Rozhovory a newsletter

„Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov.

Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili.

Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne. 

Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá.

Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe.

„Existencia uložených kontaktov v mobiloch (spolupracujúceho svedka) a obžalovaných preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba navzájom uložené kontakty. Z toho však nie je možné vyvodzovať závery o účasti menovaných na spáchanom skutku,“ uviedol Krajský súd v Bratislave v roku 2016 v reakcii na odvolanie prokurátora, ktorý argumentoval, že vzájomné uloženie kontaktov zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcej osoby, ktorá vypovedala o údajnej účasti dvoch obžalovaných na vraždách. Aj pre rozpory v jeho výpovediach mu Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave neuverili a dvaja obžalovaní boli spod obžaloby právoplatne oslobodení.

Členkou odvolacieho senátu na krajskom súde bola aj sudkyňa a členka Súdnej rady SR (zvolená sudcami) MARCELA KOSOVÁ. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupuje k hodnoteniu vierohodnosti spolupracujúcich osôb, ktoré výmenou za miernejší trest alebo úplnú beztrestnosť spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Vo všeobecnosti sa nedá pristupovať k hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o nesporných skutočnostiach, o niečom čo je evidentné, ale pridáva k tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy,“ vysvetľuje. 

M. Kosová podporuje zvýšenie transparentnosti benefitov, ktoré sú spolupracujúcim osobám sľúbené výmenou za ich usvedčujúce výpovede. Riešia to novely trestných predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 15. marca. „Je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.“ 

„Je veľmi ľahké byť prísny a je veľmi ťažké byť spravodlivý. Väčšinou ju žiadate pre seba, nie pre iných,“ hovorí advokát a poradca predsedu vlády Roberta Fica MAREK PARA v súvislosti so znižovaním trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť. „Necítim sa v konflikte záujmov,“ odpovedá na otázky v súvislosti s prípravou vládnych noviel trestných predpisov, z ktorých budú benefitovať aj jeho klienti. Riešia aj jemu odborne blízku tému – presah európskeho práva do vnútroštátnych pravidiel trestného konania: „Európska komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak,“ vysvetľuje. O rušení Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že na všetky iné miernejšie riešenia je neskoro, pretože tri roky sa ignorovala diskusia o zlyhaniach. „Boli by príliš experimentálne. Zaradenie hŕstky tridsiatich prokurátorov pod generálneho prokurátora nenarúša systém, žiadnym spôsobom ho nezužuje, neberie im právomoci. Iba nastoľuje objektívnu kontrolu,“ argumentuje. Pri premlčacích lehotách pripúšťa, že návrh na ich skrátenie prichádza bez akéhokoľvek náznaku z predchádzajúcich rokov, že by boli dlhé. „Ani ja som nezachytil takú diskusiu. (...) Z dlhodobého hľadiska si však myslím, že to bude ozdravenie procesu a zároveň sa umožní vyšetrovať v reálnom čase a tiež brániť sa v reálnom čase,“ tvrdí. Vysoké trestné sadzby sú podľa neho jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba prijať novely trestných predpisov v skrátenom legislatívnom konaní: „Myslím, že naprieč názorovými skupinami existuje zhoda na tom, že máme extrémne vysoké trestné sadzby. Tak ako dlho ešte môžeme otáľať? Koľko ľudí ešte môže zomlieť nespravodlivý valec, kým legislatívny orgán zasiahne?“

„Nešpecializovať prokuratúru na jednom mieste je veľmi nesystematické riešenie,“ myslí si prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR MATÚŠ HARKABUS. Po jej zrušení sa plánuje vrátiť na Krajskú prokuratúru Žilina.

V rozhovore sa vyjadruje k na najčastejším výhradám, ktoré súvisia s vyšetrovaním exponovaných káuz i pôsobením Daniela Lipšica vo funkcii špeciálneho prokurátora.

„Otázka znie, či sú pochybnosti o integrite stíhaní reálne alebo sú vytvorené reakciou protistrany. (...) Aj za kolegov môžem povedať, že my máme svedomie čisté,“ reaguje. 

Nahraté rozhovory vyšetrovateľov NAKA, že bez väzby nezískajú priznanie vníma iba ako reči: „Nechcem to zľahčovať, ale ak by ste nasadili odpočúvanie okresným vyšetrovateľom, tak takéto reči sa vedú v každom okrese.“

„Konopu testujeme kvalitnejšie pre dotácie, pri drogách sú jej analýzy netransparentné,“ upozorňuje advokát IGOR RIBÁR, ktorý zastupuje aj známe prípady domácich pestovateľov marihuany.

Debata o predvídateľných pravidlách chemických analýz drog je síce nudná, ale patrí k tým podstatnejším. Sú to totiž práve výsledky rozborov, ktoré určujú, či niekto dostane trojročnú podmienku alebo pätnásť rokov natvrdo. 

Ako novela trestných predpisov ovplyvní rekreačných užívateľov drog a domácich pestovateľov marihuany? Čo by bolo treba zmeniť, aby boli rozbory drog transparentnejšie? A čo je to trestnoprávny populizmus?

Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZUZANA DLUGOŠOVÁ pripúšťa, že príslušníci Policajného zboru nemusia mať prístup k statusu chráneného oznamovateľa, ale zákon podľa nej nemožno zmeniť bez poctivej diskusie a analýzy alternatív. „Je mi ľúto, že ako štát aj ako spoločnosť rezignujeme na komplikovanejšie systémové debaty.“ 

Upozorňuje, že policajti podľa zistení úradu nedôverujú inšpekcii a vnútornému systému nahlasovania nekalej činnosti a preto sa jej nateraz nezdá rozumné, aby prišli o prístup k statusu chráneného oznamovateľa: „Tu sme v stave, že jednoducho to celé ideme zrušiť a vôbec sa nevenujeme tomu, čo potom, akú sú alternatívy.“ 

V rozhovore vysvetľuje, prečo je podľa nej nezmysel, aby sa zamestnávateľ mohol brániť proti tomu, že jeho pracovník získal status chráneného oznamovateľa. Zavedenie revízneho postupu podľa nej ohrozí prešetrovanie samotných oznámení, pretože zamestnávateľ sa pri odvolaní dozvie jeho podrobnosti. „Dochádza k demontáži tohto inštitútu,“ tvrdí. 

Napriek tomu vidí zmysel ďalšej existencie úradu aj v pokračovaní svojej misie vo funkcii: „Celá infraštruktúra ochrany oznamovateľov je oveľa širšia ako statusy chránených oznamovateľov.“

JÁN HRUBALA sa doteraz vyjadroval najmä k dopadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale zmeny v trestných predpisoch výrazne ovplyvnia aj Špecializovaný trestný súd, ktorému predsedá. Ročne môže súdu pribudnúť na vybavenie dvesto až tristo nových podaní.

„Neviem, čo to spraví. Je možné, že budeme pojednávať rok alebo dva. Možno aj my budeme ako okresné súdy,“ povedal.

V rozhovore tiež reaguje na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ukazujú, že v rokoch 2020 a 2021 došlo k početnejšiemu porušovaniu práva na osobnú slobodu nedostatočne odôvodnenou vyšetrovacou väzbou. „Nestalo sa nič medzi sudcami. Nikto nám nesignalizoval, že tohto treba tak alebo onak rozhodnúť.“

Pripúšťa, že prehnane prísna právna kvalifikácia skutku v úvode trestného stíhania môže slúžiť ako páka na obvineného, aby radšej s orgánmi presadzovania práva spolupracoval.

„Naratív, že vysoké trestné sadzby budú odrádzať páchateľov a tí nebudú páchať trestnú činnosť, nefunguje tridsať rokov. Prečo si myslíme, že to bude fungovať ďalej?“ vraví profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave TOMÁŠ STRÉMY, ktorý sa špecializuje na restoratívnu justíciu – už dvadsať rokov patrí k popularizátorom iných trestov než je zatváranie páchateľov do väzníc. 

V rozhovore reaguje na novely trestných predpisov, ktoré dávajú súdom viac priestoru trestať páchateľov alternatívne a nie za každú cenu ich posielať do väzenia. „Dodnes sme vyprodukovali zhruba dvetisíc strán verejne dostupnej odbornej tvorby a výskumov, ktoré potvrdzujú, že trest odňatia slobody za každú cenu nie je zmysluplný,“ vraví T. Strémy. 

„Sme blízko čísiel, ktoré majú krajiny východnej Európy, ale vlak nám odchádza. Napríklad Česká republika aplikuje alternatívne tresty vo väčšej miere. Zoberte si iba taký peňažný trest. Oni v 23 percentách prípadov, my v desiatich. Ten trend nevidíme, ale bude viditeľný o päť rokov, keď nám budú ľudia stále nastupovať do väzníc. V minulosti sme s Aktuality.sk analyzovali počty väznených za drogy. Pred piatimi rokmi to bolo 1000 ľudí, teraz je ich 1800. Do akých čísiel sa to my dostávame?“

Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons vysvetľuje, prečo sú z jeho klientov chránení oznamovatelia a či by policajti mali mať prístup k tejto ochrane.

„Vyňatie nejakej veľkej skupiny štátnych zamestnancov spod režimu ochrany by túto ochranu znefunkčnilo,“ tvrdí.

Pripúšťa, že ministerstvo vnútra už teraz môže napadnúť rozhodnutia o ochrane J. Čurillu a spol. na súde, ale úspech podľa advokáta nemá istý: „Viem si to predstaviť v prípade súkromného zamestnávateľa.“

Nebolo by zmysluplnejšie, ak by Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenia iba do času, kým by sa policajti mohli brániť na správnom súde?

„Nie som zástancom toho, aby sa okázalo demonštrovala policajná sila vo veciach, kde nejde o hrubokrkú mafiu a násilnú kriminalitu," hovorí P. Kubina. Ako potom vníma zodpovednosť svojich klientov za policajné zásahy v posledných troch rokoch?

A čo hovorí na chystané zmeny v trestných predpisoch? „Vôbec by mi neprekážalo, ak by sa do (uzatvárania dohôd so spolupracujúcimi svedkami) vnieslo trochu viac svetla. Ale nemôže to byť tak, že sa ten inštitút úplne znefunkční.“

Na Slovensku začal poskytovať bankové služby známy fintech Revolut, využíva na to litovskú bankovú licenciu. Ako to ovplyvní slovenské digitálne banky? Čo vlastne znamená „digitálna banka“, resp. „neobanka“ , v čom sa odlišuje od „kamennej” a koľko ich na Slovensku pôsobí? 

Aké služby od digitálnych bánk ľudia požadujú a čo v skutočnosti využívajú? Nakoľko dôležitá je pre nich kvalita aplikácií a ich používateľského rozhrania? Na aké verejné registre sú napojené a ako si overujú identitu bez návštevy pobočky?

Počas clubhouse diskusie Ako na peniaze odpovedali na otázky novinára Adama Valčeka a poslucháčov Andrej Zaťko, CEO 365.bank a Poštovej banky, Michal Blažej, partner UX štúdia Lighting Beetle a Tomáš Barbarič, šéf digitálneho bankovníctva 365.bank & Poštovej banky (spolutvorcu 365.bank).

Prečo som začal hrať golf, koľko tento šport stojí a ako sa k nemu dostať.