Podcast SNG

Súčasné vizuálne umenie už málokedy vzniká ex nihilo. Mnohí umelci súčasnosti tvoria postprodukčne, z druhotných surovín, ktorých predpokladom býva zbierka. Petra Hanáková sa rozpráva s kurátorkou a historičkou umenia Naďou Kančevovou o jej novej knihe Médium zbierka, venovanej zberateľskému impulzu v tvorbe domácich umelcov a umelkýň. Akým spôsobom umelci zberatelia vnímajú a preskupujú svet? Môže byť zbieranie ekologické? Zbierajú muži a ženy inak? Je akumulácia vecí generačná a je možné zbierať aj sám seba?

Viac o knižke, autorke a téme umeleckého zbierania a zberateľstva:

Katedra dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je miestom, z ktorého vzišlo veľa našich kolegov a kolegýň, spolupracovníkov a odborníkov či odborníčok v rôznych oblastiach spojených s dejinami umenia. Alma mater mnohých z nás oslavuje v tomto akademickom roku storočnicu svojho vzniku. Za toto obdobie zažila mnohé systémové, personálne aj ideologické zmeny, niesla viaceré názvy a organizačne menila svoju podobu i zaradenie. Jej príbeh písali mnohé významné osobnosti slovenskej umenovedy, ktoré tu študovali alebo pedagogicky pôsobili. O histórii, ale aj súčasnosti katedry sa rozpráva Eva S. Kotláriková s docentkami Katarínou Beňovou, aktuálnou vedúcu katedry, a Katarínou Kolbiarz Chmelinovou, ktorá katedru dlhé roky viedla a dodnes na nej aktívne pôsobí. 

Pozrite si aj:

Lucia Dovičáková je súčasná maliarka, ktorá odvážne a autenticky vypovedá o (nielen svojej) ženskej skúsenosti. V maľbách a kresbách stvárňuje komplexné a často tabuizované emócie a ironizuje zaužívané spoločenské stereotypy. SNG v roku 2023 získala do zbierok kolekciu starších autorkiných kresieb, ktoré môžete vidieť na výstave v priestoroch galérie do 14. apríla. Vypočujte si maliarkine úprimné postrehy o tvorbe, vlastnom živote aj postavení žien v živej nahrávke rozhovoru s Alexandrou Tamásovou, ktorý bol súčasťou programu MDŽ v SNG: Ženský hlas. 

Pri príležitosti výstavy v SNG Marko Blažo: Celý človek sa Petra Hanáková rozpráva so svojimi kolegami – s kurátorom Vladom Beskidom a kurátorkou Barborou Kurek Geržovou o ich spolupráci s umelcom Markom Blažom. A tiež o výstavách, ktoré mu venovali.

V čom je Marko Blažo na našej scéne jedinečný a kedy ho po prvýkrát zaznamenali? Ktoré jeho diela sú ich najobľúbenejšie a zaradili (by) ich do galerijných zbierok? Ako sa im pracovalo s takým introvertným umelcom? Je stopa Marka Blaža v povedomí nášho umenia adekvátne zaznamenaná a zhodnotená či už v inštitucionálnych zbierkach, alebo na trhu s umením? Aktuálny podcast je rozhovorom troch zainteresovaných znalcov-blažofilov/blažofiliek a snahou intímnejšie sprístupniť jeho impozantné dielo. 

Kliknite si aj na:

V roku 2018 sa na slovenskej kultúrnej scéne odohrala na naše pomery nevídaná udalosť. Po rokoch spolupráce sa rodina súkromných zberateľov Zubaľovcov rozhodla venovať svoju zbierku umenia v hodnote približne 3,5 milióna eur Slovenskej národnej galérii. Zbierka zahŕňa diela od 18. storočia až po súčasné umenie vrátane klasikov slovenskej výtvarnej moderny, ktorých hodnota aktuálne stúpla do takej miery, že SNG by si ich z vlastných financií určených na akvizície nikdy nemohla dovoliť.

Na tému zberateľstva, spolupráce medzi inštitúciami a ich mecénmi, ale aj o netradičnej expozícii Zbierky Linea v SNG sa rozpráva Eva Kotláriková s kurátorkou a zástupkyňou GR SNG Alexandrou Homoľovou.

Alžbeta Güntherová – Mayerová (1905 – 1973) je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy. Napriek tomu, že komunistický režim jej zavraždil manžela a ona sama čelila opakovaným perzekúciám, celý život neúnavne pracovala na poli umenovedy, múzejníctva a pamiatkovej ochrany. Pedagogicky pôsobila na Univerzite Komenského aj VŠVU, vychovala generáciu slovenských kunsthistorikov/čiek, spolu-zakladala SNG, zachránila kaštieľ v Betliari, bola editorkou Súpisu pamiatok na Slovensku a zaslúžila sa aj o mnoho ďalšieho. O živote, práci, ale aj širších spoločenských reáliách tejto fascinujúcej ženy, ktorej vďačíme za tak veľa, sa Alexandra Tamásová rozpráva s historikmi umenia Katarínou Kolbiarz-Chmelinovou a Júliusom Barczim a teatrologičkou, dramatičkou, režisérkou Annou Gruskovou.

Máte už dosť zhonu, stresu a deadlinov? Aj my! Preto sme pripravili oddychový diel podcastu, v ktorom sa obzeráme za peknými kultúrnymi zážitkami roku 2023. V rámci interného tímu sa rozprávame o našich pracovných aktivitách, ale aj o koncertoch, divadlách, knihách či seriáloch. Ak chcete vedieť, ako znejú moderátorky "v civile" a čo ich baví na kultúre mimo vizuálneho umenia, pustite si vianočný špeciál. Na záver dostanete aj pár tipov na vianočné darčeky.

Nezabudnite kliknúť aj na:

Vydávanie kníh je, zvlášť v prípade malých vydavateľstiev, v istom zmysle tvorbou či kurátorskou prácou. S vydavateľkou (filozofkou, kurátorkou a poetkou) Ivanou Komanickou sa Petra Hanáková rozpráva o hlavných líniách košického vydavateľstva Horská lucerna, ktoré síce vzniklo len nedávno, ale za sebou má už prvý tucet kníh. Čo spája poéziu, trúchlenie, šľachtenie ruží, detskú knihu a výtvarné „art books“? A máme pre tieto „žánre“ dosť čitateľov a čitateliek? Ako (si) Ivana objavuje autorov/autorky, čo ju na vydavateľskej práci baví, čo hnevá a ako je sama osobne zaangažovaná v tejto komplexnej tvorivej práci?

Nezabudnite kliknúť aj na:

Vedeli ste, že Slovenská národná galéria vydáva aj knihy? Publikačná činnosť je dlhodobo dôležitou súčasťou rôznorodých aktivít galérie, rovnako ako obľúbené kníhkupectvo Ex Libris v SNG, do ktorého sa mnohí radi vracajú. O knihách, procese ich vzniku a ľuďoch, ktorí za nimi stoja, sa Eva Kotláriková rozpráva s Miroslavou Plesníkovou, produkčnou edičných výstupov národnej galérie, a Martinou Šátekovou, majteľkou kníhkupectva Ex Libris v SNG. Dozviete sa viac o príbehu kníhkupectva Ex Libris aj o tom, ako a kedy stíhajú vyťažení ľudia čítať a nakoľko je čitateľský zážitok intímnou skúsenosťou.

Umenie a spiritualita boli prepojené odjakživa. Či sú to kresťanské chrámy, alebo Malevičov Čierny štvorec, obrovská časť umeleckej produkcie formuje ľudské duchovné prežívanie a predstavy. V rámci súčasného umenia sa zdá, že kresťanské duchovno je skôr okrajovou záležitosťou a na vzostupe sú rôzne rituály či prvky inšpirované predkresťanskými alebo mimoeurópskymi tradíciami v duchu „new-age“. Čo tento trend znamená? Ide o kultúrne vykrádanie a duchovný gýč, alebo skutočne generatívne hnutie za obnovu živého vzťahu so Zemou?

Odpovede na tieto neľahké otázky hľadá Alexandra Tamásová spolu s teoretikom umenia a kurátorom Adriánom Kobetičom a umelkyňou Ester Sabik. Uvarte si čaj, zapáľte vonnú tyčinku a nechajte sa unášať meditatívne plynúcou debatou.

Aké to je žiť a tvoriť s fyzickým znevýhodnením? Vzdorovať a bojovať na každodennej ceste mestom so spoločnosťou, ktorá s disabilities nemá veľa pochopenia? S umelkyňou Zorkou Lednárovou sa Petra Hanáková rozpráva (okrem iného) o jej projekte Cesta mesta a nedávnej výstave v Galérii Medium, ktorej témou a „étosom“ bola debarierizácia sveta okolo nás. Zorka Lednárová je sochárkou a stále viac aj aktivistkou, ktorá nás učí, ako vidieť samozrejmosť a zohľadňovať inakosť.

Pozrite si aj:

Maliarka Katarína Janečková Walshe sa vo svojej provokatívnej tvorbe venuje sexualite, vzťahom aj materstvu. Vychádza v nej z vlastného prežívania a ženské telo stvárňuje ako kreatívny subjekt, zdroj výživy pre deti aj miesto sexuálneho potešenia. O náročnom, ale aj krásnom balansovaní medzi rôznymi životnými rolami, o postavení žien-umelkýň, ale aj o tom, či feministky môžu byť sexi, sa s Katarínou rozpráva Alexandra Tamásová.

Zbierka moderny Slovenskej národnej galérie vznikala v pohnutých časoch politických tlakov po založení galérie v roku 1948. Začleniť do nej diela, ktoré vo svojej podstate odporovali oficiálnej doktríne socialistického realizmu, vyžadovalo od personálu a vedenia SNG neraz nemalú dávku diplomacie a vynaliezavosti. Aj vďaka nim má dnes SNG ucelený zbierkový fond umenia z prvej polovice 20. storočia. Jeho najikonickejšie diela budete môcť vidieť už od 23. júna 2023 v novej dlhodobej expozícii Moderna. 

Ako vyzerá nová expozícia a ako prebiehala jej príprava? Ako vznikla samotná zbierka moderny SNG a ako boli jej diela prezentované a interpretované v predošlých expozíciách v rôznych obdobiach pôsobenia galérie? Aj o tom sa rozpráva Eva Kotláriková s kurátorkou expozície Moderna Katarínou Bajcurovou.

Tento podcast sme nahrávali vo finále príprav expozície. Viaceré jej inšpiračné zdroje a východiská spomenuté v rozhovore nájdete tu:

Prečo je v posledných rokoch v galériách a múzeách umenia toľko živých tiel a situačných akcií či atrakcií a ako s tým súvisí smartphone? Čo sa deje v sivej zóne medzi galériou (white cube) a divadlom (black box) a ako z toho vizuálne umenie a jeho publikum profituje? O „performatívnom obrate“ – akcii, choreografii a tanci v galérii sa Petra Hanáková rozpráva s umelkyňou Majou Štefančíkovou.

Viac o umelkyni a performance v galérii sa dozviete aj tu:

Ateliér umelca je miestom, ktoré odjakživa vzrušuje ľudskú fantáziu. Spirituálny priestor presiaknutý nezvyklými vôňami, kde “génius” tvorí svoje diela; luxusný interiér umocňujúci spoločenský status; miesto bezuzdnej sexuality aj tvrdého obchodu. Alexandra Tamásová v rozhovore s teoretičkou umenia Gabrielou Kisovou a s maliarom Robertom Bielikom spoločne rozoberajú, čím všetkým môže byť umelecký ateliér v skutočnosti aj v kultúrnej imaginácii.

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie priniesla do našej spoločnosti impulz, že architektúru obdobia neskorej moderny je potrebné a nevyhnutné rekonštruovať, a dôkaz, že sa to dá. Ako sa naša spoločnosť stavia k architektonickému dedičstvu neskorej moderny? Prečo v toľkých prípadoch rozpačito prešľapujeme a nevieme, ako s týmito stavbami naložiť? Prečo príbehy niektorých stavieb dopadli zle a ako sa môžeme poučiť z tohto vývoja? Ako pozitívne ovplyvniť investorov a vlastníkov, aby si sami uvedomili, akú hodnotu vlastnia? O týchto témach sa rozpráva Eva Kotláriková s Pavlom Paňákom, architektom rekonštrukcie SNG, a Soňou Ščepánovou z Pamiatkového úradu SR, odborníčkou na architektúru druhej polovice 20. storočia.

S umelkyňou a pedagogičkou Janou Kapelovou sa Petra Hanáková rozpráva o jej aktuálnej tvorbe, do ktorej napríklad spadá projekt Bezpodmienečná práca. Reč je aj o Janinej pedagogickej praxi na VŠVU – o tvorivom premýšľaní učebného procesu, v ktorom je učiteľ viac sprievodcom ako vedúcim ateliéru a kde podstatnejšie ako disciplína či „učebný plán“ je (vzájomné) sebapoznávanie a otvorené kurikulum. 

Viac o Jane Kapelovej a spomínaných projektoch:

Ivana Šáteková a Michal Šumichrast sú známi súčasní umelci, pre ktorých je prirodzené tvoriť “angažované obrazy”. Svojou tvorbou sa kriticky vyjadrujú k spoločenským témam, ktoré ich trápia (ako sexizmus, vykorisťovanie, extrémizmus či domáce násilie), a zároveň často podporujú aj kampane za dobrú vec (ľudské práva, pomoc ľuďom bez domova a iné). Alexandra Tamásová sa s Ivanou a Michalom rozpráva o motivácii, tvorbe, ale aj o porne, lenivosti či nevyžiadaných erotických správach od “fanúšikov”.

Ako a koho môže galéria vzdelávať a prečo stále panuje mýtus, že „vy sa tam len tak hráte“? Kto sú galerijní pedagógovia a pedagogičky a kde čerpajú inšpiráciu? S kým všetkým spolupracujú a aké rôzne presahy neformálne vzdelávanie v takejto inštitúcii ponúka?

V rozhovore Evy Kotlárikovej s vedúcou oddelenia galerijnej pedagogiky (OGP) SNG Barborou Tribulovou a galerijnou pedagogičkou Mirkou Mišovou sa tiež dozviete viac o metodickej činnosti oddelenia, základných princípoch galerijnej pedagogiky aj víziách v oblasti neformálneho vzdelávania v galérii. Na záver si predstavíme tri konkrétne vzdelávacie programy: Ticho, ktoré počuť pre materské školy, program pre domovy sociálnych služieb a projekt Meetup SNG zameraný na tínedžerské publikum.

"Máte už dosť zhonu, stresu a deadlinov? Aj my! Preto sme pre vás pripravili netradičný, oddychový diel podcastu.  V rámci interného tímu sme sa rozprávali o našich pracovných aktivitách, ale najmä o najlepších kultúrnych zážitkoch uplynulého roka. Náš subjektívny a možno prekvapivý výber top udalostí zahŕňa všetko možné od filmov Davida Attenborougha, cez knihy Kateřiny Tučkovej, nahé performancie až po tanečný workshop s Lackom Cmorejom. Veríme, že sa pobavíte, a na záver dostanete aj pár tipov na vianočné darčeky.

S kurátorom SNG Aurelom Hrabušickým, svojho druhu veteránom slovenského konceptualizmu, sa Petra Hanáková rozpráva o prvej výstave Júliusa Kollera (Sondy) v SNG v roku 1991, o porevolučnom „rozdávaní kariet“, o akvizičnom i komerčnom zhodnocovaní slovenského konceptualizmu doma aj v zahraničí, o jeho vlnách, autentických či importovaných prejavoch. Reč je tiež o zbierke intermédií, ktorej bol Hrabušický začiatkom 90. rokov spoluzakladateľom, či o jeho dobrodružnom výlete do New Yorku so Stanom Filkom krátko po novembri ‘89. Ide o svojho druhu oral history, mapujúce kurátorskú i intelektuálnu trajektóriu aj osobnejšie záľuby a motivácie Aurela Hrabušického – znalca alternatívy, ktorý má k domácemu umeniu špecifický a pomerne kritický vzťah.

Jedným z vysunutých pracovísk SNG je Schaubmarov mlyn v Pezinku, v miestnej časti Cajla. Dlho bol známy ako Galéria insitného umenia, už niekoľko rokov sa však zameriava na prezentáciu prevažne súčasného umenia cez výstavy reagujúce na špecifické genius loci tohto miesta.

V aktuálnej výstave Straty a nálezy je hlavným výskumným a prezentačným objektom samotný Schaubmarov mlyn – jeho dejiny, súčasnosť aj budúcnosť. Projekt je skladačkou fragmentov, ktoré dali dokopy kurátorky a kolegovia z mlyna spoločne s pamätníkmi a pamätníčkami, s príbuznými, so susedmi, s historikmi, dizajnérkami, architektmi či fotografkami. Je záznamom procesu hľadania stratených príbehov mlynských predmetov, zbierania rodinných spomienok, skúmania pamäti miesta a lokálnej komunity a možností autorskej interpretácie týchto súvislostí súčasným jazykom.

O procese prípravy výstavy, jej idei a obsahu, sprievodných podujatiach, edukatívnych prvkoch, ako aj o mlyne samotnom sa rozpráva kurátorka Eva Kotláriková s riaditeľkou Schaubmarovho mlyna Veronikou Němcovou, prorektorkou a vedúcou Ateliéru experimentálneho dizajnu na VŠVU Sylviou Jokelovou a Vierou Kleinovou, kurátorkou Zbierky dizajnu SNG.

Keď sa povie rastliny v umení, už dávno to neznamená len maľby kytíc či krajiniek. Za posledných približne 20 rokov pozorujeme na umeleckej scéne výrazný obrat smerom k prírode, najmä k ekológii, ktorý je reakciou na environmentálnu krízu.

Mnohé umelkyne a umelci vnímajú rastliny nielen ako námet či materiál pre svoje diela, ale skôr ako ekologických aj umeleckých aktérov, priam partnerov. Vznikajú interdisciplinárne projekty v spolupráci s inými odvetviami ako biológia či ekológia, hľadajú sa realistické aj utopické riešenia krízy alebo, naopak, dystopické vízie sveta po katastrofe (a „návody“, ako ju prežiť). Bio-umenie, posthumanizmus, semenné banky, čarodejníctvo či queer príroda – to sú len niektoré z pojmov, ktoré sa viažu k danej téme.

O rozmanitých podobách vzťahu medzi súčasným umením a rastlinami sa Alexandra Tamásová rozpráva s queer umelkyňou, vysokoškolskou pedagogičkou a aktivistkou Barborou Lungovou (Kyjov, Brno) a umelcom, vysokoškolským pedagógom a aktivistom Otom Hudecom (Košice).

Umenie na sídliskách, v parkoch či na fasádach verejných budov sme si počas posledných 30 rokov zvykli prehliadať, pretože vzniklo v období, na ktoré sme kultúrne zanevreli... Socialistické „monumentálky“ majú rôznu umeleckú kvalitu i mieru služobnosti dobe, v ktorej vznikli. Nie sú to len gottwaldovské „kameňolomy“ či hlavy Leninov nastoknuté na podstavci. Sú to i moderné preliezky, abstraktné skulptúry v zeleni sídlisk či efektné predelové steny v prostrediach zanedbanej „občianskej vybavenosti“. O soche v architektúre a jej veľkorysých produkčných programoch (o. i. o tzv. Hlave V stavebného zákona z roku 1965) sa Petra Hanáková rozpráva s kunsthistoričkou Sabinou Jankovičovou, ktorá aktuálne mapuje umenie sobášnych siení na Slovensku a socialistickému sochárstvu sa venuje viac ako 15 rokov.

Pozrite si aj projekty mapujúce umenie tohto obdobia na Slovensku i v Česku:

V posledných rokoch pozorujeme (nielen) na umeleckej scéne trend sťahovania sa z miest na vidiek. Dôvodov je viacero, medzi hlavné určite patrí skúsenosť s pandémiou a klimatická kríza. Aké sú vnútorné motivácie, ktoré vedú k takémuto kroku? Je za tým túžba po prirodzenejšom životnom štýle, snaha priniesť kultúru do regiónov alebo prozaické ekonomické faktory?

S Julianou Mrvovou a Svätoplukom Mikytom sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, ako sa im žije v Hontianskych Trsťanoch a Iliji, ako funguje umelecká prax a prevádzka na vidieku, ako reaguje na umenie miestna komunita, ale aj o (ne)dostatku vody či dôležitosti susedských vzťahov.

Za inšpiráciu k nahratiu tohto podcastu ďakujeme časopisu Flash Art Czech and Slovak Edition, ktorého aktuálne číslo nesie názov Odchod z mesta.

Juliana Mrvová – maliarka, kurátorka, cestovateľka a záhradníčka absolvovala štúdium na VŠVU v Csudaiovom IV. Ateliéri, bola takpovediac pri návrate slovenskej maľby na scénu (nulté roky); taktiež veľa vystavuje na Slovensku i v zahraničí, aktuálne má životnú základňu v Hontianskych Trsťanoch.

V aktuálnom vydaní Podcastu SNG sa porozprávame s Janou Geržovou, šéfredaktorkou časopisu Profil, ktorý už vyše tridsať rokov mapuje súčasné vizuálne umenie.

V akej kultúrnej i politickej atmosfére časopis začiatkom 90. rokov vznikal? Kto boli a sú jeho spolupracovníci a spolupracovníčky? Ako sa v jeho profile odrážajú inklinácie či temperament jeho šéfredaktorky? Vieme písať? A pomáha nám pri tom „injekcia“ Fondu na podporu umenia či nebodaj (ná)tlak akademickej akreditácie? S kritičkou a kurátorkou Janou Geržovou sa rozpráva Petra Hanáková.

Prečo je v dnešnej dobe inklúzia takou potrebnou témou v našej spoločnosti? Akým spôsobom sa galéria môže stať inkluzívnou a akými krokmi sa to dá docieliť? Čo je to etický kódex a prečo v súčasnej situácii vyvstáva potreba jeho vytvorenia? A je vôbec úlohou štátnej zbierkotvornej inštitúcie aktívne zaujímať občianske postoje a vyjadrovať sa k spoločenským témam?

Eva Kotláriková sa na túto tému rozpráva s kurátorkou zbierok úžitkového umenia a dizajnu SNG a kurátorkou judaík Židovského komunitného múzea Janou Švantnerovou a s programovou pracovníčkou SNG Marcelou Kvetkovou, ktoré v roku 2021 iniciovali projekt Inkluzívne umenie a kultúra v SNG s cieľom tematizovať a zviditeľňovať citlivé témy súčasnosti prostredníctvom výtvarného umenia. V rozhovore projekt predstavia a porozprávajú aj o tom, prečo považujú výtvarné umenie za ideálnu platformu pre spoznávanie, dialóg a zbližovanie rozmanitých kultúr a komunít v našej krajine.

Spoluprácu medzi kurátorom a reštaurátorom možno v mnohých ohľadoch označiť za tandemovú. Na prípade jedného vybraného diela a priebehu jeho výskumu a reštaurovania budú kurátorka zbierky starého európskeho umenia Zuzana Ludiková a reštaurátor Boris Blatný v rozhovore s Evou Kotlárikovou demonštrovať ako táto spolupráca prebieha, aké sú jej silné stránky, ako je možné sa navzájom odborne dopĺňať a kam až siahajú etické hranice reštaurátorského zásahu do diela.

Okrem iného sa dozviete aj ako s reštaurovaním súvisí medicína, aké dnes už neprípustné metódy používali reštaurátori v 19. storočí a prečo ich napriek tomu nemôžeme posudzovať dnešnou optikou.

LGBTI+ ľudia sú na Slovensku stále znevýhodnenou menšinou. Na poli súčasného umenia sa ale zdá, že queer identita vo svojich rozmanitých prejavoch zažíva zlaté časy. S umelcami a súčasne členmi LGBTI+ komunity Marošom Rovňákom a Andrejom Dúbravským sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, aký je vzťah medzi queer identitou a queer umením, či je označenie „queer“ v umeleckej kariére výhodou alebo prekážkou, ale aj o tom, aký je rozdiel medzi pojmami „queer“ a „LGBTI+“. Z rozhovoru sa tiež dozviete viac o vlastnej tvorivej ceste oboch hostí.

Špeciálny diel podcastu SNG reflektuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. Naši kolegovia v pamäťových inštitúciách sa obetavo snažia, pokiaľ to situácia dovoľuje, zabezpečiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva.

Čo sa tradične deje s umeleckými dielami, pamiatkami a vôbec predmetmi kultúrneho dedičstva vo vojnách? Čo je to Haagsky dohovor, prečo vznikol a k čomu svojich signatárov zaväzuje? Ako sme na poli ochrany kultúrneho dedičstva pripravení na možnosť ohrozenia vojnou, či prírodnými katastrofami? Čo je úlohou Blue Shield International a ako je doňho Slovensko zapojené? Aké sú naše reálne možnosti pomoci kolegom na Ukrajine a čo v tejto veci aktuálne robíme?

Na tieto a ďalšie témy sa budú s Evou Kotlárikovou rozprávať Martina Orosová, vedúca Archívu Pamiatkového úradu v Bratislave a predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov a Radoslav Ragač, dlhoročný riaditeľ Slovenského národného Archívu, neskôr sekčný šéf pre kultúrne dedičstvo na MK SR aktuálne dočasne vymenovaný generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR.

Ako sa píšu a prepisujú dejiny slovenskej kinematografie? Čo sa stalo so slovenským filmom za posledných dvadsať rokov? Aké sú nové témy, trendy a „kritické teórie“ písania o filme a v čom sa podobajú kurátorskej praxi? V ďalšom diele podcastu sa „filmová historička“ Petra Hanáková rozpráva so svojím kolegom Martinom Kaňuchom – šéfredaktorom časopisu Kino-ikon a historikom filmu, ktorý má bohaté skúsenosti s písaním a „editovaním“ histórie.

Reč bude hlavne o Abecedári slovenského filmu – kolaboratívnom projekte, ktorý vznikol na pôde Slovenského filmového ústavu pri príležitosti storočnice slovenskej kinematografie. Abecedár je pokusom o pripomenutie zabudnutých, okrajových, obskúrnych slovenských filmov a o originálne „nasvietenie“ a sprístupnenie divácky zanedbanej slovenskej kinematografie.

Tento rozhovor vznikol pred pár týždňami, filtrom dneška pôsobí bezstarostne, veríme však, že vás zaujme aj v týchto ťažkých časoch.

V roku 2021 bola naša dlhoročná kolegyňa Jana Bahurinská ocenená Cenou Andreja Kmeťa za celoživotnú odbornú prácu v oblasti evidencie a dokumentácie galerijných zbierok, za spustenie elektronizácie v oblasti správy zbierok a nastavenie základov digitalizácie diel výtvarného umenia.

Od jej príchodu do SNG v roku 1990, symbolicky povedané „s jedným počítačom pod pazuchou“, mala na starosti napríklad aj organizáciu digitalizácie informácií o približne 160 000 dielach centrálneho katalógu diel výtvarného umenia, vytváranie stratégie, metodiky a štruktúry databáz v súčinnosti s medzinárodnými štandardami, ale aj školenia nie vždy nadšených kolegov o tom, ako používať osobný počítač či e-mail.

Čo robiť, ak vám zálohované dáta po dvojročnej práci zmiznú? Ako si získať dôveru kolegov, ktorí radšej píšu na písacom stroji? Započúvajte sa do pútavého bilancovania 26-ročného pôsobenia v SNG, o ktorom sa s Janou Bahurinskou rozpráva Eva S. Kotláriková.

Viac o Webe umenia a lab.SNG nájdete tu:

Kde všade sa realizuje vedeckovýskumná činnosť a aké má fázy? Ako si v dnešnej rýchlej dobe vytvárať kreatívnu bublinu, v ktorej sa dá sústrediť na písanie? Prečo je archív pútavým miestom a čo s tým, ak v ňom neobjavíme nič? Čo všetko môže byť vo výskume prekážkou a aký nález naopak bádateľa najviac poteší? Na tému vedeckovýskumnej činnosti v galérii aj mimo nej sa rozpráva Eva S. Kotláriková s kurátorkou zbierky maľby a kresby 19. storočia SNG Katarínou Beňovou.

Čo prezrádza akvizičná činnosť o stave spoločnosti a dobe, kedy sa uskutočňuje? Ako prebieha akvizičný proces a ako sa v priebehu času profilovala podoba zbierok Slovenskej národnej galérie? Prečo diela zostávajú v zbierkach SNG už navždy? Ako postupujú kurátori pri budovaní zbierok a majú v nich svojich obľúbencov? Na tému akvizičnej činnosti a budovania zbierok sa rozpráva Eva S. Kotláriková s vedúcim kurátorom zbierok starého umenia SNG Dušanom Buranom.

"Na jednej strane sú silné predsudky v spoločnosti a na druhej strane sú "obrázky pro ty gádže”. Potrebujeme diferencovanejšie obrazy rómskej kultúry, aby to nebola stále len osada a Cigánski diabli." Aj takýto názor môžete počuť v diskusii o tom, kto sú rómovia, prečo je lepšie hovoriť o "rómskej kultúre" než o "rómskej problematike" a či vôbec existuje "rómske umenie". Nad týmito a ďalšími otázkami sa zamýšľa Alexandra Tamásová v rozhovore s kurátorkou Petrou Hanákovou a vizuálnou umelkyňou Emíliou Rigovou.