry genetiky PRIF UK, na ktorej pôsobila najprv ako interná doktorandka, docentka a od roku 2001 ako profesorka. Pôsobila taktiež ako prodekanka pre zahraničné vzťahy PRIF UK. Ako vedecko-pedagogická pracovníčka sa primárne špecializuje na genetickú toxikológiu. Viedla desiatky bakalárskych, magisterských a doktorandských prác. V oblasti vedeckého výskumu sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom. So svojím vedeckým tímom publikovala desiatky vedeckých článkov vo významných zahraničných vedeckých časopisoch, za ktoré získala vyše 1000 citácií/ktoré boli citované vyše tisíckrát.
30:19
July 14, 2021
Trh sa stal „metanáboženstvom“ na úkor ľudí. Aká je budúcnosť ekonómie?
Stojíme na prelome starého a nového systému. Súčasný (starý) ekonomický systém sa ukázal ako neudržateľný, pričom už dlhé roky postupne kolabuje. Vedci a futurológovia však poznajú riešenia k dosiahnutiu priaznivejšej budúcnosti. Súčasný ekonomický systém stavia trh ako organizačnú štruktúru nad potreby človeka, čo má často za následok porušovanie základných ľudských práv, nerovnosť a úpadok podsystémov, ako napríklad zdravotníctva či školstva. Trh sa stal akýmsi „metanáboženstvom“, ktoré je však príliš odtrhnuté od súčasného stavu reality. Funguje ako stará mapa v novom svete. Budúce ekonomické systémy by mali stáť na úplne iných pilieroch. Novým kapitálom sa stávajú informácie a mali by nahradiť presúvanie hmotných produktov. Aké zásadné chyby má starý systém? Aká je úloha etiky v ekonomickom systéme? Na akej organizačnej štruktúre stojí ekonómia budúcnosti? Ako sa môže transformovať globalizácia? Ako by sa dala vyriešiť nezamestnanosť? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky, ako aj praktické odporúčania sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Ing. Ivan Klinec je ekonóm, prognostik a futurológ. Pôsobí v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied a aktuálne sa venuje syntropickej ekonomickej teórii. Je tiež členom plánovacieho výboru najväčšieho futurologického projektu na svete Millennium Project.
48:37
June 30, 2021
SPEAR HYDRO: Nový koncept vodnej elektrárne inšpirovaný prírodou
Slovenský tím vynálezcov vyvinul novú unikátnu technológiu na výrobu vodnej energie, ktorá je mimoriadne šetrná k životnému prostrediu. Technológia SPEAR je zaujímavá tým, že pri zbere energie nevyužíva rotačný pohyb turbíny, ale kyvadlový pohyb „plutiev“, ktorý pripomína pohyb listu kývajúceho sa zo strany na stranu. Tento koncept je využiteľný vo vode i vo vzduchu. Vďaka kyvadlovému pohybu neohrozuje ryby ani vtáky. Elektráreň konštrukčne pripomína loď ukotvenú pri brehu, čím nezasahuje do prostredia, ako klasické vodné diela, ktoré často poškodzujú celý vodný biotop. Celý proces výroby energie sa v podstate deje pod vodou a na palube tohto zariadenia je preto potenciál pre rôzne ďalšie využitia, ako napríklad plávajúci park, ostrov biodiverzity, hotel či reštaurácia. Aký výkon má vodná elektráreň na báze SPEAR? Kedy by mohla byť dostupná pre bežné využitie v praxi? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Mgr. art. Martin Šichman (zakladateľ & CEO Archee, s.r.o.) je vynálezcom a architektom so skúsenosťami v oblasti znovu obnoviteľných zdrojov s viac ako desaťročnou praxou v navrhovaní technológií, nízkouhlíkových a energeticky efektívnych domov či lodnom dizajne. Martin Šichman vo svojich projektoch vyniká schopnosťou prepojiť technológie a prírodné vedy s dôrazom na ekológiu a estetiku. Vynašiel a patentoval SPEAR Hydro - malú vodnú elektráreň, ktorá využíva prirodzený tok riek na produkciu elektriny. Jeho predchádzajúce projekty zahŕňa práca na lodi Achernar, rekonštrukcia hlavnej budovy Novej Cvernovky, ako aj niekoľko rodinných domov (Slamák, L1, LX). Je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia ECOboaRD -  výskumnej platformy pripravujúcej štúdie na ekologickú, energeticky efektívnu a inteligentnú rekonštrukciu budov. Absolvoval a ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
28:35
June 16, 2021
Ekonomické krízy, zlatý štandard a dlhová ekonomika
Ekonomické krízy môžu mať veľa rôznych príčin. Dajú sa ekonomické krízy predpovedať? Ako sa odlišuje súčasná kríza spôsobená pandémiou Covid-19 od iných kríz? Je pravda, že ekonomické krízy sa cyklicky opakujú? Ako fungujú „samo sa naplňujúce proroctvá“ na finančných trhoch? V podcaste sme sa rozprávali aj o cenových bublinách. Ceny produktov nie sú len odrazom ich hodnoty, ale ich výšku ovplyvňujú aj obyčajné ľudské očakávania, ktoré sa môžu prudko meniť. Dotkli sme sa aj témy celosvetového dlhu, ktorý je obrovský a stále narastá. „Dlh má horšiu povesť, než by si zaslúžil,“ povedal v rozhovore ekonóm Daniel Dujava. Ako teda funguje dlhová ekonomika? Akú „záchrannú poistku“ majú krajiny pre prípad núdze v dlhovej otázke? Prečo majú najväčšie dlhy najbohatšie krajiny? Čo určuje hodnotu peňazí, keď nie sú kryté zlatom? A  je vôbec nevyhnuté, aby boli kryté zlatom? Odpovede na tieto,  ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Doc. Ing. Daniel Dujava, PhD. pôsobí ako ekonóm v Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je ekonometrikom a výskumníkom so zameraním na pracovný trh a rastovú ekonomiku. Absolvoval doktorandské štúdium z ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde ako docent prednášal predmety v odbore ekonómia. Predtým bol výskumníkom v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
46:01
June 2, 2021
Masové vymierania v histórii: ničivé aj dôležité
V histórii došlo doteraz k piatim najvýznamnejším obdobiam masového vymieraniana planéte Zem. Každým masovým vymieraním sa končí jedna geologická epocha a druhá začína. Napríklad, jedno masové vymieranie živočíchov umožnilo dinosaurom rozkvet,  avšak ďalšie vymieranie ich vyhladilo. Podobná situácia sa udiala aj v prípade evolúcie a rozmachu ľudského druhu. Avšak na rozdiel od dinosaurov a iných dávnych živočíchov, si ničíme podmienky pre život sami, svojou činnosťou. V histórii už došlo k masovému vymieraniu v dôsledku skleníkových plynov. V období veľkého permského vymierania sa oteplilo „len“ o približne 6 stupňov Celzia, čo je rovnako, ako by sa mala za pár desiatok rokov otepliť atmosféra v súčasnosti. Poučíme sa z histórie? Je možné nájsť v masových vymieraniach určitú pravidelnosť? Ako vedci dokážu určiť, kedy a k akému vymieraniu došlo? Čím sú charakteristické jednotlivé éry masového vymierania z minulosti? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
34:01
May 19, 2021
Bez 5G by bol prenos dát v blízkej budúcnosti energeticky neudržateľný
O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom. Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Pre siete 5G bude potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako to bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy  však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi , ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie. Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by  ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie . Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, ako napríklad 5G, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit. V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka „internet vecí“? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia ? Kedy možno očakávať nástup 6G? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Ing. Milan Ťapajna, PhD. pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) pre prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 - 10 kV). Nasedenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.
28:28
May 5, 2021
Moderné možnosti testovania bezpečnosti bez laboratórnych zvierat
Viete si predstaviť sústavu navzájom prepojených umelo vypestovaných mini-orgánov z laboratória, na ktorých by sa testovali rôzne chemikálie, lieky alebo kozmetika? Takáto platforma, ale aj iné možnosti testovania bez použitia laboratórnych zvierat sa už stávajú realitou. Regulačné orgány EÚ by chceli v 21.storočí dosiahnuť čo najvyššiu bezpečnosť chemických látok a spotrebiteľských produktov. Zároveň vyzývajú a legislatívne požadujú, aby sa hodnotenie bezpečnosti vykonávalo v čo najväčšej možnej miere bez použitia laboratórnych zvierat všade, kde existujú vhodné alternatívy a inovatívne postupy, ktoré sú medzinárodne validované. Ak by sme v tejto problematike vynechali etický aspekt,testovanie na zvieratách má okrem prínosov v ochrane ľudského zdravia aj svoje slabé stránky. Stáva sa, že pôsobenie skúmaných látok na pokusných zvieratách má iné mechanizmy účinku a vyvoláva iné odozvy, aké vidíme u človeka. Môže ísť o iné toxikologické dráhy, zrýchlený alebo spomalený metabolizmus, alebo aj rozdiely v citlivosti orgánov voči cudzorodým látkam. Ako funguje testovanie na tkanivách ľudského pôvodu, virtuálnych modeloch orgánov či na „multiorgánových“ technológiách? Aké možnosti v toxikológii ponúka umelá inteligencia? Ktoré výrobky na slovenskom trhu už nie sú testované na zvieratách? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Dr.rer.nat., Ing. Helena Kanďárová, ERT pracuje na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie, Centra experimentálnej medicíny, Slovenskej akadémie vied. Je prezidentkou Európskej spoločnosti pre toxikológiu in vitro (ESTIV), podpredsedníčkou Slovenskej toxikologickej spoločnosti SETOX a členkou poradných orgánov pre oblasť toxikológie doma aj vo svete.
36:02
April 21, 2021
Transfer technológii: Ako preniesť nové nápady a inovácie do praxe?
Duševné vlastníctvo predstavuje „majetok“, má teda rovnako ako hmotný majetok aj určitú hodnotu, ktorú možno vyjadriť a často predstavuje významný až dominantný prvok v podnikaní mnohých firiem. Veľa ľudí však svoje duševné vlastníctvo nechráni dostatočne a môžu tak prísť nielen o peniaze, ale najmä o určité prvenstvo či originalitu myšlienky, ktorá by im následne priniesla aj spoločenské uznanie.V tomto podcaste sa budeme rozprávať o ochrane duševného vlastníctva i o bezpečnom prenose nových riešení do komerčnej sféry. Pod pojmom transfer technológií rozumieme prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Tento proces obvykle zahŕňa ochranu a následnú komercializáciu výsledkov výskumu a vývoja, teda duševného vlastníctva. Centrum transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CTT CVTI SR) poskytuje celý rad expertných podporných služieb v procese ochrany a komercializácie duševného vlastníctva,a to najmä verejným vedecko-výskumným inštitúciám na Slovensku. V rámci svojej činnosti však poskytuje Centrum transferu technológií bezplatné služby aj podnikateľom či záujemcom o podnikanie, ktoré zahŕňajú konzultácie k duševnému vlastníctvu, rešeršné služby, či vyhľadávanie partnerov pre výskum a vývoj. V prípade záujmu o niektorú zo spomínanýchbezplatných služieb napíšte na ctt@cvtisr.sk. Viac o službách Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR a Strediska patentových informáciá/informácií sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Hostia: RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD. - vedúci Oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva CTT CVTI SR. Mgr. art. Mária Pospíšilová, ArtD. - odborná pracovníčka v oblasti duševného vlastníctva CTT CVTI SR. PhDr. Ľubomír Kucka - odborný pracovník Strediska patentových Informácií z CTT CVTI SR.
30:29
April 7, 2021
V akom stave sú dnes tisíce našich environmentálnych záťaží? (Lenka Demková)
Na Slovenskumáme vyše 2000 environmentálnych záťaží, od banských činností cez areály priemyselných podnikov, areály v blízkosti dopravných podnikov, skládky odpadu, haldy banského materiálu, odkaliská a mnohé ďalšie. Naše životné prostredie si vážne poškodzujeme aj turizmom a dopravou. Nejde len o to, čo všetko sa ľudskou aktivitou do pôdy dostane, aj poškodenie povrchu horniny ťažkými mechanizmami môže spôsobiť uvoľňovanie škodlivých látok spod zeme, ktoré tam predtým negatívne nepôsobili. Jedným z najväčších problémov je znečistenie arzénom. Škodlivé látky vypúšťané do prostredia, či už z priemyslu alebo dopravy, sa dostávajú aj do do potravinového reťazca. Dobrým príkladom sú najmä ryby, ktoré sú schopné naakumulovať veľké množstvo toxických látok. V súčasnosti sa preto ľuďom z vnútrozemských krajín neodporúča konzumovať morské ryby, alebo len v minimálnom množstve. Machy a lišajníky sú výbornými bioindikátormi kvality ovzdušia. Aj vďaka nim vedci dokážu určiť, aké rizikové látky sa v danej lokalite vyskytujú. Ako táto metóda funguje? V akom stave sa aktuálne nachádza naša krajina? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste. RNDr. Lenka Demková, PhD pracuje na  Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Vo výskumnej oblasti sa venuje zaťaženiu prostredia prostredníctvom starých environmentálnych záťaží v bývalých banských areáloch, taktiež antropogénnym vplyvom na prostredie a využitiu bioindikátorov na stanovovanie kvality prostredia. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
38:13
March 24, 2021
Ako dosiahnuť „udržateľnú“ dopravu?
Nie je za tým len nevyhnutnosť prekonávať veľké vzdialenosti, kupujeme si čoraz viacej áut aj preto, že na to jednoducho máme. Neuvážené a nadmerné používanie automobilov na presun najmä v rámci mesta však spôsobuje kolaps dopravy v mestách po celom svete. Je teda vhodné zamyslieť sa nad tým, ako organizovať dopravu tak, aby bola funkčná a udržateľná. Udržateľná doprava rieši viacero aspektov, napríklad kvalitu  života, rýchlosť a efektivitu  dopravy, kvalitu  životného prostredia, fyzické i psychické zdravie ľudí či finančné úspory obcí, ale aj jej obyvateľov. Podľa Európskej komisie má železničná doprava zohrávať  hlavnú úlohu v budúcom európskom systéme mobility. Najmodernejšie vlaky v súčasnosti svojou rýchlosťou už v podstate dokážu konkurovať leteckej doprave. Ktorý štát má najlepšie riešenú mobilitu? Čo tak spojiť carsharing a cyklodopravu?  Aké silné a slabé stránky má Slovensko v doprave? Pomohlo by v Bratislave metro? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste. Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. je vedúcim Katedry cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Špecializuje sa na zlepšovanie dopravnej obslužnosti, plány udržateľnej mobility a znižovanie vplyvov dopravy na životné prostredie. Prednášky z predmetov, ktoré vyučuje, sa snaží v čo najväčšej miere orientovať na praktické poznatky a aktívne sa venuje aj celoživotnému vzdelávaniu.
39:29
March 9, 2021
Mohol by priemysel produkovať O2 namiesto CO2?
Taveninová chémia ponúka množstvo zelených riešení v rôznych oblastiach priemyslu či energetiky. Zníženie teploty v továrňach len o desať stupňov počas výroby, môže mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie. Napríklad, pri výrobe hliníka novovyvíjanou technológiou ELYSIS v Kanade by sa dalo ročne ušetriť toľko emisií skleníkových plynov, koľko vyprodukuje 1,8 milióna automobilov na cestách. Jadrový reaktor novej generácie na báze roztavených solí vykazuje pasívnu bezpečnosť nezávislú na ľudskom faktore. Vyššia bezpečnosť, rozšírenie jadrovej energetiky a zlacnenie elektriny by výrazne pomohlo aj rozmachu vodíkovej ekonomiky. Taveniny sa dajú použiť aj na likvidáciu špeciálnych a nebezpečných odpadov. Viac o využití roztavených solí v priemysle sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah. Hosťami podcastu boli docent Miroslav Boča, vedúci Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV a doktori Michal Korenko a František Šimko z Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV. Doc. Ing. Boča Miroslav DrSc. sa vo výskume venuje interakcii fluoridových taveninových systémov prvkov vzácnych zemín s oxidmi kritických prvkov v kontexte špeciálnych aplikácií. Ing. Michal Korenko PhD. vo výskume rieši fázové premeny oxidov kovov v roztavených fluoridových systémoch. Ing. František Šimko PhD. pracuje na výskume fluoridových taveninových systémoch s potenciálom využitia v elektrochemickej výrobe hliníka. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
41:21
February 24, 2021
Je oxytocín nádej pre autistov?
Odkedy sa autizmus začal vyskytovať? Má nejaké prepojenie s očkovaním? Stúpa počet autistov? Koho najviac postihuje? Každý autista je unikát. Zatiaľ čo niektorí jedinci majú nižší intelekt, iní vynikajú špeciálnymi schopnosťami. Väčšinou majú výrazne silnejší zmysel pre detail, čo pre nich môže byť výhodné v zamestnaní. Nevýhodou sú však slabé sociálne zručnosti či úzkosť v spoločnosti  a rušnom prostredí. Zaujímavosťou je, že každý človek má nejaké autistické znaky. Prečo sa teda autizmus vyvinie len u niekoho? Vedci okrem genetiky skúmajú aj možný vplyv črevnej mikroflóry. Podávanie oxytocínu v experimentoch dokázalo dočasne znížiť autistické prejavy, jeho užívanie však nesie určité riziká, ktoré sú stále predmetom výskumu. Viac o autizme povie a vysvetlí v podcaste Veda na dosah profesorka Daniela Ostatníková. Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je odborníčka v oblasti normálnej a patologickej fyziológie. Pôsobí ako prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a je tiež zakladateľkou Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku.
51:44
February 10, 2021
Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete
Betón je hneď po vode druhá najviac využívaná komodita na svete. Ak chceme tento materiál používať aj v budúcnosti, je potrebné vysporiadať sa s obmedzenými zásobami nerastných surovín, ale aj s veľkou tvorbou emisií pri jeho výrobe. Vedci sa zaoberajú výskumom  betónu, pri výrobe ktorého by sa nielen znížila tvorba emisií, ale bol by dokonca schopný spätne absorbovať oxid uhličitý. Tzv. zelený betón sa už v súčasnosti používa v Spojených štátoch amerických a v Kanade. „Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete,“ povedal v rozhovore profesor Martin Tchingnabé Palou, ktorý okrem iného pracuje aj na vývoji inteligentných materiálov. Jedným z takýchto materiálov je aj inteligentný betón, ktorý by sa dokázal „sám liečiť“. Na akom princípe môže fungovať inteligentný betón?  Aké možnosti pre výrobu betónu ponúka odpad? Ako je možné pri výrobe cementu či betónu znižovať emisie CO2? Odpovede na tieto, ako aj ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah. Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou pôsobí v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. V oblasti základného výskumu sa zaoberá vývojom nízkoenergetických cementov, špeciálnych anorganických spojív a biokeramiky pre medicínske aplikácie. Najdôležitejším z jeho projektov je vývoj mnohozložkových cementov. Sú využiteľné pre rôzne oblasti, predovšetkým oblasť vývoja ťažkých betónov, ktoré majú schopnosť absorbovať jadrové žiarenia. Vyvíja tiež multikomponentné cementy pre vysokohodnotné betóny, ktoré sa často používajú pri stavbe mrakodrapov. Ďalšou výskumnou oblasťou projektu  je aplikácia betónových zmesí v geotermálnych vrtoch, kde sú náročné tepelné a tlakové podmienky.
36:18
January 27, 2021
Kam až siaha inteligencia rastlín? (Miroslav Krausko)
Rastliny sú inteligentnejšie, než si mnohí ľudia myslia. Dokážu interagovať medzi sebou, ale aj so zvieratami. Niektoré rastliny sa vzájomne vyživujú, iné sa v „tichom boji“ zabíjajú. Majú aj pamäť a dokážu sa učiť. S rastlinou Mimosa Pudica si doma môžete otestovať jej pamäť v jednoduchom experimente. Všimli ste si, že koruny stromov sa v skutočnosti nedotýkajú, ani keď rastú tesne pri sebe? Prečo pomáha izbovým rastlinám, keď sa im prihovárame?Ako si rastliny dokážu privolať záchrancov, keď ich napadnú škodce? Ako lovia mäsožravé rastliny? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah s Miroslavom Krauskom. Mgr. Miroslav Krausko, PhD. je vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vďaka projektu APVV skúma rastlinné synaptotagmíny (APVV-16-0398, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Ján Jásik DrSc.). Ide o proteíny, ktoré boli prvýkrát charakterizované v nervovej sústave živočíchov, pričom majú dôležité funkcie pri prenose signálu a ďalších procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a koordináciu v neurónoch ale aj iných bunkách. Keďže rastliny nervovú sústavu nemajú, bola pre vedcov veľkým prekvapením ich prítomnosť v rastlinách.
24:14
January 13, 2021
Emócie pod drobnohľadom, je melanchólia luxusom? (Branislav Uhrecký)
Ako podľa psychológov funguje intuícia? Ako sa realizuje výskum emócií a čo sa pri nich meria? Ako úzko je telo späté so psychickou? Vplýva na intenzitu emócií inteligencia? Prečo majú rôzni ľudia rôzne emočné prežívanie? Sú umelci naozaj kreatívnejší, keď sú nešťastní? Čo si máme predstaviť pod pojmom „normálny človek“? Emócie nesúvisia len s našou psychikou, sú súčasťou nášho fyzického stavu. Keď si od emócií odmyslíme všetko duchovné, ostanú fyzické symptómy, ako tlak na hrudi, ochabnuté svalstvo, nechutenstvo, búšenie srdca a podobne. Vedomou zmenou fyziologických procesov vieme emócie ovplyvňovať. Viac o emóciách sa dozviete v novom podcaste. Mgr. Branislav Uhrecký, PhD. je výskumným pracovníkom v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a zároveň vysokoškolským pedagógom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Spolupracuje na výskumnom projekte, ktorý sa zaoberá netechnickými zručnosťami, ako napríklad rozhodovaním či komunikáciou zdravotníckych záchranárov pri vysokej záťaži a únave. Vo všeobecnosti sa venuje emóciám a ich seba-regulácii. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
43:06
December 30, 2020
Nie sme levy, aby sme jedli mäso každý deň, chýba nám dôležitý enzým
Čo by mal obsahovať ideálny jedálniček? Je sója zdravá? Ako súvisí ateroskleróza s vajíčkami? Ktoré potraviny jeme príliš často a vo väčšom množstve a aké to môže mať následky? Prečo sú na Slovensku tak rozšírené srdcovo-cievne ochorenia? Vieme sa potravinami liečiť? V novom podcaste sa s doktorkou Adelou Penesovou venujeme vplyvu stravy na naše zdravie. Mnoho ľudí má dnes zlé stravovacie návyky, čo sa následne odráža na ich zdraví. Stúpa počet ľudí s obezitou, s cukrovkou, so srdcovocievnymi ochoreniami, so slabou imunitou a podobne. Spomínané zdravotné problémy do významnej miery spôsobuje a ovplyvňuje to, čo jeme. Už Hippokrates povedal: „Jedlo nech je vašim liekom a liek nech je vašim jedlom“. „Všetky potraviny, ktoré majú protinádorový účinok sú rastlinného pôvodu,“ povedala doktorka Penesová v rozhovore. Monotónna strava a nedostatok vitamínov môže vyradiť z funkcie dôležité orgány, ako napríklad zrak. Preto by sme mali zvážiť, čo telu dávame, premôcť svoju lenivosť a skúsiť nové recepty. MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je hlavnou riešiteľkou medzinárodných, národných ako aj európskych projektov so zameraním na výskumu obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave prednáša patologickú fyziológiu. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
41:06
December 16, 2020
Slovensko chce v Dubaji prezentovať vodíkové technológie
Je vodík bezpečný? Ako sú riešené vodíkové nádrže? Dokážu vodíkové autá čistiť vzduch? Čo všetko riešia slovenskí vedci vo vývoji vodíkových technológií? Budú na Slovensku čoskoro vodíkové autá? V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s Ing. Lukášom Tóthom o vodíkovom pohone, ktorý je nádejou pre budúcnosť dopravy. Vedeli ste, že nádrže vo vodíkových autách sa dokážu pri poškodení samé sceliť?Jednou z najväčších prekážok pre využívanie vodíkového pohonu je podľa Lukáša Tótha strach ľudí, ktorý pramení z nevedomosti. Slovenskí vedci intenzívne pracujú na vývoji rôznych vodíkových technológií. V roku 2021 plánujú svoje novinky v tejto oblasti prezentovať na svetovej výstave Expo Dubaj. Ing. Lukáš Tóth pôsobí ako doktorand na Katedre energetickej techniky Strojníckej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho výskum je zameraný na riešenie problematiky prepojenia plazmových reaktorov na spracovanie komunálneho odpadu so systémami na separáciu a spracovanie vodíka pre jeho následné použitie, napríkladv automobiloch.
30:09
December 2, 2020
Na stope za novými supravodičmi s Marianou Derzsi
Supravodiče, ktoré dosial poznáme, vedú elektrický prúd bez odporu len pri extrémne nízkych teplotách, nižších ako mínus 200 stupňov Celzia. Najvyšia dosiahnutá teplota pri supravodivých materiáloch bola okolo mínus 100 stupňov Celzia. Pri potrebe udržiavania takejto nízkej teploty nevieme supravodiče využívať v bežnom živote. Preto vedci stále hľadajú nové materiály, s ktorými by to možné bolo. Mariana Derzsi sa okrem hľadania novýh supravodičov zaoberá aj hľadaním nových funkčných materiálov s využitím najmä v mikroelektronike a výskumu anorganických materiálov, prevažne kryštálov. V spolupráci so zahraničím sa venuje modelovaniu materiálov, ktoré by boli vhodné na uskladňovanie energie vo forme vodíka. Doc. Mgr. Mariana Derzsi, PhD. si doktorát z fyzikalnej chemie si urobila v Ústave anorganickej chemie SAV. Hneď po škole pôsobila na Poľskej akademii vied v Krakove, neskôr na Varšavskej univerzite a bola tiež hostujúcou vedkyňou Chemie Parich Tech v Paríži a na Padovskej univerzite v Taliansku. Po desiatich rokoch sa vrátila na Slovensko a už dva roky pracuje na Ustave vyskumu progresivnych technologii v Trnave - na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity.
34:20
November 17, 2020
S. Opátová: Na týchto hodinách matematiky nie je ticho, deti sa učia navzájom (Špeciál TVT 2020)
Pri výučbe matematiky Hejného metódou deti v škole nemusia byť ticho, nemusia sedieť v laviciach, aktívne spolu komunikujú a učiteľ nevysvetľuje. Výsledkom je, že deti matematiku skutočne chápu a milujú. Keby ich niekto nezainteresovanýpozoroval z diaľky, mal by pocit, že sa iba hrajú. Ako niečo takéto funguje? V treťom diele zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah, ktoré vznikli pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020, sme sa porozprávali s učiteľkou matematiky Stanislavou Opátovou. Deti učí inak a má skvelé výsledky. Tvrdí, že Hejného metóda sa odráža aj mimo hodín matematiky, keď sa deti stretnú pri inej aktivite, sú empatickejšie a majú lepší kolektív. Malé deti sa podľa Stanislavy Opátovej učia preto, že sa chcú učiť a nevidí dôvod ich testovať či známkovať. Jej žiaci niekedy počítajú príklady aj cez prestávku, lebo ich to baví. Pani Opátová chodí často z hodín do kabinetu nadšená a nabitá energiou. Prečo domáce úlohy nemajú výzanam? Prečo sa v Hejného metóde nájde každé dieťa? Ako Hejného metóda funguje? Odpovede na tieto ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste. PaedDr. Stanislava Opátová učí na Základnej škole v Nižnej na Orave deti na prvom stupni. Hejného metóda ju oslovila pred 7 rokmi a za ten čas inšpirovala mnohé ďalšie učiteľky a učiteľov v Oravskom regióne. Venuje sa viacerým projektom zážitkového učenia, medzi ktoré patrí napríklad Malá finančná akadémia.
29:29
November 12, 2020
J. Beňuška: Bez experimentov sa fyzika učiť nedá (Špeciál Týždňa vedy a techniky 2020)
Naše pozvanie do druhého dielu zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah prijal učiteľ fyziky Jozef Beňuška, ktorý bol v roku 2017 ocenený ako Najlepší európsky učiteľ fyziky. "Experiment by mal byť koreňom všetkých prírodovedných predmetov," povedal v rozhovore Jozef Beňuška. Dlhočornépozorovania signalizujú, že deti na hodinách dávajú väčší pozor, keď sa tam niečo deje, keď môžu priamo pozorovať to, o čom sa učia. Príprava experimentov je ale náročná. Keď je človek kreatívny, dokáže pomôcky na experimenty vyrobiť v podstate z čohokoľvek, aj z obyčajných vecí, ktoré majú ľudia bežne doma, a ktoré ani nemusia byť drahé. Prečo sa slovenský učiteľ rozhodol napísať vlastné učebnice fyziky? Ako by známkoval žiakov, keby mohol známkovať inak? Dokáže fyziku pochopiť každý alebo sú medzi nami takí, ktorí na to jednoducho bunky nemajú? Odpovede na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste. PaedDr. Jozef Beňuška je stredoškolský učiteľ fyziky na Gymnáziu Viliama Paulinyho – Tótha v Martine.
33:42
November 10, 2020
PODCAST: Odkazy našich vedcov (špeciál Týždňa vedy a techniky 2020)
Vedci stále neprišli na koreň všetkým tajomstvám života. Aj preto nadšenie pre výskum mnohým z nich vydrží po celý život. Veda je hra, navyše užitočná. Pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020 vydávame prvý zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah. V dnešnom diely si môžete vypočuť rôzne príbehy o tom, ako sa naši vybraní vedci dostali k svojej práci a čo ich na danom výskume fascinuje. Dozviete sa napríklad aj to, ako si vie vedec pomôcť, keď sa vo výskume ocitne v slepej uličke. "Musela som sa naučiť, že nemôžem pomôcť úplne všetkým. To podstatné, čo musíme urobiť my, ako celá odborná verejnosť, je edukovať. A potom sa už človek rozhodne sám a ja to musím rešpektovať," povedala v rozhovore MUDr. Adela Penesová, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV.
19:18
November 4, 2020
Slováci majú vážny problém s obezitou. Akú rolu zohráva genetika?
Štíhla línia nie je iba o kráse, ale v prvom rade o zdraví. Obezita je epidémiou 21. storočia. Postihuje každý orgán v tele a je príčinou množstva úmrtí, aj u mladých ľudí. Až dve tretiny Slovákov majú nadváhu či obezitu. Akú rolu pri priberaní na váhe zohráva genetika? Dokáže schudnúť každý? Je cukor ako droga? Akým spôsobom obezita zabíja? Dajú sa kalórie spaľovať mozgom pri písaní diplomovky či v práci? S doktorkou Adelou Penesovou sme v podcaste Veda na dosah objasnili napríklad aj to, prečo tehotná žena nemá jesť za dvoch ľudí, ako aj niekoľko ďalších hoaxov spojených s nadváhou a priberaním. MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. 
01:02:29
October 21, 2020
Spôsob chovu sliepok je odrazom spoločnosti. Ako sú na tom Slováci?
Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté. Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom. Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál. V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie. V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc. Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok. Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa presadil zákaz klietkového chovu sliepok  len nedávno, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny,ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia. Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na Youtube kanáli CVTI SR , na platforme Anchor a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad Spotify či Apple podcasts. RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfaru predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 "Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.
54:28
October 7, 2020
Plastové ostrovy sú len 1%, zvyšok odpadu je prevažne na dne oceánu (Anna Grenčíková)
Málo kto tuší, že mikroplasty, ktoré sa uvoľňujú z oblečenia najmä pri praní, sú väčší problém, ako plastové fľaše, ktoré vidíme voľným okom. Trápia sa s nimi čistiarne vôd, môžeme ich vdýchnuť z ovzdušia a vracajú sa nám aj na taniere. Na havajskej pláži Kamilo je viac plastu ako piesku. Kvôli tomu sa zem na danom mieste neohrieva dostatočne a pri nižších teplotách piesku sa z korytnačích vajíčok liahnu len samce, čo môže mať pre tieto zvieratá fatálne následky. Plastové ostrovy v Tichom oceáne, ktoré majú rozlohu niektorých štátov, sú len jedným percentom z plastov, ktoré sa nachádzajú v oceáne. Takmer všetok ostatný plastový odpad leží na dne. „Plastovým problémom“ sa zaoberá aj mladá slovenská vedkyňa Ing. Anna Grenčíková z Oddelenia environmentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
32:02
September 23, 2020
Vedci v laboratórnych podmienkach simulujú vlastnosti čiernych dier (Peter Skyba)
Naše pozvanie do podcastu prijal experimentálny fyzik RNDr. Peter Skyba, DrSc., s ktorým sme sa rozprávali o čiernych a bielych dierach. Čierne diery sú vo vesmíre pomerne častý jav. Vieme o nich pomerne málo, no vedci aj vďaka fyzike ultra nízkych teplôt pomaly odkrývajú ich tajomstvá. Doktor Peter Skyba uskutočnil jedinečný experiment, v ktorom pomocou supratekutého hélia 3 realizoval takzvaný magnónový analóg horizontu udalostí čiernych dier, za čo získal aj ocenenie Vedec roka SR 2019. V podcaste sa dozviete, ako čierne diery vznikajú, aké fyzikálne efekty pri nich vedci skúmajú, čo sú biele diery, akým spôsobom vedci uvažujú o podstate vesmíru, prečo je dôležité študovať fyziku, ako experimentálny fyzik rieši problémy, keď sa pri výskume ocitne v „slepej uličke“ a mnoho iného. „Najväčšie objavy ešte len prídu, ale najprv sa ľudia musia vrátiť k prírode,“ odkazuje doktor Skyba. RNDr. Peter Skyba, DrSc., je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Venuje sa štúdiu supratekutých fáz hélia-3 ako modelového systému pre kozmológiu, astrofyziku a fyziku vysokých energií. Dr. Peter Skyba bol zodpovedným riešiteľom aj mnohých medzinárodných a národných vedeckých projektov. Je nositeľom niekoľkých ocenení, ktoré mu udelili za dosiahnuté výsledky v oblasti vedy. V roku 2000 získal Cenu SAV za spoluprácu s vysokými školami, v roku 2005 mu udelil minister školstva SR Cenu Sophia 2005, Cenu SAV za infraštruktúru získal v roku 2008 a v roku 2018 ho ocenila aj Slovenská fyzikálna spoločnosť. V tomto roku sa stal Vedcom roka SR 2019. Ak vás obsah podcastu zaujal, môžete si pozrieť prednášku doktora Petra Skybu o fyzike ultra nízkych teplôt s množstvom vizuálnych ukážok a praktických príkladov využitia v praxi.
38:40
September 9, 2020
Z viacerých miest na Zemi uniká metán, ako to môže ovplyvniť klimatickú zmenu? (Pavol Nejedlík)
Pred niekoľkými týždňami médiá informovali o tom, že na Antarktíde začal unikať metán, ktorý bol doteraz „uväznený“ v zamrznutej zemi. Takýchto miest je na Zemi viacero. Metán je až 20-krát škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý a jeho masívne uvoľnenie v budúcnosti môže znamenať katastrofu. Klimatická zmena je hlavnou témou už dlhší čas, no poznatky a postoje vedcov sa stále vyvíjajú. Poisťovne v USA vyplácajú najviac peňazí poľnohospodárom, ktorí zápasia so zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami a inváznymi rastlinami. Aj takto vyzerá predzvesť toho, čo nás čaká, keď ako ľudstvo nie sme ochotní žiť šetrnejšie. Kde všade sa uvoľňuje metán? Dá sa klimatická zmena zvrátiť? Pomôžu nám baktérie, schopné rozkladať metán? Dokázali by sme sa prispôsobiť na iné podmienky? Ako by sa zmenilo Slovensko po ohriatí atmosféry o 2 až 4 stupne Celzia? Je to s topením ľadovcov také dramatické? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal klimatológ doktor Pavol Nejedlík. RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., sa zaoberá regionálnou klímou vrátane klimatických zmien a ich dôsledkov na rôzne sektory. Dlhodobo pracoval na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, niekoľko rokov pôsobil v Európskej komisii na programe COST – v doméne meteorológia a v súčasnosti pracuje na Ústave vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied v odbore Geofyziky a venuje sa možnostiam diaľkovej detekcie hydrometeorov v atmosfére na lokálnej úrovni.
35:22
August 27, 2020
Čo návštevníkom ponúka moderná vedecká knižnica CVTI SR? (Zuzana Stožická, Tomáš Fiala)
Do knižnice už nemusíte chodiť fyzicky, stačí aby ste boli zaregistrovaní, a mnohé publikácie ale aj knihy si môžete stiahnuť do vášho počítača alebo mobilného telefónu. O tom, ako sa knižnice zmenili, sme sa v podcaste Veda na dosah rozprávali so Zuzanou Stožickou a Tomášom Fialom z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Dozviete sa v ňom napríklad, aké informácie nájdete v elektronických zdrojoch, čo znamená otvorený prístup k vedeckým publikáciám, prečo je dôležitý, alebo ako funguje vyhľadávanie na základe kľúčových slov. RNDr. Zuzana Stožická z Odboru podpory otvorenej vedy a výskumu CVTI SRnás oboznámila s tým, čo všetko je sprístupnené vedcom, študentom, či verejnosti vrámci Open Science, že vedecké informácie sú pre používateľa bezplatné a neobmedzené aj prostredníctvom Open Access, a vysvetlila nám aj to, akým spôsobom sú chránené autorské práva autorov publikácií. Mgr. Tomáš Fiala zo sekcie Vedecká knižnica CVTI SR nám porozprával o fungovaní virtuálnych knižníc pre univerzity a Slovenskú akadémiu vied a o projekte EODOPEN, v rámci ktorého sa má zdigitalizovať 15 000 kníh.
24:34
August 19, 2020
Aké choroby prenášajú komáre na Slovensku? (Viktória Čabanová)
Väčšina ľudí sa snaží komárom vyhýbať, ale vedkyňa Viktória Čabanová by ich chcela mať doma ako svojich domácich miláčikov. Vysvetlila, že aj oni majú v prírode nejaký význam a pod lupou sú krásne. Na Slovensku máme okolo 60 druhov komárov. Najbežnejším ochorením, ktoré šíria na území Slovenska je Západonílsky vírus. V podcaste sme sa mladej vedkyne pýtali, ako sa tento vírus prejavuje u človeka, aké ďalšie choroby môžu komáre na našom území prenášať, či naozaj preferujú niektoré krvné skupiny alebo, čo ich najúčinnejšie odpudzuje. RNDr. Viktória Čabanová, PhD. je mladá vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje ochoreniam, ktoré prenášajú komáre, najmä Západonílskemu vírusu. Doktorka Čabanová spolupracovala na viacerých národných a zahraničných projektoch. Aktuálne pracuje na projekte COST, v ktorom sa zameriava na monitoring inváznych komárov z rodu Aedes v Európe.
24:14
August 12, 2020
Ako funguje ekologický „zázrak“ na čistenie vody? (Ján Híveš)
S Prof. Ing. Jánom Hívešom, PhD., sme sa porozprávali o železanoch, ktoré sú schopné ekologicky likvidovať široké spektrum mikropolutantov v životnom prostredí, najmä vo vode. Železany sú chemická látka so špecifickými vlastnosťami, ktoré umožňujú ekologické riešenie pre znečistené vodné zdroje. „V podstate len prírode vrátime to, čo sme si od nej požičali,“ vysvetľuje Inovátor roka 2019 Ján Híveš. Na čistenie vody sa v súčasnosti využíva napr. aj chlorácia. Nevýhodou súčasných postupov je však to, že pri nich vznikajú často ešte horšie medziprodukty, než mikropolutanty, proti ktorým majú pomáhať. V podcaste sa dozviete, prečo je príprava železanov náročná, na čo všetko ich možno použiť, ako vedci počas výskumu prišli na najdôležitejšiu vec omylom, či aký potenciál majú železany vo vývoji batérii. Prof. Ing. Ján Híveš, PhD., je riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje zefektívneniu výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí. Je odborným garantom vedeckých projektov týkajúcich sa oblasti taveninových systémov pre aplikácie a chemické procesy v extrémnych podmienkach, dekontaminácie nebezpečných látok pomocou ekologických oxidantov, prípravy výskumných centier pre nové materiály, prípravy funkčných povrchových materiálov, ako aj inovácií v technológii výroby hliníka.
51:15
July 29, 2020
Ako vznikla Slnečná sústava a koľko stojí meteorit? (Juraj Tóth)
Meteority v sebe nesú vzácne informácie, vďaka ktorým vedci skladajú obraz o vzniku Slnečnej sústavy. Už dnes majú v niektorých veciach pomerne jasno. Objekty, ktoré letia vesmírom, sú pre vedcov studnicou poznania, niektoré však pre našu Zem môžu predstavovať hrozbu. Astronómovia ich preto pozorne sledujú a vymýšľajú spôsob, ako prípadnú katastrofu zvrátiť. Napríklad rozbiť asteroid vôbec nie je ľahké. Väčšinou nejde o kompaktné telesá, ale gravitačné „zlepence“ viacerých objektov, ktoré by sa po výbuchu spôsobenom napríklad strelou zo Zeme opäť spojili. Vedci dnes hovoria o rôznych možnostiach ich zničenia, no stále majú veľa bádania pred sebou. Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD nám v rozhovore okrem iného prezradil, akú má meteorit finančnú hodnotu, ale aj to, či nás nejaký ohrozuje, poprípade, ako veľmi sa máme báť, že sa tak stane v budúcnosti. Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD. Vyštudoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Následne bol prijatý na Astronomicko-geofyzikálne observatórium FMFI UK v Modre a neskôr prešiel na pozíciu vedeckého pracovníka Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave so zameraním na malé telesá Slnečnej sústavy, špeciálne – meteory. Viedol aj expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku a rozvíja nový pozorovací program v oblasti celooblohových videopozorovaní meteorov. Na univerzite prednáša úvod do astronómie, kozmický výskum planét, planetárnu kozmogóniu, dejiny astronómie a astronómiu pre učiteľské kombinácie a Univerzitu tretieho veku UK. Venuje sa aj popularizácii astronómie.
36:10
July 15, 2020
Prichádza doba rozbíjania betónu, budúcnosť miest je zelená (Attila Tóth)
Mestá sú čoraz horúcejšie a suchšie. Ako to zmeniť? Krajinný architekt a plánovač Ing. Attila Tóth, PhD. v podcaste Veda na dosah hovorí o zelenej infraštruktúre, ktorá do miest dokáže vrátiť vlahu a tieň. Problémy spojené so stúpajúcimi teplotami a vysychaním miest nám môže výrazne pomôcť riešiť zeleň. Tá síce bola súčasťou ľudských osídlení od počiatku ich vzniku, no v istom momente výrazne ustúpila rozsiahlej urbanizácii. Nedostatok prírody v mestách negatívne ovplyvňuje naše životy vo všetkých aspektoch, vrátane psychiky. Betónu máme v mestách priveľa a v mnohých prípadoch zbytočne. Vyspelé ekologicky uvažujúce krajiny začínajú rozbúravať spevnené nepriepustné povrchy a nahrádzajú ich priepustnými, čo sa dá uplatniť aj pri zachovaní komunikácií. Viac o problematike zeleni v mestách a budovaní zelenej infraštruktúry sa dozviete v podcaste s Ing. Attilom Tóthom, PhD. Ing. Attila Tóth, PhD. je krajinný architekt a krajinný plánovač. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jeho vedeckovýskumné zameranie je plánovanie a tvorba zelenej infraštruktúry v mestách, obciach a krajine. Túto problematiku skúmal v roku 2019 na Pôdohospodárskej univerzite BOKU vo Viedni a v roku 2018 na Technickej univerzite RWTH v Aachene. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2019, ocenenia Green Talents Award 2017 a dvojnásobný nositeľ ceny Európskej rady škôl krajinnej architektúry. Ak vás obsah zaujal, viac o krajinnej architektúre si môžete pozrieť vo video prednáške : https://vedanadosah.cvtisr.sk/video-junova-veda-v-centre-o-prirode-a-zeleni-v-mestach Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na našej podstránke Podcasty, taktiež prostredníctvom CVTI kanálu na Youtube a v aplikáciach na streamovanie hudby ako Spotify či Apple Podcasts.
30:52
July 1, 2020